
Moje knižné darčeky Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Poznáte ten pocit, keď viete, že ste prečítali úžasnú knihu, ale neviete presne pomenovať to, vďaka čomu sa vám tak páčila? Viete len to, že vás baví, musíte čítať stále ďalej, nesledujete počet strán, ktoré zostávajú do nasledujúcej kapitoly a atmosféra vás tak vtiahne, že sa cítite, ako keby ste boli tam.
??
Napriek tomu, že postavy v knihe mi neboli úplne sympatické a viackrát sa mi ich konanie zdalo zvláštne, prežívala som s nimi každý okamih, niekedy som ani nedýchala, mračila som sa, bilo mi srdce. Ešte teraz, dávno po prečítaní, nad knihou premýšľam a nedokážem ju dostať z hlavy. A čím viac nad ňou premýšľam, tým viac sa mi páči a už teraz sa teším na to, keď si ju niekedy prečítam znova.
Rovnako ako v ostatných knihách, aj v tejto autorka dokonale vykresluje postavy, plynule prechádza z jednej na druhú a každej sa venuje dostatok času na to, aby ste sa v jednotlivých vzťahoch medzi nimi zorientovali. Knihy od Aleny Mornštajnovej sa čítajú rýchlo, ľahko (nie kvôli témam, ktorým sa venuje, ale vďaka autorkinmu štýlu) a nechcete ich pustiť z ruky.
Nešlo o klasickú autobiografiu, pretože pri čítaní som vôbec nemala pocit, že čítam autobiografický román, vtiahlo ma to hneď a bolo mi ľúto, že som knihu nestihla prečítať na jedno posedenie kvôli nedostatku času. Kľudne by som prijala, keby bola kniha dlhšia, čo by mi umožnilo autorkin život prežívať dlhšie a ešte viac, aj keď je pravda, že príbeh mi tak trhal srdce, že neviem, či by som viac strán zvládla.
Bolo to ľahké, jednoduché, oddychové čítanie, kapitoly len tak odsýpali a občas som sa aj pobavila. Ak máte chuť na ľahkú, vtipnú romanťárnu, choďte do toho! :)
Emocionálne náročná knihu, ktorá vás donúti užívať si so svojím partnerom každý okamih, lebo nikdy neviete, či to nie je ten posledný.
Kniha nie je ani tak zaujímavá dejom, ako skôr atmosférou. Dej plynie pomaličky, čo mi vyhovovalo, pretože som si mohla vychutnávať obdobie viktoriánskeho Londýna, ktoré, najmä čo sa romantiky týka, patrí v knihách medzi moje obľúbené. Okrem atmosféry a romantickej linky ma na knihe bavili aj zaujímavé postavy, napínavý koniec, pri ktorom som miestami ani nedýchala a zvláštnosť knihy, ktorá bola podporená najmä postavou Silasa. Továreň pre bábiky asi nie je čítanie úplne pre každého, ale mňa očarila a presne mi sadla do vkusu. No a tá krásna obálka? To je už len čerešnička na torte.
Počas čítania knihy som mala pocit, ako keby som čítala Pretty Woman s vymenenou ženskou a mužskou rolou, čo však, ako som sa dozvedela v doslove, bolo autorkiným zámerom. O pikantné scény v knihe nebola núdza a pri čítaní v MHD-čke som sa bála, či mi niekto nenazrie cez rameno a nevšimne si, čo za prasačinky čítam. Upozorňujem, že kniha ich obsahuje naozaj veľa, čo mňa osobne prekvapilo, lebo aj keď som ich čakala, určite nie v takej veľkej miere, či už čo sa týka množstva alebo ich dĺžky. Myslím si, že by knihe prospelo, keby sa tieto pasáže trošku preškrtali alebo skrátili. Okrem sexu bola v knihe aj romantická dejová linka, ktorá bola zaujímavá Stellinou diagnózou (aspergerov syndróm) a tým, ako sa vďaka láske dokázala vzdať alebo, lepšie povedané, zabudnúť na niektoré svoje zaužívané rutiny. Párkrát som mala sto chutí na hlavné postavy nakričať, nech si konečne povedia, čo k sebe cítia, prestanú o sebe pochybovať a uvedomia si, že o tom, či sú dobrým partnerom pre toho druhého by mal rozhodovať práve ten druhý a nie oni sami. Páčili sa mi matematické výrazy, ktoré sa sem-tam v knihe mihli a moja matematická duša v týchto momentoch zaplesala, nakoľko pojmy typu "regresná analýza" by sme v romantických knihách hľadali asi veľmi ťažko. Rovnica lásky je príjemná oddychovka, ktorú zhltnete na pár posedení (ideálne s pohárom niečoho chladeného v ruke) a pri čítaní totálne vypnete hlavu. A to z času na čas potrebujeme všetci.
