Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prostredie rozhlasového štúdia je nové, zatiaľ neobkukané, a dokáže čitateľa zaujať, keďže to nie je bežne dostupné miesto. Čo sa postáv týka, už sme si mohli zvyknúť, že je Fitzekova hlavná postava psychológ/psychiater a že aj anamnézy vedľajších postáv nie sú chudobné na psych. diagnózy. Podobne je to aj v tejto knihe, kde sa ale stretnú dve rovnocenné postavy - psychologička Ira Saminová ako policajná vyjednávačka a bývalý uznávaný psychiater Jan May v úlohe šialeného psychopata, ktorý spustí hotové peklo.
Okrem Janovho dôvodu, prečo sa na to všetko odhodlal, nám autor pomaličky rozmotáva aj klbko Irinej minulosti, vďaka čomu nebude ťažké pochopiť, prečo príbeh začína jej plánovaním sebevraždy. Spoľahli by ste sa však na labilnú, skrachovanú alkoholičku odhodlanú zomrieť, že dokáže zachrániť rukojemníkov pred psychicky vytrénovaným šialencom?
V knihe je vyrozprávaná celá etapa vzťahu tichého a hanblivého Markusa a "badboy-a" Olivera, ktorí by už viac rozdielni ani nemohli byť. Alebo žeby? Práve zisťovanie toho jediného možného spoločného faktu dvoch hlavných hrdinov prepukne v zlý žart, z ktorého ale vzíde niečo viac. A tak sa čitateľ stáva svedkom mnohých rokov, počas ktorých postavy prežívajú slasti aj strasti bežného života.
Počas čítania som sa cítila ako na hojdačke - chvíľu som mala z chlapcov radosť, pripadali mi strašne milí, a vzápätí by som ich bola schopná do sekundy prefackať. Aj keď s odstupom času priznávam, že ich správanie chápem - všetci sme boli raz mladí a robili nie práve najmúdrejšie rozhodnutia. Dej knihy splnil očakávania - dostala som milú oddychovku, ktorá ale nebola skúpa ani na hlboké myšlienky a životné pravdy.
Zopár vecí, ktoré by som knihe vytkla, sú dlhé kapitoly (aj keď chápem, že 10 rokov života je dosť dlhá doba), malé písmo husto na sebe a gramatické chyby a preklepy, ktoré častokrát odrádzali od čítania (týmto neobviňujem autorku ani vydavateľstvo, zo začiatku som sa to snažila ignorovať, ale neskôr mi to už naozaj vadilo). Knihu ale hodnotím pozitívne - myšlienka a dej stáli jednoznačne za to a nebyť tých drobných nedostatkov, bola by úplne super.
Táto kniha je môj debut s autorkou - a nemôžem sa stažovať. Jediné, čo ma trocha mrzí je fakt, že je kniha To, čo nás spája voľným pokračovaním knihy Drž ma, keď padám, a zatiaľ čo "všetci" vedeli, akú má Ondrej minulosť, ja som nemala o ničom ani tušenie. Z toho dôvodu mi kniha najprv prišla ako príjemná oddychovka, ktorá sa čítala veľmi dobre - nebolo ťažké vžiť sa do postáv a pochopiť ich myslenie a konanie.
Vytriezvenie z "údajnej oddychovky" na seba ale nenechalo dlho čakať - a ako sa približoval koniec knihy, mala som viac a viac zimomriavky. A o konci, ktorý ma totálne emocionálne zničil, radšej pomlčím. Stačí, ak napíšem, že sa nezmenil ani po treťom pokuse prečítať ho "správne" a nezostalo mi nič iné, ako ho s ťažkým srdcom prijať.
Musím priznať, že som od autorky ešte nič nečítala - čo naozaj ľutujem, keďže štýl, akým píše, som si zamilovala hneď v úvode. Či už jazyk, ktorý používa, alebo celkovú dynamickosť deja - celá kniha bola jedna dokonalosť (o čom svedčí aj fakt, že som ju prečítala na jeden záťah).
Príbeh aj postavy boli vykreslené veľmi reálne a čitateľ nemá problém uveriť tomu, čo číta. Napriek humornému duchu, akým autorka celú knihu napísala, sa v deji rieši celkom vážna téma vzťahu učiteľky a žiaka, ktorá nie je neobvyklá, len sa o nej nehovorí verejne. A aj keď viete, že to údajne "nie je správne", po celú dobu čítania dvojici držíte palce, aby im to klaplo.
Ak by som mala knihe niečo vytknúť, tak jedine to, že zatiaľ nemá pokračovanie - som si istá, že by sa príbeh mohol ešte pekne rozvinúť.
Finálna časť série Placebo sa podľa mňa pokojne môže považovať za najlepšiu časť. Autorka nás knihou Placebo My presvedčila, že dokáže napísať oveľa viac, než obyčajný romanticko-erotický príbeh. Dej plný napätia a zvratov núti prevracať stranu za stranou a nenechá čitateľa na pokoji, kým sa nedostane na poslednú stranu.
