
Moje knižné darčeky Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilJemný, citlivý, poetický, krásny. To sú slová, ktorými by som popísala príbeh odohrávajúci sa v tejto útlej a už na pohľad peknej knihe. Dej plynie ležérnym tempom bez akýchkoľvek rušivých momentov. Krátkymi, jednoduchými vetami, vďaka ktorým sa kniha číta neuveriteľne ľahko, dokáže autorka príjemne pohladiť, ale aj zaťať veľmi hlboko. Niekoľkokrát mi zlomila srdce, no napriek tomu vo mne kniha nevyvolávala clivotu. Naopak, mala som taký zvláštny pocit spokojnosti a pokoja a, pozor, prichádza klišé - aj pohladenia duše.
Aké drahé je zadarmo (s veľmi výstižným originálnym názvom Predictably Irrational) a svoje hypotézy podkladá zaujímavými a zábavnými pokusmi, vo väčšine prípadov vykonávanými na svojich študentoch. Avšak okrem poukazovania na iracionálnosť respondentov jeho pokusov udáva v knihe mnoho príkladov aj zo svojho osobného života, keď on sám nekonal racionálne, čo na mňa pôsobilo veľmi sympaticky a ľudsky. V spojení s jeho jednoduchým a vtipným štýlom ide o naozaj príjemné, ale aj poučné čítanie o tom, že my, ľudia, ani zďaleka pri rozhodovaní nepostupujeme racionálne a už vôbec neplatí to, že sa z každej našej chyby aj poučíme.
Pri čítaní som až nechápala, ako je možné, že sa mi kniha tak veľmi trafila do nálady a mala som pocit, že musela byť napísaná presne na mieru pre mňa, pre moju momentálnu situáciu. Potom mi však došlo, že to nebola náhoda a nebolo to tým, kedy som túto knihu čítala a že som ju čítala ja, ale tým, ako autor dokáže čitateľom pohnúť. Brnknúť po strune, ktorá sa v ňom rozozvučí a rezonuje v ňom až dovtedy, kým sa nezačne popri čítaní o životoch dokonalo vykreslených postáv zamýšľať aj nad tým vlastným. Začne sa v príbehu a myšlienkach hľadať a aj sa nájde. Potom nadobudne pocit, že je kniha napísaná o ňom a pre neho. A to túto knihu v mojich očiach robí jedinečnou. Nestáva sa mi často, že hneď po prečítaní knihy viem, že si ju vo veľmi blízkej dobe budem chcieť prečítať znova, no pri tejto sa mi to stalo, lebo viem, že keď si ju prečítam zas, objavím v nej opäť niečo nové. A už sa toho neviem dočkať.
Normálni ľudia sú ten typ knihy, ktorý je ideálne náhodou zbadať v kníhkupectve, začítať sa a nechať sa vtiahnuť do deja natoľko, že je priam nemožné sa od knihy odtrhnúť a nechať ju tam. Hneď po príchode domov ju znova otvoriť, zhltnúť na pár posedení a tešiť sa z toho, na akú dobrú knihu človek úplnou náhodou narazil. To sa však v mojom prípade nestalo, pretože tým, že sa objavovala asi na každom knižnom účte, čakala som obrovské wow, no namiesto toho prišlo mierne sklamanie. Ja si ale myslím, že to mnou očakávané wow ani nebolo autorkiným zámerom a silná stránka tejto knihy je niekde úplne inde – práve v jej „normálnosti“, ľahkosti, s akou sa čítala a u mňa konkrétne aj v tom, že ma vôbec bavilo čítať súčasný romantický príbeh.
Trilery síce nečítam často, ale z času na čas dostanem chuť aj na tento žáner. Očakávam od neho napätie, ale nie strach, zaujímavý príbeh, rýchly spád a najmä oddych. Keď mi je toto všetko dopriate, tak som spokojná a Gaštanko moje trilerové kritériá jednoznačne splnil. Páchateľa som síce odhadla celkom skoro, jeho motív bol však odhaľovaný postupne, a tak kniha dokázala aj naďalej udržiavať moju pozornosť.