Táto kniha ma veľmi prekvapila a nečakala som, že sa mi bude páčiť až tak veľmi. Teda nie, že páčila, ale som maximálne nadšená. Bavil ma autorov štýl, vďaka ktorému som mala pocit, že čítam beletriu, ale popri tom jednotlivé problémy svojich klientov vysvetľoval z psychologického hľadiska. Stránky ubiehali rýchlo a po prečítaní poslednej kapitoly mi bolo ľúto, že už som na konci. Som si istá, že knihu si prečítam znova a verím, že v nej znova objavím niečo nové.
Nie som si istá, či by ma kniha zaujala z anotácie, ale som rada, že som dala na odporúčanie a knihu si prečítala, lebo bola pre mňa obrovským prekvapením a som z nej nadšená. Autorkin nenútený a častokrát sarkastický a ironický štýl ma chytil od prvých stránok a odvtedy som knihu nechcela odložiť. Páčilo sa mi, ako spolu jednotlivé dejové linky súviseli a zapadali do seba a aj keď som párkrát odhadla ako sa bude vyvíjať dej, vôbec mi to nevadilo. Pred čítaním knihy som sa bála, že ju nepochopím alebo sa v nej budem kvôli viacerým dejovým linkám strácať, no táto moja obava sa, našťastie, nenaplnila. Knihu som síce prečítala už dávnejšie, ale ešte teraz vo mne rezonuje a myslím na ňu, čo je, podľa mňa, asi najväčší kompliment, aký sa knihe dá udeliť. Takže moja rada a odporúčanie na záver znie - choďte si ju kúpiť, zabudnite na moju recenziu aj na anotáciu a buďte z nej po prečítaní rovnako príjemne prekvapení a nadšení ako ja :)
Keď som začala knihu čítať, prekvapili ma opisy prírody, ktoré síce neboli dlhé, ale zvláštne a musela som si na ne chvíľu zvykať. Po chvíli som však pochopila, že práve vďaka nim sa autorke podarilo dokonale vykresliť čarovnú atmosféru a celý príbeh pôsobil rozprávkovo. A tak som ho aj vnímala - ako rozprávku a príbeh, čo vám pohladí dušu. Príbeh o osamelosti, sile, odvahe, láske a súlade s prírodou. Sympatickú, krásnu a nebojácnu hlavnú hrdinku sa nedalo neobľúbiť, ale vedľajšie postavy sa mi zdali mierne ploché a určite by si zaslúžili, aby sa im autorka povenovala viac. Veľmi ma bavili náhodné (alebo nie až tak náhodné?) fakty o prírode, ktoré dej príjemne obohacovali. Taktiež sa mi veľmi páčil koniec, čo sa mi, úprimne, nestáva často. Kde raky spievajú je ten typ knihy, pri ktorej si oddýchnete, ale nepôsobí plytko a prvoplánovo. Rozhodne ju považujem za originálnu a určite neurobíte chybu, ak po nej siahnete.
Upiecť jablkový koláč nie je ťažké, ak má človek jablká, napísala Nina v jednej zo svojich básní, no najťažšie je vymyslieť to jablko.