Problémy sú na to, aby sa riešili v zárodku a nie až keď nám prerastú cez hlavu. Čo ale v prípade, keď sa problém zhorší, ak sa ich snažíte riešiť? Túto dilemu rieši aj Ema. Priznávam, že som na ňu zo začiatku pri čítaní mala nervy a najrašej by som ňou poriadne zatriasla, ale postupne som si uvedomila, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Okrem toho je samozrejme rozdiel, či človek premýšľa "chladnou hlavou" alebo "v panike".
O pár strán neskôr som to už nemala čas riešiť - iba som so zatajeným dychom prevracala strany a vstrebávala, čo sa deje. Podobne ako v predošlých častiach, aj z tejto knihy presakovali emócie - strach o tých, ktorých ľúbime, bezmocnosť, bolesť, hnev - a to všetko tak dokonale a nenútene opísané, že "vžitie sa" do pocitov postáv príde tak nejak automaticky.
Zakončenie série (rovnako ako celú trilógiu) zvládla autorka na jedničku. K úplnej dokonalosti by som zmenila jednu vec - ale to už by sa z realistického príbehu razom stala rozprávka. Aj po tretej časti som názoru, že by série Placebo mohla bez problémov konkurovať zahraničným titulom a dúfam, že sa raz objaví aj v zahraničí.
Po dočítaní Placebo On som sa na pokračovanie neskutočne tešila. Autorka nastavila pomyselnú latku poriadne vysoko, takže som bola mega zvedavá, či táto časť predbehne svojho predchodcu. Ako som v recenzii k prvej časti podotkla - dočkala som sa "skoro dokonalej čitateľskej jazdy". A prečo iba "skoro"? Môže za to táto časť, na ktorej konci som nevedela, či sa mám vôbec do tretej časti púšťať alebo nie.
Nepríjemný rozchod a celkovo obdobie po, kedy sa Ema snažila dať dokopy, boli opísané neskutočne. Emócie vyžarovali z každej vety, celkovo vo mne kniha vzbudzovala smútok, frustráciu a občas aj hnev. Tieto stavy striedali "svetlé" chvíľky s Mike-om, ktorých síce nebolo až tak veľa, ale stačili na to, aby som si ho obľúbila ešte viac.
Kvôli náročnému mesiacu v práci som knihu najprv čítala po pár stranách vždy, keď sa mi naskytla aspoň chvíľka. Nakoniec som si ale zaumienila, že si nepokazím skvelý príbeh iba preto, že nestíham, a počkala som na deň, kedy budem môcť nerušene čítať. A spravila som dobre - druhú polovicu knihy som prečítala na jeden záťah.
Problém nastal pri konci - a tu prichádza moje vysvetlenie "skoro" dokonalej čitateľskej jazdy. Keďže autorku na Instagrame už nejaký ten piatok sledujem, zvykla som si pri jej storkách na úprimnosť a to, že je brutálna realistka. A mňa zachvátil pocit strachu až des z toho, čo Eme a Chrisovi po tom všetkom, čím si preskákali, ešte pripravila a ako séria skončí. Jedna moja časť chcela zúfalo nakuknúť na posledné strany Placebo My, zatiaľ čo druhá bola presvedčená tváriť sa, že séria Placebo končí poslednou vetou Placebo Ja (bez epilógu).
Na príbeh Emmy a Christophera som sa tešila od prvej chvíle. Chvíľu som sa síce týrala - keďže nenávidím čítať rozkúskované série, tak som poctivo čakala, až vyjdú všetky tri časti a vyhýbala som sa spoilerom a recenziám, ako sa len dalo. A moja snaha priniesla ovocie - (skoro) dokonalú čitateľskú jazdu, na ktorú len tak ľahko nezabudnem.
Placebo On je prvý diel knižnej série, v ktorej autorka opisuje osudové stretnutie Emy a Chrisa. Na prvý pohľad to vyzerá ako predvídavá lovestory s happyendom, ale nenechajte sa oklamať. Nie všetko je totiž tak, ako sa na prvý pohľad zdá.
Pri čítaní o Eminej minulosti ma neminuli zimomriavky a neskutočný hnev. Nočné mory boli opísané tak živo, že by som sa nečudovala, keby sa mi niečo podobné v noci snívalo. Napriek tomu, že z Emy vyrástla silná žena, tiene minulosti ju strašili doteraz a ten kontrast medzi nezávislosťou a bezradnosťou bol opísaný dokonale.
Spôsob, akým autorka vykreslila postavy, by som jedným slovom opísala ako "dokonalý" a úplne nenútene som si ich všetkých obľúbila. Ak sa totiž okolo seba v skutočnom živote poobzeráte, s veľkou pravdepodobnosťou natrafíte na niekoho, kto Vám bude pripomínať Lauru, Kiki, alebo Mike-a. Aj vďaka týmto prepracovaným postavám nebolo ťažké príbehu uveriť.
