Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Viete o mne vela podla zakupenych knih v Martinuse za niekolko rokov. Myslim si, že je málo citatelov, ktori si rocne kupuju tolko knih, co ja. Mam 64 rokov, citam od detstva a je to najkrajsia a najzmysluplnejsia cinnost v mojom zivote. Vybudovala som základ kvalitnej kniznice aj u mojej dcery a zata v Nemecku.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Toľko radosti z čítania som už dlho nepocítila. Stefan Zweig a jeho celoživotný priateľ Joseph Roth sú mojimi najobľúbenejšími autormi. Tak krásne vety, pokoj, ktorý cítite pri čítaní a veľká láska, z ktorej sa J. Roth vyznal svojím románom. Láska k dobe, k epoche, ku ktorej bol pripútaný, láska k monarchii, k cisárstvu, k Jeho Veličenstvu Františkovi Jozefovi.
Cez príbeh troch generácií rodu von Trotta si vieme dokonale predstaviť svet 19.st., postupne upadajúci až rozpadajúci sa svet R-U monarchie a cez to všetko si uvedomíte fen obrovský pokoj a nostalgiu za starým svetom. Svet už nikdy nebol taký, ako pred Veľkou vojnou. Tento smútok za dobou, ktorá je nenávratne preč cítiť tak z diela St. Zweiga a umocnene i z knižiek J.Rotha. Vyjadrenie tejto clivoty a súčasne krásne opísanie doby 19.st. až do 1.sv. vojny v Európe, mám veľmi rada, preto sa opätovne vraciam k príbehom Rotha i jeho veľkého priateľa Zweiga.
Je to veľký dar pre človeka, vedca, spisovateľa, ktorý celý svoj tvorivý život zasvätil umeniu, rozmanitosti jeho foriem naprieč ľudskými dejinami a toto všetko vie zaujímavým, celkom jednoduchým, pútavým spôsobom prerozprávať laikovi, čitateľovi, ktorý síce doma má veľa kníh o umení, rád chodí do galérii, ale dejiny umenia neštudoval.
Gombrichov Príbeh umenia je práve o tom, ako vnímať umenie, čím to je, že aj keď postavy na obraze nie sú vyložene krásne, obraz má veľké čaro. Čo je krása? Čo je pocit?
Už dve tisíc rokov ovplyvňuje kresťanstvo dejiny Európy. Kto spočíta, koľkokrát boli biblické príbehy, príbehy štyroch evanjelií - zvestovanie, ukrižovanie, vzkriesenie, čaro svätej noci, kľaňanie troch kráľov, vyhnanie z raja, láska matky k božiemu dieťaťu - spracované vo výtvarnom umení, či už starými majstrami, maliarmi, sochármi či architektami. E. Gombrich do tohto nespočetného boatstva prináša svetlo, systém a hlavne princíp komparácie, za čo som mu nesmierne vďačná.
Odchovaná Zamarovským, pristupovala som k tejto trilógií s opatrnosťou. Jeho Grécky zázrak som čítala pred mnohými rokmi a z dvadsiatich strán, ktoré venoval Alexandrovi Veľkému, som už väčšinu podrobnosti zabudla. O to s väčšou radosťou som začala čítať toto dielo. Manfredi sa ukázal ako mimoriadny rozprávač a tak som všetky tri diely zhltla za pár dní. Veľa faktov, ešte viac zaujímavosti, a aj čosi fikcie. Dielo hodmotím ako mimoriadne skvelé a hodnotné. Trochu mi chýbali vysvetlivky mnohých perzských pojmov, s ktorými som sa stretla po prvý krát. Ocenila by som podrobnejšiu mapku, kde by boli antické názvy miest, krajov, pohorí, ale aj ich súčasné pomenovania. Jediné, čo by som tejto knihe vytkla, je jej brožované vydanie, s ktorým som bezmocne zápasila.
