Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Viete o mne vela podla zakupenych knih v Martinuse za niekolko rokov. Myslim si, že je málo citatelov, ktori si rocne kupuju tolko knih, co ja. Mam 64 rokov, citam od detstva a je to najkrajsia a najzmysluplnejsia cinnost v mojom zivote. Vybudovala som základ kvalitnej kniznice aj u mojej dcery a zata v Nemecku.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Čo by bola história bez takýchto príbehov? Len letopočty, vojnové besnenia, opäť vojny a medzi tým zopár rokov pokoja, aby sa doplnili kráľovské komory obilím, vodou, olejom a vínom.
Príbeh starozákonného proroka Jeremiáša nás zavedie do obdobia poslednej generácie judských kráľov, pred odvlečením starovekých Židov do babylónskeho zajatia. Tu sa v plnej farbe, vďaka autorovi, história stáva oživujúcou, hmatateľnou a veľmi aktuálnou. Tvrdohlavý židovský národ, ktorý si ich jediný Boh určil za vyvolený, má mocných susedov. Z jednej strany ríša západu, ríša faraónov, kde život po smrti je viac ako život sám. Na východe ríša boha Marduka, ríša noci a tajomných hviezd, ríša Babylónska. A nad to všetko ich jediný, nijako nespodobňovaný Boh, ktorý má tvrdé nároky na svoj národ. Neustále k nemu prehovára "ústami prorokov". Tie tvrdé nároky, dnes by sme povedali etické pravidlá, pravidlá spolužitia v rodine, v obci, v kráľovstve i medzi národmi. Ale ten jediný, nesmierne náročny Pán nenabáda len k zmierlivosti, striedmosti, On aj vyhrozuje a predpovedá svojmu národu nie vždy optimistickú budúcnosť.
Tak sa stáva Jeruzalem mestom plným prorokov, pravých i falošných. Jedni slovo božie sprostredkujú, druhí sa snažia o vlastné, mylné interpretácie. Nie je Vám to dáke povedomé? Osud Jeremiáša je strastiplný, nepochopený, doráňaný, len s nepatrnými chvíľami svetskej slávy. Nenadarmo sa hovorí, že doma nie je nikto prorokom.
Toto krásne, aj keď dosť ťažké čítanie odporúčam všetkým, ktorých neustále lákajú a priťahujú príbehy, krajiny, postavy zo starozákonných textov.
Nebol by to vynikajúci psychológ St. Zweig, priateľ S. Freuda, keby nám takmer tristo stranách príbehu neodhalil všetky jemné odtiene správania mladého poručíka c.k.armády.
Jeho počiatočné očarenie priateľstvom bohatej rodiny, osobitne ochrnutej Edity. Ďalej autor stupňuje jeho pocity súcitu, sebaklamu, hanby, neopätovanej lásky, psychického nátlaku, ale aj tvrdého vytriezvenia až po uvedomenie si, čo všetko znamená dať odstrkovanému a postihnutému človeku svoju lásku, svoj život, keby... Keby sa s neústupnou nástojčivosťou nehlásil chod tragických dejín začiatku 20.st.
Stáročia skúmajú odbornici na starozákonné texty Knihu Jób. Pôvod jednotlivých častí, ich formálne usporiadanie, hľadajú zmysel príbehu medzi riadkami. Po tisícročia si kladú množstvo otázok aj čitatelia, počúvajúci. Nie na všetky dostávajú jednoznačné odpovede. A staroveký človek, staroveký Žid, na ktorú stranu sa prikláňa? Zbožný, spravodlivý Jób cíti sa Bohom opustený, tiež nevie nájsť odpovede na utrpenie, ktoré ho postihlo. Na druhej strane, v svojom žiali porušuje Jób všetky pravidlá ako sa chovať k Bohu. A Bohu, zdá sa, je to sympatické.
Príbeh Jóba je nielen o utrpení a bolesti, ale predovšetkým o Bohu a pomyselných hraniciach. Žiadne utrpenie netrvá večne, každá bolesť má svoj koniec. Aj Boh určil hranice satanovi, keď mu nedovolí siahnuť na život toľko skúšaného Jóba. A Jób má svoje hranice isté, vie, že za ne ísť nemôže, stratil by svoj rozum, nádej, seba samého i svoju slobodu. Jób Boha nezaprie.
Krásne prebásnenie Daniela Rausa je len bónusom a čitateľovi prináša veľký zážitok, keď súčasnou poerikou približuje staroveký text.
Historické fakty i pôsobivá fikcia. Striedanie dvoch časových línií - 17.st.- Baruch Spinoza, filozof, ktorého židovská obec v Amsterdame exkomunikovala. Aj napriek jeho osamotenému, utiahnutému životu, jeho filozofické myšlienky prežili do dnešných dní. 20.st. - formovanie antisemitských názorov u mladého pobaltského Nemca Alfreda Rosenberga, neskoršieho ideológa nacizmu, odsúdeného v Norimbergu na trest smrti.
