Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na instagrame ma nájdete pod menom @veronika.bookstagram ❤️
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Partia Kaza Brekkera, šesť pokútnych indivíduí sa nechala najať na pochybnú lúpež. Ich úlohou je vlámať sa na Ľadový dvor a oslobodiť jedného väzňa. Ním je Bo Yul-Bayur, ktorý objavil novú odrodu jurdy, ktorá by dokázala rozpútať spúšť v celom svete. Každý jeden zo šestice zlodejov už má svoje vlastné plány, čo urobí so svojím podielom z odmeny. Ja som im po celý čas tak strašne držala palce! Kaz je síce protivný a nepríjemný, ale človeku sa nedá nemať ho rád, keď si v tejto knihe prečíta, čím všetkým si prešiel, aby sa z neho stal Ten Kaz Brekker.
Mať tak o desať rokov menej, Matthias by bola moja nová platonická láska. Ale nemám, takže len vo všetkej počestnosti vyhlasujem, že Matthias a Nina sú moji favoriti a najobľúbenejšie postavy z Vranej šestky.
Už veľmi dlho sa mi do rúk nedostala kniha, nad ktorou by som neustále premýšľala, ktorá by sa mi premietala do snov, ale toto bola presne taká kniha! V momentoch, keď som ju nemohla čítať, som nerobila nič iné, len som sa tešila na to, kedy budem môcť s príbehom pokračovať ďalej. Leigh Bardugo sa podarilo vytvoriť očarujúci nový svet a ja sa často pomyselne preplieskavam za to, že mi táto kniha nedotknutá sedela na polici skoro pol roka. Ani som len netušila, že som fanúšičkou fantasy. Práve táto kniha pre mňa predstavuje vstup do fantasy sveta a už teraz uvažujem, kam sa poberiem ďalej.
Prvých 50 strán bolo pre mňa náročné prelúskať sa cez úvodné scény. Nerozumela som, čo sa tam deje, nerozumela som slovám, ktoré používali a k tomu všetkému tam bolo ešte aj extrémne veľa postáv z extrémne zvláštnymi menami. Asi práve preto mi jemne rozčítaná kniha sedela na polici ďalších pár mesiacov, kým som ju minulý týždeň nezačala odhodlane čítať, aby som si ju mojla vyškrtnúť zo zoznamu. Po tom úvode už to ale nabralo neuveriteľne rýchly spád a napriek tomu, že kniha má takmer 500 strán, ani som nevedela ako a bola som sa polovicou.
Nesmiem ale zabudnúť poďakovať mojej drahej kamarátke @strat_sa_so_mnou_v_knihach práve vďaka ktorej mám v knižnici knihy Vrania šestka a Kráľovstvo podvodníkov. Nemohla si mi poradiť lepšie.
Knihe dávam 5/5 a odporúčam nie len ľuďom, ktorí vyhľadávajú YA. Vystúpte z komfortnej zóny, stojí to za to!
Ja som chvíľu naozaj verila, že Evelyn Hugo je skutočná Hollywoodska hviezda! Bohužiaľ, keď som išla googliť, či naozaj existuje, vyspoilerovala som si veľmi podstatnú vec, čo sa týka deja, čo mi bolo veľmi ľúto, pretože som sa do tejto knihy púšťala s minimom informácií o tom, čo je ústrednou témou.
Evelyn som si hneď v prvých stranách zamilovala. Chcela som odkukať jej spôsoby, pochytiť jej charakterové črty a privlastniť si jej povahu. Bola elegantná, bola krásna, bola pôvabná, bola cieľavedomá a ja som jej to do určitého bodu všetko len závidela. Už dávno sa mi nestalo, že by som v knihe narazila na postavu, ktorou by som sa najradšej sama stala, Evelyn Hugo z pera Taylor Jenkins Reid ale takou postavou je.
Ako povedala @strat_sa_so_mnou_v_knihach , vďaka ktorej som zaradila túto knihu do zoznamu na tento mesiac, kniha sa číta neuveriteľne ľahko a rýchlo.
Autorka vie nádherne pracovať so slovami, ukladá ich za sebou tak prirodzene, že vás ani len nenapadne spochybňovať nič z toho, čo ste si prečítali.
To, čo Evelyn za celé tie roky povystrájala nebolo vždy správne, nie vždy som sa vedela stotožniť a jej rozhodnutiami, ale všetky jej bolesti, ktoré počas svojho života utŕžila, boleli pri čítaní jej príbehu aj mňa. Už dávno som nečítala niečo, čo je tak fiktívne, ale tak skutočné zároveň.