Štýl, akým je kniha napísaná, mi maximálne vyhovoval - strany sa čítali samé a celú knihu som prečítala za jeden deň. Občas som sa zarazila a snažila sa na knihe nájsť niečo, čo by mi vadilo, ale zbytočne - aj keď je to autorkin debut, s pokojným svedomím môžem tvrdiť, že sa vyrovná zahraničným bestsellerom. Keby som autorku nepočula na "vlastné uši" rozprávať po slovensky, tak by som si bola istá, že kniha Placebo On je preložená zahraničná tvorba.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ak ste už čítali niečo z pera Simony Roškovej viete, že nepíše oddychovú literaturú. Podobne, ako jej debut Nechcem počuť tvoj plač, aj kniha Vzala si mi všetko zachytáva realitu všedných dní obyčajných ľudí, ktorá nebýva vždy len ružová a pekná. Ťažký osud postihol aj malú Johanku, ktorú vychováva mama Renáta sama, keďže ju chlap počas tehotenstva opustil. Ak ste si pomysleli, že to v dnešných dňoch nie je nič neobvyklé - máte pravdu - ale nie všetky slobodné matky zvládajú takýto osud a väčšinou si to potom odskáču deti. A presne tento prípad opisuje autorka vo svojej knihe.
Štýl, akým autorka píše, je perfektný - opisy nenudia, dej plynie, knihu neodložíte, kým ju nedočítate. Na tejto knihe si veľmi vážim schopnosť vyvolať emócie - aj jedna strohá veta dokáže zasiahnuť - či už sa jednalo o hnev voči Renáte za to, ako sa správa k Johanke; strach, či sa dievčatku niečo nestane; ľútosť, že si práve to nevinné stvorenie musí odpykať matkine komplexy; súcit s Michaelou... nezáleží na tom, či máte alebo nemáte deti, vďaka výberu autorkiných slov bude pre Vás kniha jedna obrovská horská dráha emócií.
Okrem nádhernej obálky, ktorá ku knihe neskutočne pasuje, sa mi páčil aj časový rozdiel v deji. Prvá časť opisuje príbeh, kedy bola ešte Johanka malé dievčatko, druhá časť je zasadená o 17 rokov neskôr. Autorka tento prechod zvládla výborne a musím pochváliť aj koniec, s ktorým som maximálne stotožnená. Ak sa Vám páčia reálne príbehy plné emócií, ktoré sa Vám dostanú pod kožu, táto kniha je pre Vás ako stvorená.
Ako ste si určite všimli, pred necelým mesiacom vyšla Miške ďalšia kniha, prvý spin-off k sérii Šéf môjho šéfa s názvom Osud nevyjednáva - Klient môjho šéfa. Je venovaný Liane a Johannesovi, najlepším kamarátom Nely a Tomasa, a Miška si (podľa mňa) nemohla lepšie vybrať. Hlavných hrdinov som si obľúbila už pri čítaní prvých dvoch častí (najmä kvôli charakterovým vlastnostiam - pôsobili na mňa dojmom takých "správnych parťákov"), a po tejto knihe môžem len podotknúť, že by som si priala do života podobných ľudí.
Po vizuálnej stránke je kniha (ako inak) dokonalá, stránky s papraďmi sú nádherné a obálka už na prvý pohľad láka na dovolenkový príbeh na slnkom zaliatom ostrove. Hrúbka knihy sa môže zdať prehnaná, ale vzhľadom k dvom častiam, ktoré ukrýva, nie je. Príbeh sa číta plynule a veľmi príjemne, dialógy sú svižné a zábavné, a opisy rezortu, ostrova a potápania Vám navodia pocit, akoby ste to videli/zažívali osobne. Miška má jednoducho talent na dokonalé opisy, ktoré Vás prenesú na dané miesto, ale v žiadnom prípade nenudia.
Dej prezrádzať nebudem - ale jednoznačne sa máte na čo tešiť - kniha totiž obsahuje všetko, čo skvelý príbeh musí mať (...okrem konca, ten Vás dostane rovnako ako mňa...). Obrovské "áno" má u mňa Miška aj za výborne zvládnuté striedanie postáv v druhej časti, kde boli kapitoly z pohľadu Liany aj z pohľadu Johannesa. Bolo to príjemné sprestrenie. Ak môžete, využite posledné slnečné lúče a nechajte sa opantať touto knižkou, ktorá Vás chytí za srdce.
Dokonalosť! Mnohí majú voči ukončeniu námietky, ale úprimne, ja by som asi vraždila, keby kniha neskončila tak, ako skončila. Je mi ľúto, že celá séria touto knihou končí, ale tie pocity, ktoré vo mne počas čítania vyvolávala, sú na nezaplatenie. Keď sa chcete dostať na koniec knihy a zistiť, ako to všetko skončí, ale zároveň čítate po pár stranách, lebo nie ste schopní sa ešte s príbehom nadobro rozlúčiť. Čistá schizofrénia :D . Po dvojtýždňovom maratóne všetkých častí môžem konštatovať, že ma séria psychicky vyčerpala viac, ako 12tky v robote v decembri (najsilnejší mesiac) a jediné, čo ľutujem je, že si ju nebudem môcť už nikdy prečítať "prvý-krát".