Nebol by to I. Yalom, ktorý by zo svojej pozície psychiatra, dobrého rozprávača, či nadšenca pre filozofiu nehľadal spojivo medzi týmito dvoma postavami. Výsledkom je zaujímavý a ďalší pútavý príbeh z voľnej filozofickej trilógie. Opäť nás autor očarí svojou jemnou, postupnou analýzou charakrerov hlavných postáv, vďaka ktorej vždy siahneme po ďalšom Yalomovi.
Prvé čo ma napadne - Jaro Filip a jeho slová, slová, slová, tak ešte jeden Martell, madame Slováková. Ale nie. To sa snažím len odľahčiť, odstúpiť od nahromadených pocitov, zážitkov. Krásna kniha. Len slová a čas. A ešte čosi. Nepozorná ruka strčí snímky do zlej obálky. Banálny omyl. Konečná diagnóza. Sedemdesiasedem dní v zajatí omylu. Nedá sa tomu vyhnúť. Začnem premýšlať, čo by som ja robila. Akoby som naložila s časom, ktorý mi doktori vymedzili.
Nie je to kniha, ktorú prečítate a odložíte do poličky. Príbeh mám stále v hlave. Chodím, varím a stále som v myšlienkach s Leylandom, prekladateľom. Obdivujem jeho trpezlivosť, jeho "mystérium slova". Nájsť to správne slovo, vystihnúť ten správny odtieň, atmosféru diela, ktorú musí dobrý preklad zachovať. Nikto nie je tak blízko autorovi ako prekladateľ.
Keď kniha nadchla mňa, laika, musí byť neskutočným zážitkom, keď ju číta prekladateľ, vydavateľ, či tvorca príbehov. Autor nám poodkrýva svet týchto profesií a čitateľ, ktorý je na konci reťazca má z toho nesmiernu radosť. Vie, že sa dielo podarilo.
Bezúhonný železničný úradník po cievnej príhode pocíti potrebu dať svoj život do poriadku. Mal to rád. Vždy mať svoje veci v poriadku. Veď žil taký celkom obyčajný život pracovitého človeka. Naozaj? Rozpamätávanie sa zamotáva. "Šuplíky" sa začnú otvárať a z nich vyskakuje niekoľko hlasov, niekoľko životov. Popri vždy svedomitom žiakovi, študentovi, prednostovi stanice aj hlas toho, ktorý chcel vždy vyššie a vyššie, aj hlas hypochondra, aj hlas hrdinu, básnika. Aj hlasy rodičov, prarodičov. Všetci v človeku zanechávajú svoju stopu. Čím všetkým mohol byť, keby sa vždy na výhybke svojho života nerozhodol pre jednu možnosť. Áno, prežitý život je len jedna z možností.
Zdá sa mi, že K. Čapek sa už k tomuto motívu priblížil v svojom slávnom diele Krakatit, keď dědeček odpovedá na otázku Ing. Prokopa - prečo sa mu to všetko muselo stať? "Co člověka potkáva vychází z něho."
Vrelo odporúčam. Je to krásne čítanie.
Autor musel stráviť dlhé hodiny, dni a mesiace v archívoch, prelistovať stovky dobovej tlače, či prečítať stohy korešpondencie, aby posplietal útržky zo života aktérov roku 1913 a vystihol jeho atmosféru.
Život spisovateľov, maliarov, hudobných skladateľov, divadelnýcj režisérov, vedcov, ktorí natrvalo ovplyvnili umenie a myslenie 20.st. nám uteká pred očami nevídanou rýchlosťou. Ženie ich túžba po originalite, túžba presadiť sa, ochutnať trochu svetskej slávy, či prekonať obdobie umeleckej krízy v náručí krásnych žien alebo len tak krátiť čas v parížskych a berlínskych umeleckých salónoch. Miestami mám pocit, že som sa stala súčasťou televíznej "Smotánky".
Medzi riadkami však badať aj čosi nostalgie, nakoľko autor i čitateľ vie, že budúci rok, rok 1914 a vojnové šialenstvo nadobro ukončia toto krásne, optimizmom prekypujúce obdobie Belle époque.
Len dvaja ľudia sa nikam neponáhľajú. Zimné krátke dni si spríjemňujú prechádzkami v parku neďaleko Schönbrunnu. Neuznaný umelec a maliar Adolf Hitler a plameňom budúcej revolúcie horiaci Jozef Visarionovič. Nikto v parku netuší, ako sa o pár rokov neskôr pomstia Európe a svetu zato, že na začiatku storočia neboli docenené ich ambície umelecké, či utopické vízie krajšej budúcnosti ľudstva.
Keď som dočítala Ilustrovanú knihu žalmov, ktorá vyšla v minulom roku vo vydavateľstve Slovart, bolo u mňa veľmi veľa emócií a protitečení tak isto. Emócie, tie chápem, je to poézia, sú to spevy, bez emócií by ich bolo škoda čítať. Ale, čo robiť, ako spracovať toľkú nenávisť a pomstychtivosť starovekých Židov?