Táto kniha si odo mňa zaslúžila 5/5, pretože príbeh rodiny Evelyn Hugovej som nemohla dostať z hlavy ani niekoľko hodín po dočítaní jej príbehu.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pravdupovediac, od tejto knihy som si sľubovala oveľa viac, než mi kniha v konečnom dôsledku dala. Obálka hlásala, kde všade sa Mexická gotika stala "jednou z najlepších" a ja som si hovorila: "Wau, tak to bude asi poriadna nálož!" Ale tá nálož sa nekonala.
Hlavná hrdinka Noemí ale počas príbehu prešla istým prerodom, tento aspekt sa mi páčil. Do deja vchádzala ako mladá, pochabá žena, ktorá skáče od jednej aktivity k druhej, bez toho aby čokoľvek dokončila a zakladá si najmä na vzhľade a na tom, ktorý večierok neradno zmeškať. Počas toho, ako sa príbeh pomaly odvíjal nabrala jasný cieľ, ktorý sa odhodlala splniť, aby tým otcovi dokázala, že si zaslúži jeho uznanie - zachrániť sesternicu Catalinu z náručia zvláštneho sídla Vysočina.
Pri bledom a nie zrovna krásou oplývajúcom Francisovi dokonca zabudla aj na svoje povrchné vnímanie mužov! Noemí mi na začiatku sympatická nebola, ale postupom času si ma získala.
Autorka bola v knihe otravne repetetívna. Od čias, kedy som čítala Imaginárneho priateľa som na to v knihách nenarazila, až doteraz. Extrémne mi to liezlo na nervy. Donekonečna sa opakujúce symboly plesní, ouroborosa, zlatej žiary. Neustále spomínanie rozprávok, či Búrlivých výšin. Neviem, či to bol zámer autorky, ale ak áno, tak u mňa to zanechalo množstvo nepríjemných pocitov.
Ten záver bola riadna fantazmagória.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
jednoduché
povrchné
predvídateľné
vypočítavé
Také boli postavy, taký bol dej, taká bola zápletka. S ústrednými postavami Jane a Eddiem nebolo možné nadviazať si pri čítaní hlbšiu citovú väzbu. Už tobôž nie s väznenou manželkou Beou.
V skratke, dej tejto knihy sa točí okolo chudobnej, vypočítavej Jane, ktorá pochádza z nie veľmi priaznivého prostredia. Vyrastala prevažne u pestúnov, ktorí sa k nej a ostatným zvereným deťom nikdy nesprávali zrovna láskyplne. Jane sa naučila pretĺkať životom sama a po svojom. Ako dospelá si v malom meste v zbohatlíckej štvrti privyrába tým, že chodí na prechádzky so psami majiteľov luxusných sídiel. Počas jednej takejto prechádzky sa spozná so šarmantným mužom Eddiem, v ktorom vidí príležitosť na lepší život. Celkom vypočítavo, nebola to láska na prvý pohľad. Eddie má však tajomstvá, pred ktorými si Jane nemôže zakrývať oči, a tak sa nám pomaly rozbieha rozmotávanie lží, klamstiev, a spolu s Jane pátrame po tom, kto bola tá tajomná zavraždená Bea, po ktorej sa Jane tak zúfalo snaží prebrať miesto v komunite na Thornfield Estates a po Eddieho boku.
Chvíľu som zvažovala 3?, ale slabý záver to znova skredal.
Kniha nám predostiera dva príbehy, takmer rovnaké príbehy dvoch sériových vrahov, ibaže jeden z nich sa odohráva v Sovietskom zväze, v 30. rokoch a ten druhý v prítomnosti v Moskve. Autor veľmi šikovne prepojil dejovú linku z minulosti so súčasnosťou.
V tej súčasnej sa zoznamujeme s charizmatickým Andrejom Bojarom, bývalým vymáhateľom gangov v Bangkoku a majstrom thajského boxu. Prišiel si do Moskvy užiť len obyčajnú dovolenku, poobzerať si pri tom historické pamiatky a zotaviť sa z vážnych zranení, ktoré v nedávnej minulosti utŕžil. Zapletie sa pri tom ale do vyšetrovania záhadných vrážd, pretože si uvedomil, že ich prevedenie a stav, v akom sa mŕtve telá našli, mu až príliš pripomínajú temné príbehy z minulosti. Príbehy, ktorými si roky spolu so svojím otcom lámali hlavy. A taktiež jeho intuícia, všeobecný rozhľad a schopnosti, ktoré ani sám nevie vysvetliť a popísať mu veľmi silno naznačujú, že Oksana, ktorá je obvinená z dvoch brutálnych vrážd dvoch mladých mužov, s tým nemá vôbec, ale absolútne nič spoločné.