Alena Mornštajnová je skvelá rozprávačka, vďaka čomu ma jej knihy chytia vždy od prvej strany a len veľmi ťažko sa odkladajú. Prvých pár strán som síce niekedy mierne zmätená, lebo sa častokrát hneď v prvej kapitole, resp. prológu čitateľ ocitne v deji hneď za polovicou knihy. Autorka sa však vráti na začiatok a čím ďalej človek číta, tým mu začne postupne všetko do seba zapadať ako skladačka a všetky otázky, ktoré si na začiatku kládol, sú s ubúdajúcimi sa stránkami zodpovedané. V tejto knihe okrem toho hneď v úvode jedna z postáv spomenie Blanku, rodinnú príslušníčku, o ktorej Bohdanka nikdy nepočula, čo ma hneď zaujalo a chcela som sa čo najskôr dozvedieť, kto to je. Tiché roky sa od ostatných kníh odlišujú striedajúcimi sa kapitolami medzi otcom a dcérou, s ktorými sa autorka krásne vyhrala - rovnakou vetou, akou sa končila jedna kapitola, sa začínala aj tá druhá. Tiché roky sú výbornou knihou, ako všetky autorkine knihy, no Hana bude pre mňa vždy o stupienok vyššie a naďalej zostáva mojou najobľúbenejšou.
Od prvých stránok som pri čítaní cítila zvláštnu atmosféru, ktorá ma okamžite zaujala a tiahla sa celou knihou, vďaka čomu som ju nedokázala odložiť. Postupne sa ma zmocňovala taká zlosť, znechutenie a pocit nespravodlivosti, že som úplne prestala vnímať text z hľadiska nejakej štylistiky a toho, ako sú vyskladané jednotlivé vety. Tie emócie boli totiž natoľko silné, že som sa nad kvalitou textu ani nestíhala zamýšľať. Neviem, či sa mi niekedy stalo, že by som nenávidela postavu z knihy až v takej miere, ako sa to dialo tu, pri postave matky. Po prečítaní mi bolo až fyzicky zle a guča zaseknutá v hrdle, ktorú sa mi po určitom čase podarilo prehltnúť, sa presunula do brucha, kde ma ťažila ešte niekoľko ďalších hodín. Vrány bez váhania odporúčam, pretože máloktorá kniha mnou emocionálne zatriasla tak veľmi ako táto.
Nevedela som sa odtrhnúť od toho, ako autor s ľahkosťou núti čitateľa nielen prežívať príbeh protagonistu, ale aj premýšľať nad úvahami o láske. O tie v knihe nebola núdza a ako ich pointa, tak aj ich prevedenie bolo jednoducho nádherné. Ohúrilo ma aj to, ako skvelo sa autor vyhral s formami rozprávača a striedal ich podľa toho, v akom štádiu sa nachádzala hlavná postava, resp. jeho spoločnosťou neakceptovaný vzťah so staršou ženou. Taktiež chválim aj to, ako autor vďaka zmenám názorov na lásku nechal hlavnú postavu autenticky starnúť.
Táto kniha bola taká... Pekná. A čarovná. Miestami som sa cítila, ako keby som čítala rozprávku. Nie ale takú s princeznami, rytiermi a drakmi, ale rozprávku pre dospelých - dojímavý príbeh o láske, strate, nenásytnosti a obetavosti. Tento môj pocit podporovali prvky magického realizmu, ktoré autor používal jemne, s citom a veľmi elegantne. Z magického realizmu sa občas môže vykľuť šialenosť, to ale určite nie je prípad tejto knihy. V tejto knihe sa vďaka nemu môžete nechať unášať krásnym príbehom, na ktorý len tak ľahko nezabudnete a nejaký čas vami bude rezonovať.
Keď mám na to náladu, dokážem ju rozosmiať, vtedy sa smeje najmä na sebe, čo je akýsi druh lásky, pretože som tým ocenil niečo v nej.
