
Moje knižné darčeky Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilUž dlho sa mi nestalo, že by som prečítala knihu za dva dni, ale pri Evelyn sa mi to podarilo. Pri čítaní ma hnala nielen zvedavosť a veľké očakávania, ale aj krátke kapitoly, dej, ktorý mal spád a jednoduchý štýl autorky. Žiadne zložité súvetia, či metafory, len rýchlo plynúci, ale zaujímavý dej obohatený o prekvapivú romantickú linku. Páčila sa mi postava Evelyn, ktorá mi síce miestami liezla svojím vypočítavým "mrchovským" správaním na nervy, ale ako inak by sa mala správať kontroverzná herečka známa svojimi škandalóznymi siedmimi manželstvami? Pri čítaní som si oddýchla, kniha ma chytila od prvej strany a nepustila ma až do tej poslednej.
Mesto osamelosti ma chytilo od prvých viet a mala som chuť prečítať si celú knihu naraz, no tým by som sa určite obrala o mnoho informácií, ktoré by som nebola schopná nasať na jeden šup. Celodenným čítaním tejto knihy by hrozilo aj to, že by som sa dostala do depky, lebo táto kniha je v podstate jedna veľká depresia. Preto som si ju radšej dávkovala postupne a dobre som spravila, lebo kniha so mnou strávila viac času a tým sa mi viac dostala pod kožu. Máloktorá kniha ma zaujme natoľko, že si kvôli nej googlim a vyhľadávam aj ďalšie informácie, ale tejto sa to podarilo a dokonca sa vďaka nej chystám na dokument, ktorý v nej bol spomínaný. Mesto osamelosti je jednoznačne jednou z najlepších kníh, ktoré som v roku 2019 prečítala. A určite si ju v budúcnosti (je možné, že vo veľmi blízkej) prečítam zas a verím, že si v nej znova nájdem niečo nové.
Čo ma na knihe oslovilo najviac bol autorkin štýl, jej šikovne poskladané vety, prirovnania a hra so slovami. Okrem prežívania prvej lásky, dospievania, či pocitov osamelosti nechýbali ani úvahy a myšlienky o klamstvách a klamaní ako takom. O tom, čo k tomu ľudí vedie, aké to má následky a o tom, že to robíme všetci. Bez výnimky. Kniha sa ma dotkla, sadla mi presne do nálady a ešte teraz, keď od prečítania ubehol už nejaký ten čas, si na ňu spomeniem, takže za mňa jedno veľké ÁNO!
Keby som mala vymenovať pre mňa najiritujúcejšie veci vyskytujúce sa v novodobých ľúbostných románoch, boli by to nesympatickí, logicky neuvažujúci hlavní
hrdinovia, prehrotené situácie a "náhody", presladenosť, plytkosť a v neposlednom rade neprimerané množstvo erotických scén. Nič z toho však nebolo prípadom
tejto knihy. Páčili sa mi ako hlavné, tak aj vedľajšie postavy, zápletka, aj striedajúce sa kapitoly. Od Spolubývajúcej som dostala to, čo som od nej čakala, teda oddych, romantiku a vylepšenie nálady.
Tak toto mi nesadlo. Čakala som depresívny a melancholický príbeh, spoveď, po ktorej mi bude clivo a možno trochu nepríjemne. Že zaklapnem (e)knihu a budem niekoľko dní premýšľať nad tým, čo som to vlastne prečítala. Uznávam, že depresiu a melanchóliu som v tejto knihe dostala, akurát, že sa ma nedokázali dotknúť a moja psychická príprava na to, že ma Sérotonín maximálne emocionálne rozseká bola úplne zbytočná. Autor ma síce párkrát pobavil svojimi vtipnými, ironicko-sarkastickými hláškami, ale môj celkový pocit z knihy, teda sklamanie, to zvrátiť nedokázalo. Škoda, čakala som omnoho viac.
Na knihe sa mi páčilo, že obsahovala široký záber tém ako alkoholizmus, anorexiu, ale naopak aj prejedanie, LGBT, drogy, prvé lásky... Tým pokryla veľké množstvo problémov, ktorými si teenageri prechádzajú a každý si v knihe môže nájsť to svoje. Dej bol obohatený o texty piesní kapely a chatové konverzácie, čo som vnímala ako príjemné spestrenie. Gradujúci a napínavý príbeh, v ktorom sa neustále niečo dialo, vyvrcholil do rozuzlenia, ktoré som ja, bohužiaľ, viac-menej odhadla takmer na začiatku knihy, čo bolo za mňa veľké mínus. Pri knihe som si ale oddýchla (s tým zámerom som ju aj kupovala) a prečítala som ju za dva až tri dni, takže v tomto ohľade nemám čo vytknúť.
Vášeň je kniha s nádhernou obálkou a s rovnako krásnym, magickým príbehom s úžasnými myšlienkami. Útla knižôčka, ktorá v sebe ukrýva veľa a nie som si síce istá, či dokáže osloviť každého, ale šancu by ste jej mali dať určite, možno sa do nej zaľúbite rovnako ako ja.
Ak ste sa nestretli s človekom, ktorý trpí psychickou poruchou, asi to bude pre vás šok. A ak ste sa s niekým takým stretli, zasiahne vás to ešte viac. Kniha určite nie je pre každého, ale ak vás táto téma zaujíma, myslím, že vás dielo nesklame. Dlho po prečítaní som nad knihou premýšľala a myslím, že ešte aj dlho budem. Najprv som si myslela, že napriek tomu, že je to skvelá kniha, kvôli jej náročnej téme si ju nebudem chcieť prečítať znova. S odstupom času si však myslím, že sa k nej jedného dňa vrátim, nakoľko autorkine myšlienky vo mne silno zarezonovali.
Kniha je písaná denníkovou formou, čo čitateľovi umožňuje nahliadnuť do Ginninej mysle s jej svojskou logikou. To ma veľmi bavilo a dá sa povedať, že aj fascinovalo. Kniha bola milá, pri jej čítaní som sa párkrát pristihla ako sa usmievam a niektoré momenty ma aj dojali. Na konci knihy mi bolo ľúto, že sa musím s Ginny rozlúčiť, až tak veľmi som si toto milé dievča obľúbila.
Úlomky roztrieštenej ľudskosti boli natoľko bežné, že ich človek rýchlo vypustil z hlavy.