Tým sa dostávame k dejovej linke z minulosti. V kapitolách, ktoré sú nenásilne povkladané medzi kapitoly zo súčasnosti, sa stretávame s brutálnym a krutým sériovým vrahom bez mena. Dozvedáme sa detaily o jeho pracovnej náplni v radoch boľševických pohlavárov. Sám nám rozpráva tie najtemnejšie a najnechutnejšie detaily skutkov, ktoré napáchal v Temnici, či mimo nej.
V tejto knihe nájdeme prvky hororu, trileru, dokonca krimi, a črtali sa v nej dokonca nádeje na romantickú dejovú linku. Aj keď sa kniha zjavne točí okolo troch výrazných mužských postáv, pre mňa vytŕčal spomedzi iných hlavne príbeh mladej Oksany obvinenej z vrážd. Nemôžem Vám toho vyzradiť veľa, ale Oksana sa napriek všetkému stáva mojou druhou najobľúbenejšiou postavou. Prvé miesto si udržala vyšetrovateľka Xénia, ktorá z Andreja prosto nepadla na riť a vždy ho vedela uzemniť.
Knihu som prečítala počas štyroch večerov, čo svedčí o tom, že je písaná príjemným, pútavým spôsobom. Navyše príbeh čitateľa vtiahne do deja hneď v úvodných stranách a človek má silnú potrebu dozvedieť sa, ako to teda celé bolo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ďalší napínavý triler.
Ale pozor! Prekvapivo, nie je ukončený listom na rozlúčku, ktorý nám na konci vyrozpráva detaily šialeného príbehu, ale velice originálne, VIDEOM na rozlúčku. Aké osviežujúce.
Kniha je napísaná úžasne, číta sa ľahučko, krátke kapitoly vás nútia obracať stránky jednu za druhou v pravidelnom slede.
K zmiznutému dievčaťu Ellie som si počas čítania vybudovala pevné puto (See what I did there? Autorka sa Pevným putom pravdepodobne nechala inšpirovať, je dokonca v knihe aj spomenuté, ako knižka, ktorú si Ellie pripísala na zoznam.) Jej príbeh je zničujúci. Nie je podaný surovo, že by nad ním človeku prevracalo žalúdok od znechutenia, skôr kruto, až príliš dobre som si z opisu vedela predstaviť, čo v tej pivnici, uväznená, chudinka zmiznutá Ellie prežívala. Muselo to byť príšerné. Príšerné bolo aj prežívať pocity jej matky, ktorá sa k uzavretiu prípadu zmiznutia vlastnej dcéry dostala po neuveriteľných desiatich rokoch, a aj tak dokázala žiť a fungovať ďalej.
Knižka je rozdelená na niekoľko častí, v každej z nich nám spletitú cestu rozuzľuje iná z postáv, najlepšie sa mi čítali časti, kde bola ústrednou postavou Laurel, Ellieina matka, inteligentná žena, ktorá nepodniká žiadne klišé kroky. Najhoršie sa čítali pasáže s väzniteľkou Noelle, neviem no, nemám rada, keď tým psychopatom prejde absolútne každá absurdnosť a ešte sa im aj pripisuje nadpriemerná inteligencia a vzdelanie.