Kniha je od prvých strán plná postáv a ich príbehov, ktoré sú este prepletené s príbehmi postáv z Garpových románov, ktoré čítame súčasne. Niekedy sa mi zdá, že sú reálne, inokedy nereálne, ale nakoniec dám za pravdu Jillsy Sloperovej, upratovačke vo vydavateľstve Johna Wolfa, ktorý Garpovi vydáva romány. "Sú knihy, kde od začiatku viete, že sa nestane nič. Potom sú také, pri ktorých hneď viete čo sa stane. Také nemáte čítať. A potom sú tie, že viete, že sa niečo stane, ale zapánaboha netušíte čo. Veď iný dôvod na čítanie kníh predsa neexistuje."
Jenny Fieldsová je absolútne nekonvenčná žena, ktorá počala svojho syna absolútne nekonvenčným spôsobom, viedla ho k samostatnosti, aby sa vedel v živote vždy postarať o seba i svojich blízkych a Garp ani nikdy nepochyboval o vlastných silách.
Ešte raz sa vrátim k upratovačke. Keď sa jej John Wolf pýtal, prečo sa jej román páčil, on o ňom veľmi pochyboval, dozvedel sa jednoduchú odpoveď: "Lebo kniha je pravdivá. Presne takto sa ľudia správajú." Na záver len toľko, mne by sa hodilo, keby sa román volal Svet podľa Jenny Fieldsovej. Vrelo odporúčam, ale nečakajte viac ako 40 rokov, keď sa rozhodnete si ju prečítať. /Ako ja./
V príbehu je všetko ako má byť, keď sa odohráva v meste zaľúbenýcj, v meste svetla - rozchod, nová láska, fantastické kulinárske špeciality, atmosfera parížskych kaviarni, reštaurácii, atmosféra predvianočného Paríža. Všetko namiešané v správnom pomere, s koncom, veď uvidíte.
Príjemne čítanie na zimné večery hlavne pre tých, ktorí sú obdivovateľmi Paríža po celý život. A tak ako ubieha dej, vybavujú sa vlastné zážitky z potuliek po tomto čarovnom meste. Na záver ešte kulinárska bodka - skutočny recept na Menu d'amour hlavnej hrdinky.
I
Krásny rozprávačský, zrozumiteľny štýl písania I. Yaloma zaujme od prvých viet, tak ako je to pre neho typické, ako sme zvyknutí aj z iných jeho kníh. Tu viac, ako v inom svojom diele spojil filozofiu, psychológiu a svoje skúsenosti klinického terapeuta. Výsledkom je pútavý príbeh stárnuceho terapeuta, ktorého život je ohrozeny chorobou, ale napriek tomu je plný optimizmu, lásky k svojej profesií, poodkrýva atmosféru skupinovej terapie tak presvedčivo, že často mám chuť odpovedať na jeho otázky ako ďalší člen skupiny.
Protipólom sú kapitoly o živote A. Schopenhauera, najpesimistickejšieho a súčasne najčítanejšieho nemeckého filozofa 19.st., pre ktorého vzťahy s inýmu ľuďmi boli len prameňom trápenia, nedorozumenia, o to viac si cenil svoj výnimočný intelekt.
Oceňujem takéto striedanie textov o filozofovi, jeho obdivovateľovi Philipovi, pre ktorého sa Schopenhauer stal v určitej etape života terapeutom s hodinami skupinovej terapie, kde členov skupiny spája práve otvorenosť, nekonečné rozhovory o sebe, o vzťahoch ku svojim blízkym i ku každému členovi skupiny s cieľom nájsť svoj osobný pokoj pre ďalší zmysluplný život.
Určite áno. Všetci tí, pre ktorých je čítanie posvätná chvíľa, najkrajší čas, kedy opúšťame povinnosti, prácu, rodinu a hltáme príbehy niekoho iného, aby sme sa s nimi stotožnili, prípadne ich pochopili alebo ich odmietli.
