Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Stephen King je známy svojimi pútavými príbehmi, ktoré obsahujú v rôznej miere podivnosti či rôzne nadprirodzené javy. Už mám čo to od neho načítané a mám pocit, že u neho ma už nič neprekvapí . Carrie som čítala prvýkrát, ani som si podrobne nezisťovala, o čom vlastne je. A som tomu rada, lebo som si užila čítanie bez akýkoľvek očakávaní.
Kniha nie je špeciálne hrubá a ja som ju preletela takmer jedným dychom. Od začiatku je jasné, že sa stala nejaká pohroma a čitateľ postupne odhaľuje, čo k nej viedlo a v akom rozsahu zasiahla malé mesto. Páčilo sa mi, ako sa striedala minulosť s rozhovormi a rôznymi článkami obyvateľov, ktorí prežili. Stále som tak mohla hádať, čo sa vlastne stalo.
King v knihe zachytáva príbeh šikany a jej dôsledkov. Carrie vždy trochu vyčnievala a nikam nezapadala. Pre spolužiakov bola dlhé roky cieľom posmeškov a vymýšľali pre ňu veci, ktoré jej ubližovali. To, že mala Carrie za matku totálnu náboženskú fanatičku tiež nepomohlo. Jedného dňa šikana prerástla do šialených rozmerov a spustila vlnu udalostí, ktoré nikto nečakal ani v najhoršom sne.
Mimo samotného deja ma oslovila rôznorodosť postáv. Okrem tých vyslovene zlých, z ktorých nenávisť a zloba priam sršala, po tie, čo si uvedomili, že sa nezachovali správne a snažili sa svoje činy napraviť. Mám pocit, že Kingovi sa v tejto knihe podarilo zachytiť omnoho viac ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať a ak ste ešte Carrie nečítali, môžem len a len odporučiť.
Plus toto vydanie k 50. výročiu je nádherné!
Príbehov s vojnovou tématikou som čítala mnoho a pravdepodobne ich ešte mnoho bude. Je to podľa mňa téma, ktorú si treba stále pripomínať, keďže ľudstvo má veľmi krátku pamäť a aj nebotyčné hrôzy vie veľmi ľahko zabudnúť. Zároveň sa do nich púšťam s malou dušičkou, keďže čítanie je zakaždým psychicky náročné.
“Je jednoduchšie uveriť niektorým lžiam než pravde”.
Malý klamár je neskutočne dobre napísaný a pútavý, s mnohými zaujímavými myšlienkami a postavami, ktorých osud ma chytil za srdce. A na to, že sa nejedná o špeciálne hrubú knihu, autor dokázal celý príbeh fantasticky rozviť. Od chlapca, ktorý nevedomky svojim klamstvom (ktoré však on sám považoval za pravdu) poslal ľudí na smrť, cez tínedžerov, ktorí prežili holokaust a musia sa naučiť znovu normálne žiť, až po nacistu, ktorý svojou slepou posadnutosťou roky unikal pred spravodlivosťou.
Autor príbeh poňal sviežim a čtivým spôsobom. Hlavné postavy, sprvu deti, sa mi hneď dostali pod kožu a sledovať ich život po všetkých útrapách, ktoré prežili a nakoniec ich aj celý život prenasledovali, bolo bolestivé, občas až srdcervúce a zároveň aj veľmi pekné. Páčilo sa mi, že do deja zakomponoval aj negatívnu postavu, zarytého a fanatického nacistu. A rozprávača, nezávislého pozorovateľa, Pravdu, ktorej komentáre a myšlienky ma často nútili zamyslieť sa.
“Ste ten jeden zachránený život. Akoby bol spolu s ním zachránený celý svet.”
Nemalo to pre mňa až takú trpkú príchuť ako podobné príbehy mávajú. To, že som mohla sledovať život postáv aj dlhé roky po strašných udalostiach, mi dodalo nádej, že človek si vie nájsť potešenie aj v maličkostiach, dokáže prežiť aj nemožné a spravodlivosť nakoniec dobehne každého.
Pre mňa je Malý klamár určite jedna z topiek tohto roka a aj napriek ťaživej téme môžem len a len odporúčať.
Dvojitý kríž je prvá časť vynikajúcej trilerovej série s detektívom Robertom Hunterom. Aj keď zatiaľ iba usudzujem, že je celá séria skvelá, ale autor si prvou knihou nastavil latku naozaj vysoko a pevne dúfam, že sa jej bude držať.
