Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Dvaja ľudia, ktorých sledujeme počas jedného dňa. Bežného dňa, ktorý je rovnaký ako každý iný. Dňa, kedy nevedia, ako ďalej, cítia sa osamelo, otupene a zbytočne, stratene a rezignovane. Cítiť to z každého slova a tento skľučujúci pocit sa preniesol aj na mňa. Potápala som sa, uzavrela som sa spolu s nimi pod hladinou bezútešnosti a podobne ako oni nemala silu vyplávať na povrch a zhlboka sa nadýchnuť optimizmu a nádeje v lepší zajtrajšok. Skľučujúce čítanie, ktoré len tak plynie, bez akýchkoľvek zvratov, či prekvapivých momentov, ma nedostalo len svojou dusivou atmosférou, ale aj záverom a v ňom ukrytou myšlienkou. Moja prvá od Delphine, ale určite nie posledná.
Myslela som si, že téma časovej slučky je taká otrepaná, že už nedokáže priniesť nič nové. Ale kniha, v ktorej má hlavný hrdina sedem dní na vyriešenie vraždy, pričom sa každý deň prebúdza v inom tele ma presvedčila o opaku. Strhujúce, napínavé, prekvapivé. Nestačí? Dobre, tak ešte neodložiteľné, závislosťvzbudzujúce a nervy drásajúce. V skratke, výborné čítanie. Po ktorom by bola škoda nesiahnuť.
Poviedky nie sú všetky prvoplánovo pochopiteľné a nad niektorými som si musela trošku polámať hlavu. To im však na kráse neubralo, práve naopak.
Každé jedno slovo má svoje miesto a svoj význam a zoradenie poviedok tiež nie je náhodné, keďže ich na seba zopár nadväzuje.
Alkoholizmus, nevera, rozvrátené rodiny, psychické problémy, to sú témy, s ktorými sa v živote (bohužiaľ) každý z nás stretol a stretáva, čo pre mňa z Pupalových poviedok robí poviedky každodenné a pre každého.
Kniha o láske a priateľstve nielen medzi človekom a kocúrom, ale aj medzi ľuďmi. Príbeh, ktorý je sám o sebe veľmi milý, sa na stupnici rozkošnosti posúva ešte vyššie vďaka rozprávaniu deja z pohľadu kocúra.
Nádhernôtka nádherná zvonku aj zvnútra, ako som sama pre seba túto knihu nazvala, je povinnosťou pre každého mačkofila. Avšak byť mačkofilom nie je podmienka, lebo aj ja, čo mačky nemilujem, som si pri knihe oddýchla, pri čítaní som sa usmievala a nakoniec som bola aj trošku dojatá.
Autorka sa s témou pohrala na môj vkus málo. Moje nadšenie a zvedavosť postupne upadali, pretože ma nudili zdĺhavé pasáže, ktoré sa pokojne dali skrátiť a dej by tým neutrpel. Zopár klišé, slabá gradácia deja a nevyužitie naozaj výborného námetu pre mňa z tejto knihy urobili priemer. Ľúto mi to je, ale čo sa dá robiť...
Téma samovraždy ma síce na túto knihu nalákala, no nakoniec bola aj dôvodom, prečo ma obišlo všeobecné nadšenie, ktoré k tejto knihe väčšina ľudí prechováva. Častokrát boli poviedky kvôli spoločnej téme predvídateľné a mala som pocit, že niektoré sú príliš. Príliš nasilu alebo príliš prvoplánové. A dotkli sa ma žalostne málo na to, akou náročnou témou samovražda je.
Vrkoč nie je kniha len s jedným dobrým príbehom, ale sú v nej hneď tri strhujúce osudy, ktoré autorka servíruje v striedajúcich a otvorene sa končiacich kapitolách. To ma nútilo čítať stále ďalej a ani som sa nenazdala a bola som na konci knihy. Zmákla som ju asi za tri posedenia, no vďaka rýchlemu tempu a jednoduchému štýlu autorky, pri ktorom som mala pocit, že nepoužila jediné slovko navyše, sa dá zvládnuť aj na jeden hlt. Záver sa mi síce podarilo odhadnúť, to však nič nemení na fakte, že Vrkoč považujem za výbornú knihu, ktorá pôsobí ako oddychovka, no ukrýva silné témy a popisuje ťažké životy nevzdávajúcich sa žien.
Dej pendluje medzi Nemeckom a Talianskom a téma prisťahovalectva Talianov v Nemecku je jedna z mála vecí, ktoré by som na knihe pochválila. Ľúbostná linka je gýčová a klišoidná. Autor sa sem-tam snaží o hlbokú myšlienku, ale pri tej snahe to, bohužiaľ, aj ostáva. Ešte aj móda, na ktorú som sa tešila, bola nahradená autami. Ach jo...
Napriek tomu nemôžem povedať, že kniha bola úplný prieser, lebo čítanie ma bavilo a keby som do knihy išla s tým, že sa púšťam do oddychovky, pravdepodobne by som bola spokojná. Ja som však čakala viac.
Z anotácie na mňa táto kniha pôsobila ako sci-fi a keby podobnú knihu napísal iný autor, pravdepodobne po nej nesiahnem. Do autorkinho poetického štýlu som sa však zamilovala už v jej knihe Vášeň a zamilovaná zostávam aj po Frankisssteinovi. V oboch prípadoch ma uchvátili témy, dialógy a myšlienky vložené do úst nekonvenčných postáv. Myšlienky, ktoré mi neraz priam vyrazili dych a bleskovo putovali do môjho zápisníčka. Myšlienky, ktoré možno nie sú vždy revolučné a prelomové, ale to, ako krásne sú napísané, robí z čítania autorkiných kníh umelecký zážitok.
Čakala som drsné čítanie, z ktorého mi bude nepríjemne a budem musieť knižku odkladať, no odporný pocit som mala možno len pri jednej, či dvoch scénach. Náročnú tému podala autorka jednoducho nielen jazykom, ale aj s tou psychologickou sondou sa určite dalo ísť aj hlbšie. Napriek tomu bola kniha pútavá a temná a ani neviem ako, bola som na konci.
