Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje odznaky













Moje aktivity
4,2/5*
Iba sedemnásťročná Silva jedného dňa bez stopy zmizne. Nikto nevie, či sa jej niečo stalo, či stala obeťou trestného činu alebo sa nebodaj sama rozhodla odísť. Zmiznutie hlboko zasiahne nielen najbližšiu rodinu, ale aj celú malú komunitu chorvátskeho mestečka. Vyšetrovaním vyvstanú otázky, na ktorú nikto nepozná odpoveď, objaví sa podozrivý, ktorý možno nič nespáchal, ale v očiach ostatných obyvateľov je vinný aj bez dôkazov. Brat aj rodičia Silvy sú posadnutí pátraním, každú možnú chvíľu venujú sledovaním aj tých najmenších vodítok a najnepravdepodobnejších stôp.
Čas aj napriek tragédii plynie ďalej a autorka nás prevádza životmi tých, ktorí po Silve zostali. Krajina sa zároveň vyrovnáva s vojnou, ktorá v rôznom rozsahu zasiahla každého. Chorvátsko sa otvára pre turistov, developerské projekty sa rozmáhajú, život smeruje k lepšiemu. Len pár ľudí stále máta nevyriešená záhada zmiznutia mladého dievčaťa.
Krvavá voda je nesmierne zaujímavá, nevšedná a pútavo napísana detektívka. Už len to ako som do poslednej chvíle aj napriek rôznym indíciam netušila, čo sa so Silvou vlastne stalo. Kniha bola pre mňa trochu depresívna, keďže sa niesla v duchu nešťastných udalostí. Postavy nezažili mnoho šťastných momentov, navyše sa celý príbeh odohrával na pozadí vojny, či už pred, počas alebo po vojne. Autorke sa podarilo pútavo zachytiť dôsledky nevyriešenej tragédie, ktorá aj keď možno nevedomky, ovplyvnila smerovanie životov mnohých ľudí.
A ja som sa celý čas sama seba pýtala ako by vyzeral ich život, keby hneď zistili, čo sa so Silvou stalo. Keby nežili s neustálymi otáznikmi a vo výčitkách svedomia, nehľadali by roky známu tvár v dave ľudí, nezaspávali by každý večer s nádejou, že Silvu ešte uvidia živú. Možno by žili plnohodnotný život, neuvedomoviac si, čo by mohli stratiť.
Štyria súrodenci, ktorých spája láska k miestu kde vyrastali aj láska k surfovaniu. Veľkú čast života sa museli spoliehať len sami na seba, okolnosti ich donútili príliš skoro dospieť. Štyri úplne rozdielne, vynikajúco sa dopĺňajúce, povahy. Možno práve vďaka tej rozdielnosti som si ich všetkých tak obľúbila. Prežívala som s nimi to dobré aj to zlé, akoby to boli skutoční ľudia, ktorých poznám.
Nechcem Malibu porovnávať s ostatnými knihami, ktorými sa autorka preslávila (teda s tými, ktoré som čítala). Evelyn je moja srdcovka a Daisy jej silno šliape na päty. Štýl je naozaj podobný, rovnako do Malibu som sa takmer okamžite začítala a celé prostredie ma pohltilo. Prípravy veľkolepej každoročnej párty popretkávané osobnými bolesťami a životnými rozhodnutiami, odľahčené letnou atmosférou. Takmer bezstarostné detstvo na pláži ukončené trápením. Veselé zážitky striedali tie smutné. S kľudným svedomím môžem Malibu pridať medzi knižných obľúbencov, lebo svojím odsahom sa mi dostalo pod kožu.
“Pomyslí na tie škody a problémy, ktoré musel požiar spôsobiť. Ale pochopí, že horelo tak, ako v Malibu horí už od počiatku vekov. Oheň priniesol skazu. No prinesie aj obnovu, ktorá povstane z popola. To je príbeh ohňa.”
3,7 *
Vojnové zločiny a zverstvá boli odsunuté do úzadia peknými šatami od Diora a ľúbostnými hrami. Presne tento dojem mi po dočítaní ostal. Nechcem tým povedať, že by ma kniha neoslovila, ale čakala som možno niečo iné. Sprvu som mala problém sa do knihy poriadne začítať. Bolo to síce zaujímavé, ale chýbal mi ten moment, kedy sa od knihy neviem odtrhnúť a teším sa aj na pár prečítaných stránok. Zlepšilo sa to až v polovici, odvtedy som príbeh hltala. Veľkým plusom bolo postupné odhaľovanie minulosti, nielen tragických udalostí, ale aj životov hlavných postáv. A práve postavy sa mi z celej knihy páčili asi najviac. Alix bola neskutočne silná, odvážna, ale aj citlivá a zraniteľná. Vysnívala si pre seba život, v ktorom si bude sama sebe paňou, nechcela sa nechať ovládať mužmi a byť niekomu otrokom (žienka domáca s deťmi na krku). A Anthony, ktorý síce nehovoril ženám nie, za povýšeneckou fasádou skrýval veľké srdce.