V .týždni Štefana Hríba sa začali objavovať úryvky z diela C.S.Lewisa. Tak som sa dostala k útlej knižke Úvahy o žalmoch. Jeho komentáre k vybraným žalmom nie sú vedeckou štúdiou. Neskutočne ľudsky, úprimne, s jemnou dávkou britského humoru nás autor prevedie aj tými, pre dnešného človeka "drsnými veršami" biblických žalmov, aby nám priblížil myslenie starovekého Žida. Určite nie politicky korektné. O to viac je vrúcnejší a osobnejší jeho vzťah k jedinému Bohu.
"Úvahy" sa pre mňa stali mostom k dielu C.S. Lewisa, poznačenom jeho vlastnou cestou od ateizmu ku kresťanstvu.
Tak ako D. Pastirčák, pravdepodobne, parafrázoval názvom knihy rozhovorov C.S. Lewisa Zaskočený radosťou, tak ja vyjadrujem svoj osobný pocit, ako zaskočená úprimnosťou. Myslím, že tomu zodpovedá aj formálna úprava knihy, v ktorej sú kapitoly oddelené čiernymi listami, kde ide autor až "na holo".
Úprimne a otvorene vedie dialóg s M. Oláhom, v ktorom čitateľovi priblžuje svoju cestu a svoj vzťah k trojjedinému Bohu, svoje miesto v Cirkvi bratskej. Vďaka prežitej skúsenosti i prekonávaniu večných protirečení jednoducho a veľmi citlivo formuluje svoje poslanie - byť mostom, tak v prostredí cirkevnom, ale hlavne v prostredí "nenáboženského človeka".
Ešte na záver dopoviem, že si ma D. Pastirčák získal obdivom k R. Jeffersovi a jeho "Pastýřke putující k dubnu i k osobe Erasma Rotterdamského, čo sú osobnosti môjmu srdcu veľmi blízke.
Nie z celkom vysvetliteľných dôvodov mám obdobie prelomu storočí , až do Veľkej vojny veľmi rada. Zásluhu na tom majú aj moji obľúbenci St.Zweig a Joseph Roth, ktorí vedeli Európu týchto rokov opísať tak verne, tak dojemne s veľkou dávkou nostalgie a lásky.
Keď som sa z českého knižného portálu dozvedela, že vyšla knižka F. Illiesa 1913 a že je to už druhý autorov počin, ktorý sa viaže k tomuto roku, hneď som si ju na Martinuse objednala.
Kniha je plná slávnych mien, dnes by sme povedali celebrít. Miestami má aj charakter „Smotánky“, keby... Keby to neboli tak významné osobnosti, ktoré natrvalo ovplyvnili európske dejiny umenia, vedy a kultúry vôbec. Predstavitelia výtvarnej moderny – O.Kokoschka, V. Kandinskij, Egon Schiele, Picasso - spisovatelia umeleckej avantgardy - R.Musil, Hugo von Hofmannstahl, H. Hesse, F. Kafka, T.S. Eliot, A. Schnitzler, M. Proust
- vedci po prvý krát otvorene hovoriaci o trápeniach ľudskej duše a homosexualite- S. Freud, M. Hirschfeld. Čo spája všetky tieto osobnosti? Autor skladá akoby puzzle z jednotlivých farebných odtieňov, príbehov, udalostí, aby nám priblížil atmosféru konca dobrých časov – ošiaľ mladosti, snahu po moderne, opojenie z nových možností techniky, nových objavov, obrovskú túžbu po živote, inom, aký bol v 19. st. a predovšetkým po slobode. Nemalú úlohu tu zohrávajú ženy, krásne, divoké, absolútne slobodné, aj vďaka novej móde Coco Chanel. V jej modeloch objavili jednoduchosť a „ľahkosť bytia.“ Nad veľkými očakávaniami od 20.st. sa však sťahujú mraky. Maliar M. Brandenburg to zachytil umelecky. Reakcie ľudí na hrozivo nehybný mrak, na plátne „Ľudia pod mrakom“.
Na začiatku r.1913 nejde len zbrojárstvo v Nemecku na plné obrátky. V galérii Bruna Cassiera v Berlíne je vystavená súkromná zbierka G.F. Rebera z Wupertálu, francúzskeho umenia, hlavne impresionistov. Nemecká tlač okamžite reaguje v duchu nacionalizmu. Ostro protestuje, že v súkromnej zbierke Nemca nie je žiadny nemecký obraz, ani dielo modernej nemeckej maľby. V mládežníckom časopise mobilizujú srdcia mladých Nemcov pre vojnu pod heslom „Vojna je radosť“.
Mňa osobne najviac oslovila atmosféra premiéry Stravinského Svätenia jari v máji 1913 v Paríži, v Théatre de Champs Elysées, v podaní Ruského baletu a Nižinského choreografií. V hľadisku sedí intelektuálny výkvet Európy, Marcel Proust v kožuchu, až dokonca. Nepripomína vám to niekoho?
Teším sa na nové vydanie knihy 1913, Léto jednoho století.