Už na prvých stranách autor zaujme tým, že nás hodí rovno do stredu deja. Dej tak mal okamžite spád, bol plný zvratov a celé to bolo neskutočne napínavé. A upozorňujem, že aj dosť nechutné. Autor má v obľube zvratené vraždy s farbistými a podrobnými opismi a nič tak neostane na fantázii čitateľa.
Popri sledovaní vyšetrovania som mala možnosť trochu spoznať aj hlavného aktéra, Huntera, ktorý je očividne poznačený náročnou prácou. Bol veľmi sympatický, svojou tvrdou prácou, odhodlaním a silnou intuíciou je človek na správnom mieste. Autor mal dej premyslený s cieľom prekvapiť, aj keď sa musím priznať, že odhalenie vraha pre mňa až také šokujúce nebolo. Nič to však nemení na tom, že kniha bola neodložiteľná, čítanie doslova az návykové a ja sa už teraz veľmi teším na ďalšie časti série.
Po Prežila len jediná prichádza Riley Sager s ďalším perfektným trilerom - Keď prichádza tma. Opäť sa zameral na strašidelný dom, v ktorom sa udiali desivé veci a svoju hrôzostrašnú povesť si drží dodnes. Musím povedať, že táto kniha sa mi páčila dokonca o niečo viac než predošlá, ledva som ju vedela odložiť.
Štýlovo sú si veľmi podobné. Autor stavil na krátke kapitoly, ktoré vždy ukončil tak, že jednoducho musíte čítať ďalej. Minulosť striedal s prítomnosťou, odhaloval tak príšerné udalosti, ktoré sa v dome odohrali a zároveň sledujeme ako sa teraz opäť prebúdza novou aktivitou. Nevieme, čo z toho je skutočná pravda a čo je iba ilúzia vytvorená v mysli posledného obyvateľa.
Sama som mala občas problém rozoznať, čo by mohli mať na svedomí zlí duchovia a čo sa dá rozumne vysvetliť. Kľudne by som verila, že v starých domoch, najmä v takých kde niekto zomrel násilnou smrťou, zostane tajomná energia, ktorá tam bude naveky mátať. Autor vytvoril vierohodnú strašidelnú atmosféru, miestami sa dalo napätie vyslovene krájať. Jedna kapitola s hadmi bola vyslovene hnusná, nemám s nimi v reálnom živote problém, ale pri čítani tej konkrétnej časti som mala zimomriavky.
Dej bol plný nepredvídateľných zvratov, aj keď pár z nich nebolo až takých prekvapivých. Bolo to pútavé, mrazivé a autor ma celkom ľahko presvedčil, že duchovia zo zlými úmyslami existujú. A že nie vždy môžeme veriť svojim zmyslom.
Musím tiež vyzdvihnúť dizajn, krásne spolu obe knihy ladia.
Rozprávaj mi o domove je vynikajúci viacgeneračný román, ktorý ma zaujal hneď na prvých stranách. Rozpráva príbeh troch žien jednej rodiny - Rafaely, Ruth a Daisy. Všetky tri museli vo svojom živote bojovať za svoju nezávislosť, pasovať sa s rasizmom aj hľadaním vlastnej sebahodnoty. Ani jedna to nemala v živote ľahké, z generácie na generáciu si prenášali určité traumy, čo sa dosť odrážalo na vzťahoch matka-dcéra.
Ja takéto romány strašne rada čítam. Autorka má úžasný, pútavý štýl a veľmi realistický pohľad na život. Zažila som s postavami pekné a štastné chvíle, úspechy či prvé lásky. Ale rovnako ich postretli životohrozujúca nehoda, smrť blízkeho, strata bohatstva, skrytý aj do očí bijúci rasizmus.
Z trojice žien som si asi najviac obľúbila Daisy. Páčilo sa mi aká bola svoja, išla si za svojimi snami aj napriek nemalým protestom zo strany jej mamy. Musím však uznať, že aj Ruth a Rafaela boli neskutočne húževnaté. Prežiť roky trvajúcu depresiu, o ktorej sa vtedy ani nechyrovalo a náhlu stratu manžela, keď sa musí žena sama postarať o tri deti, chce veľkú dávku sily, ktorú by v sebe asi nie každý našiel.
Trvalo im roky nájsť v rodinných vzťahoch určitú symbiózu a zmieriť sa s tým, že každý je iný a musí si nájsť svoju cestu. Niekedy je najťažšie pochopiť práve to, že aj keď chceme pre toho druhého to najlepšie, musíme ho nechať robiť vlastné rozhodnutia. Aj keď sa úplne vymykajú tomu, čo by sme si pre neho predstavovali.
Môzem len odporúčať tento čtivý príbeh s láskavým koncom, v ktorom nikdy nie je neskoro otvoriť sa novým možnostiam a starej láske.