Ich vzťah bol trochu klišé. Najskôr si ani za svet nechceli pripustiť vzájomné city. Potom sa Alix hrá na nezávislú ženu, ktorá sa odmieta vzdať slobody kvôli mužovi a Anthony je zase nenapraviteľný sukničkár, ktorý (možno) našiel tú pravú, kvôli ktorej sa zmení. Síce sa nekonalo nejaké dramatické zakončenie, dočítala som s trochu priblblým, ale potešeným úsmevom na tvári, lebo koniec bol, napriek všetkému, pekný.
2,5 *
Táto kniha bola pre mňa, bohužiaľ, sklamanie a miestami boj. Niektoré pasáže boli zbytočne natiahnuté. Naozaj až príliš. Občas som mala pocit, že sledujem telenovelu, kedy každá scéna končila intenzívnymi pohľadmi (alebo prekvapenými, nahnevanými, nervóznymi, šokovanými…). A intenzívne na seba hľadeli tak desať strán, kým sme sa aj k niečomu ďalšiemu dostali. Až mi to niekedy prišlo vtipné. Keď na seba nepozerali, tak Lina všetko rozoberala. Dlho predlho nad všetkým rozmýšľala, analyzovala a opäť sme sa dokola točili v tých istých scénach. A to ani nehovorím o pretrvávajúcom dôraze autorky na výšku a urastenosť Aarona a nízku a drobnú postavu Liny. Dúfala som, že po pár kapitolách od toho upustí, ale o dlhých nohách, veľkých rukách a pomaly nadpozemskej výške som čítala takmer dokonca.
Keby bola kniha skrátená tak o polovicu a bola by som ušetrená tej vaty okolo, tak by som ju s ľahkosťou považovala za príjemnú, trochu predvídateľnú, romantickú oddychovku. Vývoj ich vzťahu bol síce tŕnistý, ale pekný a dokonca sa objavilo aj viacero úsmevných a vtipných častí. Takto som však vždy na mnohých stranách čakala na nejakú akciu. Ale musím uznať, že koniec to trochu zachránil. Ak máte radi pomalý hĺbavý vývoj vzťahu, tak by sa vám kniha mohla páčiť. Ja som však zistila, že predsalen mám radšej (o dosť) svižnejší dej.
4,5 *
Už tretie pokračovanie série s agentkou FBI je rovnako dobré, ak nie lepšie, ako predošlá časť. Celý prípad bol mrazivý a skutočne nechutný od samého začiatku a mne pri popisovaní pohnútok páchateľa behal mráz po chrbte. Rozhodne to nie je čítanie pre slabé žalúdky, lebo obete značne týral, najmä psychicky. Celý dej mal rýchly spád, pátranie bolo napínavé, plné zvratov a, aspoň pre mňa, s prekvapujúcich páchateľom. Lebo naozaj do poslednej chvíle som netušila, kto by to mohol byť. Pozdával sa mi aj Ninin duševný posun, naozaj malý krok po krôčiku stále viac dôveruje ľuďom okolo seba a začína veriť v lásku. Čo sa mi po jej zážitkoch z minulosti zdá takmer nemožné. Bola by som veľmi zvedavá, kam sa v osobnom živote posunie a dúfam, že sa dočkáme pokračovania série. A ak hľadáte napínavé krimi, od ktorého sa nebudete vedieť odtrhnúť, sériu s Ninou Guerrerovou by vám rozhodne nemala uniknúť.
Hodiny chémie si získali nadšených čitateľov po celom svete a ja sa s potešením radím medzi nich. Už od prvej strany vás vtiahne do deja, je vtipný, smutný a najmä perfektne napísaný príbeh. Ja som si ho užila doslova od prvej po poslednú stranu.
Elizabeth Zottová je briliantná chemička. Žije však v 60-tych rokoch, kedy vládnu muži a žena ma presne určené miesto - v domácnosti. Nech sa snaží ako chce, v jej ceste za vysnívaným povolaním jej stále niekto hádže polená pod nohy. Stojí pred mnohými životnými skúškami, ťažkými rozhodnutiami a výzvami, ktoré ju však nezlomia. Postaví sa k nim s chladnou hlavou. A to sa mi na nej páčilo asi najviac. Ničím sa nenechala rozhodiť, na všetko mala logickú odpoveď, jednoducho, nedovolila ostatným, aby ju ovládali. Aj napriek očakávaniam spoločnosti a zvyklostiam tej doby.
Aj keď je príbeh často popretkávaný niekedy až hnusnými prejavmi diskriminácie, našťastie to nebol ten typ knihy, v ktorej sú všetci muži hádzaní do jedného vreca. Elizabeth, a teda nielen ona, bola vystavená situáciam, v ktorých by nie každý vedel zachovať chladnú hlavu. Mne sa mnohokrát, ako sa ľudovo hovorí, otváral nožík vo vrecku pri chlapoch, ktorí boli priam stvoriteľmi sveta a nadľuďmi a nebáli sa to najmä pred ženami dať najavo. Ak by ste sa však báli prehnaných feministických tirád, vaše obavy sú zbytočné. Lebo rovnako ako Elizabeth niektorí muži ublížili, našli sa v jej živote takí, ktorí jej pomohli a v niektorých aspektoch ju možno zachránili.