Aj takéto mám pocity po prečítaní útlej knižky H. Hesseho. Vianočný darček, vianočné chvíle su tiež o hľadaní pokoja, utíšenia sa a vnútornej radosti. Myšlienky blúdia a znovu preberajú večné protiklady:múdrosť a poznanie, bohatstvo a šťastie, odriekanie sa a pocit povýšenosti, hrdé ja, zbavenie sa túžob a získanie slobody. Premýšľam, kedy sa mne darí nájsť pocit pokoja alebo sa k nemu len priblížiť.
Dlhá cesta z Providence do Kalifornie a medzi tým veľa, veľa spomienok na "neznesiteľnú chuť bytia" s Judith, od nemožnosti sa s ňou rozísť, až po konene nájdený po,oj v duši.
Ďalej sa striedajú nevšedné opisy hotelových interiérov, cesty taxíko , spomienky na nie moc radostné detstvo sa míňajú s putovaním večerným New Yorkom, stretnutia s dávnou priateľkou, do seba zahľadenými milencami až po stretnutie s prestárlym režisérom Johnom Fordom.
Knižku čítate tak, ako sa míňajú filmové zábery na plátne v kine. Ak ste jazykovo zdatný, oceníte zaujímavé vety, použité slová, veľmi prepracované opisy, ktoré v jazyku autora, teda v nemčine, musia byť veĺmi pôsobivé, čoho dôsledok je aj udelenie nobelovej ceny pre autora.
Príbeh útlej knižky môžem parafrázovať názvom slávnej knihy Erasma Rotterdamského "Chvála bláznovství". Asi za polovicou deja som mala pred očami Jacka Nicholsona vo filme Prelet nad kukučím hniezdom.
Knižku by som doporučila aj manželom sediacim vo vlaku, ktorého najbližšia stanica je Všednosť,Stereotyp, Nuda alebo, ako chcete pomenujte tento stav. Aspoň na 2 týždne prežiť ako Mama a Otec, tancujúc na Ninu Simone Mr. Bojangles.
Tento príbeh len tak ľahko z hlavy nedostanete.
A ešte P.S. dajte si ku čítaniu pohárik dobrého vínka a vyhľadajte na You Tube Ninu Simone alebo Robbie Williamsa Mrs. Bojangles.
Už od mladosti považujem obdonie talianskej renesancie za niečo fascinujúce, keď sa na pomerne malom území mestských štátov a v krátkom časovom období 150-160 rokov narodilo, tvorilo, vzájomne sa ovplyvňovalo množstvo maliarov, sochárov, zlatníkov, architektov, géniov a mecenášov. Ich diela obdivujú do dnes tisíce odborníkov na dejiny umenia, umelcov a milióny turistov, ktorí dávajú mestám ako Florencia, Rím, Benátky, Siena, Pisa neopakovateľný esprit. V každej literatúre, ktorá mapuje spomínané obdobie, v biografiach o Michelangelovi, Leonardovi, Donatelovi, v dejinách výtvarného umenia sa neustále objavuje, cituje, odkazuje na jedno meno: Giorgio Vasari.
Jeho Životy vyšli po prvý krát v r. 1550. Hoci bol Vasari maliar, preslávil sa ako architekt, do dejín ľudstva sa naveky zapísal ako spisovateľ, autor prvých dejín umenia. Desiatky rokov zbieral údaje o živote á hlavne o dielach tých najlepších umelcov 16.st., jeho súčasníkov, ale samozrejme aj ich predchodcov, bez ktorých by talianská renesancia nemohla zaznamenať taký obrovský úspech.
Pre mňa to bol neopisateľný zážitok držať v ruke 2 diely Životov, po skoro 500 rokoch. Doprajte si tento zážitok. Možno aj Vám sa budú vynárať myšlienky, čím to je, že niektoré knihy majú čo povdať aj po 500 rokoch a iné zapadajú prachom v hostorických knižniciach.
