Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Za srdce ma nechytila len téma, ale aj postavy. Postavy formované túžbami a trápeniami, rodičmi a rodičovstvom, prostredím, v ktorom vyrastali. Ich osudy sa preplietajú, navzájom ovplyvňujú a spoločne budujú svižný, ale neuponáhľaný dej vyšperkovaný krásnymi myšlienkami.
Citlivo a dojímavo. Tak píše Silvia Avallone, na ktorej ďalšiu knihu netrpezlivo čakám už teraz.
Výberovka je solídna romantická kniha, ktorá na mňa zafungovala vďaka sympatickým hlavným postavám a množstvu piesní, ktoré sa v knihe objavili. Tie som našla nielen v oficiálnom playliste pre túto knihu na Spotify, ale aj v zozname piesní na konci knihy, čo je za mňa super nápad. Autorka si síce mohla odpustiť zopár klišé, no príbeh som napriek tomu prežívala a dúfala som, že sa hlavné postavy dajú dokopy. A to je pre mňa pri romantike najdôležitejšie – dúfať, veriť a prežívať.
Najprv som k Bezhviezdnemu moru pristupovala s rešpektom. Pomaly som sa k nemu približovala, opatrne som skúsila, aké je, namočila jeden prst, dva, tri... Keď už som bola ponorená po členky, cítila som, že čím hlbšie sa vnáram, tým je to lepšie, rozprávkovejšie, magickejšie, a tak som sa doň vrhla celá. Bezhlavo a s nadšením. Nechala som sa unášať na vlnách príbehov, ktoré prúd občas odnášal rôznymi smermi, no napokon všetky zakotvili v rovnakom prístave, v jednom veľkom spoločnom príbehu.
Bezhviezdne more je jedna veľká nádhera, raj pre knihomoľov a podľa mňa skvelé fantasy pre ľudí, čo nezvyknú čítať fantasy, medzi ktorých patrím aj ja.
Kniha naozaj začala rokenrolovo, s rýchlym rozbehom a okamžitým upútaním mojej pozornosti. Môj záujem však s ubúdajúcimi stránkami upadal a na scénu nastúpilo tušenie, ako celý príbeh skončí. Naďalej som verila, že príde prekvapivý moment, z ktorého budem unesená a okamih s týmto zámerom napokon aj prišiel, avšak veľmi nútene a tak nejako zbytočne.
Čo však musím pochváliť, je autorkina schopnosť písať o fiktívnych slávnych osobnostiach a vyvolať vo mne dojem, že tieto celebrity naozaj existujú, a to až natoľko, že som pri čítaní mala chuť vziať telefón do ruky a začať si ich googliť.
Za mňa ako kniha na oddych fajn, ale nič viac od nej čakať netreba.
Veľmi úprimný a štylisticky nenáročný text, v ktorom niet stopy po jedinej čiarke, otázniku, či vyznačenej priamej reči. Vďaka tomu pôsobil autenticky a vyvolával vo mne pocit, akoby som naozaj čítala denník obyčajnej (alebo vďaka svojej nekonečnej oddanosti a obetavosti neobyčajnej?) matky. Akoby sa zo svojho života potrebovala vykecať. A po tom všetkom, čím si musela preskákať, sa ani nečudujem. Silný príbeh, dojímavý príbeh, pekný príbeh.
Po otvorení buku mi glazy skoro vypadli a nevedela som, či sa mám skôr chlamotiť alebo vípovať, aké čipukové vordy Alex, hlavný (anti)hrdina, vypúšťa zo žuvaku. Tento šialený slang v kombinácii s veľkým množstvom násilia... Uff, nebolo mi všetko jedno. Bolo mi však povedané, že mám zabojovať a čítať ďalej a chvalabohu za túto radu! O veľký skvost by som prišla, keby som Mechanický pomaranč odložila. V tejto útlej knihe sa totiž ukrýva skvelá myšlienka, ktorá by bez toľkého násilia nemohla vzniknúť. Myšlienka, ktorá je aktuálna aj dnes, otvára otázky a núti človeka hľadať k nim odpovede, dokonca aj pár mesiacov po prečítaní. A ten slang, z ktorého som bola v úvode zhrozená, bol nakoniec celkom gud a rapído som si naň zvykla. Mechanický pomaranč patrí ku kultovým knihám, ktoré by si podľa mňa mal prečítať každý.
Strašne, ale naozaj strašne som chcela odhaliť v anotácii spomínané sexuálne tajomstvo. Do čítania ma však okrem toho poháňal aj autorkin skvelý štýl, taký ten závideniahodný, keď spisovateľ píše akoby o ničom, no napriek tomu je to zaujímavé a vety a slová hladko plynú. Čo ma ale dostalo najviac, bola autorkina schopnosť vyhrať sa s počasím a vykresľovať ním atmosféru medzi matkou a dcérou. Ak chcete mať plnohodnotný zážitok, vezmite si knihu na rozpálený balkón (ako ja) a napätie vyjadrené horúcim letom budete cítiť doslova na vlastnej koži. Jednoznačne odporúčam. Aj knihu, aj balkón a najlepšie spolu.
Touto knihou sa začala moja láska k pánovi Yalomovi. Zaľúbila som sa do jeho štýlu. Do toho, s akou ľahkosťou sa jeho text číta a napriek tomu pôsobí sofistikovane a inteligentne. Do jeho schopnosti skvelo vygradovať dej a okoreniť ho prekvapivým zvratom. Do jeho geniálne vystavaných dialógov, v ktorých hlavné postavy - psychológ a filozof – medzi sebou kontrujú a snažia sa jeden druhému dokázať svoju pravdu. Do úžasného rozuzlenia a ešte úžasnejších myšlienok. Do všetkého. Zaľúbila som sa jednoducho do všetkého.
Román posadený do Brazílie cca 50-tych rokov na základe anotácie sľuboval humor a príbeh o emancipácii žien, s čím sčasti súhlasím. Škoda len, že som to tak vnímala iba na začiatku, kvôli čomu ma dej postupne prestal zaujímať a ku koncu som sa dokonca do čítania musela mierne nútiť. Autorka tému emancipácie nedokázala pevne uchopiť, len do nej mierne zabŕdla. Pochváliť ale musím vykreslenie postáv a celkovej atmosféry, vďaka čomu som sa pri čítaní cítila ako v paródii na brazílsku telenovelu :D
Tajnú záhradu považujem za jednu z najkrajších kníh v mojej knižnici. Či už vďaka svojmu milému príbehu o priateľstve, prírode a, samozrejme, o veľkom tajomstve alebo kvôli nádherným ilustráciám, o ktoré v knihe nie je núdza a nachádzajú sa takmer na každej strane, vďaka čomu som si čítanie neskutočne užila.