3,5*
Autorka Sandy Barkerová je známa svojimi prijemnými romantickými príbehmi, v ktorých sa vždy ocitnete na inom úžasnom mieste. Ja mám tieto cestovateľské knihy alá Julie Caplin veľmi rada a možnosť ocitnúť sa nachvíľu, aspoň knižne, v Paríži nikdy nevynechám.
Cat sa vyhýba láske a vážnemu vzťahu, nechce mať opäť zlomené srdce. Spontánne sa rozhodne pre dvojtýždňový autobusový zájazd po Európe, aby unikla svojmu zamilovanému spolubývajúcemu. Netuší, ako jej táto cesta zmení život. Nielenže spozná úžasné kamarátky, precestuje najznámejšie historické pamiatky, ale stretne strateného kamaráta, s ktorým nebola v kontakte 20 rokov. Môže po takom dlhom čase obnoviť vzťah, nebodaj sa z toho vykluje aj niečo viac?
Cestovanie, pamiatky a jedlo som si v tejto knihe opäť užila asi najviac. Okrem Paríža skupina navštívila kopec ďalších miest - Benátky, Rím, Cannes, Florencia.. Čo na jednej strane bolo fajn, moje cestovateľské srdiečko sa potešilo. Ale na druhej strane, bolo toho príliš na málo stranách. Vôbec si človek nestihol užiť atmosféru daného miesta, stále som čítala len o tom, ako sa balia a presúvajú ďalej. Viem, že to je podstata podobných zájazdov, ale takto v príbehu by som možno ocenila, aby tých miest bolo predsalen menej.
Postavy okolo Cat boli príjemné, každý si niesol nejaké svoje boliestky a páčilo, že vlastne nič nebolo ideálne. Okrem vývoja romantického vzťahu medzi Cat a Jean-Lucom, tam naozaj neprišlo k žiadnym prekvapeniam. Odporúčam ako príjemnú oddychovku, ktorá mňa osobne až tak príliš nenadchla.
Knihy o geniálnom lupičovi Arsne Lupinovi si užije každý milovník klasických detektívok. Mňa zatiaľ obchádzali, táto je prvá, po ktorej som siahla, ale rozhodne sa chystám aj na ďalšie (najmä z tejto krásnej edície s oriezkou).
Pre Lupina nič nie je nemožné, neexistuje miesto, kam by sa nevedel dostať a človek, ktorého by ľsťou nevedel presvedčiť o svojej pravde. Je to majster prevlekov, vie sa vydávať v podstate za kohokoľvek. Aj tak mu však riešenie tajomstva krištálovej zátky dá zabrať. Závisí totiž od neho nejeden život. Tentoraz sa musí postaviť rovnocennému súperovi, ktorý má známosti na vysokých miestach a vyzerá to tak, že je pred Lupinom vždy o krok vpred. Sama som už bola ku koncu zvedavá, ako sa celú situáciu podarí Lupinovi vyriešiť, keďže to do poslednej chvíle vyzeralo naozaj beznádejne.
Aj keď som bola zo začiatku trochu zmätená s postáv, keď som ich už dokázala zaradiť, veľmi ma bavilo hádať, čo sa udeje ďalej. Autor ma svojský štýl, na ktorý si človek ale vie ľahko zvyknúť. Za mňa ideálne čítanie na tieto jesenné dni, keď hľadáte záhadu, ale bez zbytočných krvavých scén, zato s poriadne zamotaným riešením.
Den, kdy jsem odešla je môj obľúbený druh románu - s dvomi dejovými linkami postupne odhaľujúcimi minulosť. Autorka mala pre mňa zaujimavý štýlu rozprávania, ktorým ma vtiahla hneď od začiatku. Rovnako ma bavili obe dejové linky, bola som zvedavá nielen na to, čo sa stalo v minulosti, ale aj na to, ako dopadne vývoj udalostí v súčasnosti. A stále som si hovorila, že Greta snáď bude mať naozaj dobrý dôvod, prečo odišla, inak budem naštvaná.
Ocitáme sa v komunistickom Východnom Berlíne, ktorý je poznačený rozdelením. Greta sníva o svete tam vonku a jediné, po com túži je sloboda. Čaká ju však rovnaký život ako jej rodičov, presne naplánovaný tak, aby bola čo najviac užitočná režimu. Pokiaľ nestretne Henryho. Lásku svojho života a zároveň vstupenku do iného sveta. Greta však netuší, že život v zahraničí nie je taký ružový ako si vždy predstavovala a nástrahy zlých rozhodnutí je čakajú všade.