Táto kniha bola pre mňa sklamaním. Dlho som sa na ňu chystala a tešila sa, že sa ponorím do strhujúceho trileru, ktorý tak veľa čitateľov uchvátil. Začiatok bol pomalší, prvých sto strán som mala pocit, že sa nič strhujúce nedialo. Ako som pokračovala, zvykla som si a začalo mi pomalé tempo celkom vyhovovať. Vlastne sa mi páčili spomienky na minulosť striedajúce sa zo súčasným dianím a postupné odkrývanie tajomstiev. Každou otočenou stránkou som bola viac a viac zvedavá, čo sa stalo s Owenom, čo spáchal a nespáchal a čo tají.
A to bolo nakoniec asi jediné, prečo som knihu dočítala. Pre mňa to vôbec nebol napínavý triler, ale skôr pomalšia rodinná dráma zameraná na vzťahy a povrchnú psychológiu postáv. Nekonali sa pre mňa žiadne strhujúce zvraty a ani koniec, kde som čakala veľkolepé odhalenie, nebol uspokojivý.
Určite nechcem od čítania nikoho odrádzať. Mne však kniha nesadla. Ak ale hľadáte pomalší dej, nechcete zvraty na každej druhej strane, prípadne len začínate s trilermi a nechcete sa rovno pustiť do nechutáckych krvákov, táto kniha by mohla byť presne pre vás.
Na moju prvú knihu od Sandry Brown som sa nesmierne tešila. Avšak nedostala som to, čo som čakala. Samotný kriminálny prípad bol celkom napínavý, autorka len pomaly odkrývala aspekty vyšetrovania a zavŕšila ho nečakaným, strhujúcim koncom. Čo mi k tomu trochu nesedelo bola milostná zápletka, ktorá bola pre mňa povrchná a ťažko uveriteľná. Miestami bolo celé dianie rozťahané a ja som mala pocit, že prešľapujem na mieste.
Hlavné postavy som si obľúbila, aspoň zo začiatku. Hunt aj Holly boli zásadoví, bažiaci po spravodlivosti a bojujúci proti zločinu takmer do posledného dychu. Ale postupom času boli takí až príliš. Akoby ich autorka zaškatuľkovala do tej jednej role, z ktorej nemohli ani jednou nohou vystúpiť. Holly bola príliš zásadová a svoju úlohu vážnej a pragmatickej sudkyne brala veľmi seriózne, rovnako superhrdinský ranger Hunt v kovbojských čižmách musel zachrániť každého, kto mu prišiel do cesty. Autorka všetkým pripravila presne danú cestu od začiatku do konca a od nikoho ma nečakalo žiadne prekvapenie. Čo ma trochu mrzelo.
Záver? Bolo to fajn oddychové čítanie, ktoré neurazí, ale ani nenadchne. Autorka podľa mňa nevyužila celý potenciál príbehu. Nemôžem povedať, že by ma to nebavilo, ale prvoplánovosť a hluché miesta značne ubrali z celkového dojmu a môjho nadšenia.
4,5 *
Asi každý, kto už čítal niečo od Fitzeka, vie, že nedostane len tak obyčajné krimi. Moje očakávania sú pri každej jeho knihe vysoké a ani tentoraz ma nesklamal. Hneď od prvej stránky mi bolo jasné, že knihu len tak neodložím.
Každou prečítanou stranou ubiehali minúty natoľko potrebné k zachráneniu uneseného dieťaťa. Každou vetou som sa dostávala hlbšie do víru nepravdepodobných a neprevídateľných situácií, ktoré zo začiatku nedávali žiadny zmysel. Nevedela som, čo čakať, čomu a komu mám veriť. Kto má dobré a kto zlé úmysly, keď nikto nehovorí celú pravdu a informácie sa dozvedám len spolovice? Nedá sa veriť ničomu, ani vlastným úsudkom.
Bolo to vynikajúce. Dôkladne nechutné, až mi behal mráz po chrbte. Psychopatický páchateľ si svoj plán pripravil takmer dokonale. A kedy nebolo čiastočne otvoreného konca, ktoré na knihách skutočne nemám rada, tak by si odo mňa autor opäť vyslúžil päť hvezdičiek.
Štěstí voní jako chleba je príbeh vhodný pre všetkých milovníkov Julie Caplinovej a jej Romantických útekov. Netreba vynaložiť veľa fantázie na to, aby ste si predstavili, čo sa asi v knihe udeje. Aj keď ma čakalo pár malých prekvapení, dej bol celkom predvídateľný. Ale tak ako pri sérii Romantické úteky, ani tu mi to vôbec nevadilo. Púštala som sa do čítania s tým, že chcem nenáročnú romantickú oddychovku a presne to som aj dostala. Mila síce bola na môj vkus občas až príliš naivná, ale celková atmosféra bola úžasná. Hneď som mala chuť vyraziť do Škótska, v gumákoch a pršiplášti pochodiť po malebnej prírode a typických dedinách. A naučiť sa doma piecť svoj vlastný chutný chlieb, ktorého lahodná aróma prevonia celú domácnosť.
Čítať viac