Čo sa týka rozuzlenia, bolo zrejmé v podstate už od začiatku, autorka sa ani nesnažila skrývať, kam nás ako čitateľov vedie, v tomto prípade mi to ani nevadilo. Príbeh bol neuveriteľne pútavý, knižka ma bavila, skvelo som si pri nej oddýchla, môžem len a len odporučiť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Musím sa priznať, nebolo zlé rozhodnutie dať tejto knihe druhú šancu. Paradoxne, kniha ma veľmi bavila, skvelo ubiehala a bola dobre napísaná až do momentu, kedy mal príbeh vrcholiť a hrdinovia začali blúdiť v pohorí. Vtedy už som začala so všetkými strácať trpezlivosť, niekoľkokrát som sa pristihla pri tom, že mysľou ulietavam a nemám šajnu, čo som prečítala, lebo som sa na text už nevedela sústrediť. Stále dookola sa Igor haluzil nad tými istými vecami, až to už bolo fakt otravné. Nechcem ho stále len kritizovať, ale niekedy mi tie poznámky pod čiarou pripadali skôr ako keby chcel autor narýchlo zamaskovať svoje vlastné chybičky, proste už to bolo príliš. Viem, že chcel načrtnúť totálne pomätenie v čase a priestore a stratu orientácie, ale niekedy už to bolo na úkor dobre odsýpajúceho príbehu. To blúdenie a nachádzanie, pomätenie a následne spamätanie, neutíchajúce otázky, a stále dokoola to isté, ma nebavilo. Keď začal Igor popisovať situáciu o tom, ako sa vymotali z lesov, ocenila som to viac, než keď som knihu čítala prvýkrát. Napriek všetkým tým: "Sám neviem, kde končí realita, a kde začína fikcia." musím vyhlásiť, že toto je môj najobľúbenejší triler od Kariku. Čítala som doposiaľ všetky jeho hororové príbehy a na Trhlinu sa ani jeden z nich nedoťahuje. Aj keď, napadá mi ešte jedna otázka.
Vie mi niekto povedať, prečo sa Jožko vždy tak odbavuje na ženách vo svojich príbehoch?
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto knižka sa mi už od začiatku čítala ťažko a pomaly. Obsahuje absolútne minimum akýchkoľvek opisov, a preto bolo pre mňa ťažké nejakým spôsobom sa zžiť s dejom a hlavnou postavou Lili.
Hneď v začiatku sa zoznámila s charizmatickým neurochirurgom Ryleom, do ktorého by sa zamilovala snáď každá žena, veď už len to, že to bol charizmatický neurochirurg! Ten v podstate zapríčinil, že som knihu čítala ďalej, aj keď ma vôbec nebavila. Bolo to ako pozerať romantický film na motívy Rosamunde Pilcher, neočakávaš veľa a veľa ani nedostaneš, takže v konečnom dôsledku nie si ani nadšená, ani sklamaná. Kniha ti proste predostiera jednoduchý príbeh, dej sa posúva veľmi rýchlo, aj vďaka už spomínanému minimu opisných častí, vo veľa veciach to bolo, ako pozerať film. Autorka nám zjavne chcela rozpovedať len jeden jednoduchý príbeh inšpirovaný jej vlastným životom. Neskôr sa mi čítala zle už z úplne iného dôvodu, veľmi jasne sa v nej opisovalo, ako sa láska ako hrom a najkrajší deň v živote môže zmeniť na katastrofu vďaka žiarlivému a agresívnemu partnerovi, ktorý má navyše traumu z detstva. Preto hovorím, že hociktorý vymyslený psychotriler sa mi čítal lepšie, než táto kniha o týraní žien ich vlastnými manželmi.
O tom, že Lili v puberte chodila s bezdomovcom už ani nehovorím, lebo táto časť deja ma rozosmieva vždy, keď na ňu pomyslím. Nič proti Atlasovi, veď ju na konci knihy zachránil, ako sa patrí, krásny happy end, ale je to tak absurdné, až je mi z toho smiešno.
V prvom rade, The Shadow, z originálneho názvu The Shadow friend, mal odkazovať na strašidelný les, ktorý sa spomína v celej knihe a je jej dôležitou súčasťou, totiž chlapci ten les volali The Shadows, teda Tiene.
Hlavnej postave, rozprávačovi Paulovi slušne prepína, preto ma prekvapuje, aký podozrivo príčetný celý čas bol. Ale príbehu to pridalo na kvalite, vďaka tej jeho príčetnosti som si aspoň po celý čas nemusela trieskať o hlavu facepalmy, ako keď čítam nejaký nový "horor" od Kariku, If You know what I mean.
Proste to celé sviežo odsýpalo.
Už v polovici knihy som tipovala, ako skončí, no autor ma veľmi rýchlo vyviedol z omylu, keď sa kniha začala rozuzľovať. Bola som šokovaná, vyvedená z miery a tak nedočkavá, že som druhú polovicu knihy vlastne už zhltla na jedenkrát.
Čo sa týka záveru... Teda ocenila by som kúsok nadprirodzena, lebo to ja mám proste rada, ale nekonalo sa.
Všetko malo na konci logické vysvetlenie, rovnako ako v Šepkárovi.
Ozaj, skoro by som zabudla, v rovnakej časovej línií odohrávajúca sa príbehová linka vyšetrovateľky Amandy sa začala práve vo Featherbanku ;)