Priznám sa, že Henry mi bol omnoho sympatickejší než Greta a to takmer od začiatku. Aj ten z minulosti, aj ten zo súčasnosti. Gretu som si nejako nevedela obľúbiť, možno pre jej neuveriteľnú naivitu a neschopnosť odhaliť také očividné zámery druhých. Aj tak však bol vývoj ich vzťahu pekný a ja som im veľmi dlho držala palce, nech sú spolu šťastní. A o to viac som bola zvedavá na koniec, či z neho autorka neurobí presladenú bodku, lebo k jej štýlu sa mi to veľmi nehodilo.
Celkovo hodnotím knihu ako pútavé a láskavé čítanie plné zaujímavých ľudských osudov. Autorka skvele zachytila atmosféru nielen určitého životného zúfalstva, kedy má človek pocit, že stále na neho čaká niečo lepšie, ale aj nádeje, že na každého niekde čaká láska a spriaznená duša.
Ignis Fatuus je presne taká creepy a strašidelná kniha ako naznačuje anotácia. A myslím, že to je dokonalé čítanie na toto dušičkové obdobie. Viem, že nie úplne každý má rád podobný typ príbehov, možno príliš pritiahnuté za vlasy, alebo možno až priliš pravdivé. Samozrejme, má ísť o fikciu, ale povedzme si pravdu, nezakladajú sa všetky povery a povedačky starých klebetníc aspoň trochu na pravde?
Kniha mi v určitom smere pripomínala Trhlinu od Jozefa Kariku. Tá sa mi však tiež veľmi páčila, takže mi to neprekážalo. Asi každý kraj má svoje miesto opradené legendami, zvláštnymi zjavmy, o ktorých sa radšej nahlas nehovorí. Miesta, kde pre niektorých zastal čas, neviete rozlíšiť, čo je halucinácia a čo je skutočnosť. Uniknúť sa nedá, stále chodíte do kruhu a dúfate, že vyviaznete živý. Aj keď zomrieť by v niektorých prípadoch bolo skôr vykúpenie než čeliť tomu desu, čo vás čaká.
Musím povedať, že pri čítaní mi nebolo všetko jedno, hlavne pri niektorých pasážach mi behal mráz po chrbte. Bolo to skvelo napísané a pútavé, knihu som jednoducho nevedela odložiť. Možno som tak trochu dúfala, že aspoň niekoho čaká happy end, ale už by som mohla vedieť, že pri horore niečo také neexistuje.
Možem len odporúčať každému, kto má rád naozaj strašidelné príbehy (a vôbec sa teraz v noci nestrhávam pri každom nezvyčajnom zvuku).
“Nikdy to neskončí, napadlo mě. My už se odtud nikdy nedostaneme. Ztratili jsme se, ale jinak. Ve světě, který není, mezi mrtvými, ale sami jsme zapomněli zemřít.”
Vždy hovorím, že dobrý triler nikdy nie je zlý. Toto je moja druhá skúsenosť s autorkou a myslím, že určite nie posledná. Bolo to od začiatku napínavé, stále mi v hlave bežali rôzne scenáre, čo sa vlastne mohlo stať. Ako už názov napovedá, naozaj všetci zúčastnení v niečom klamali. Autorka postupne tieto lži odhaľovala a vynikajúco tak budovala napätie. Niektoré zvraty boli možno tažšie uveriteľné, ale zase niektoré celkom prekvapili.
Bola to pre mňa zároveň jedna z kníh, v ktorej som si neobľúbila ani jednu postavu. Nebol nikto, komu by som vyslovene držala palce, či pri ňom dúfala v iný osud. Čo ma však príjemne prekvapilo, že sa tu objavila fakt že psycho postava bez akýkoľvek emócii. Trochu ma pri čítaní mrazilo, keď som si predstavila, že by som s takouto osobou zdieľala domácnosť a musela by som veriť, že je vlastne úplne v poriadku (aj keď asi všetci mali svoje pochybnosti). Naozaj som si nevedela predstaviť, ako to zo všetkými môže vyvŕbiť a preto ma koniec fakt naštval. Autorka niečo naznačila, takže určite sa dá niečo domyslieť. Ale ja neznášam, keď koniec ostane v podstate otvorený - dokonca som viackrát musela kontrolovať posledné strany, či sa ešte niekde niečo neskrýva, lebo fakt sa mi zdalo, že dej skončil tak nejako uprostred.
V kazdom prípade, toto bola neodložiteľná kniha a ak máte radi poriadne zamotané situácie s postupným odhaľovaním tajomstiev, určite odporúčam.
