Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Na instagrame ma nájdete pod menom @veronika.bookstagram ❤️
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2022
2021
Moje aktivity
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2021 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha je všetkým úplne iná, než knihy, ktoré sa mi do rúk dostávali v poslednej dobe. A je presne taká, akú som teraz potrebovala. Dala mi všetko a ešte viac.
Aj napriek tomu, že rozpráva len príbeh jednej obyčajnej rodiny doktora Marca Carreru, ktorý dostal od svojej matky prezývku Kolibrík. Volala ho tak, lebo v detstve trpel hormonálnou poruchou, ktorá spôsobila, že zaostával v raste. Mne sa ale v súvislosti s jeho prezývkou oveľa viac páči myšlienka zo strany 238: "Ty si naozaj kolibrík, lebo vynakladáš všetku svoju energiu na to, aby si zostal nehybný. Sedemdesiat mávnutí krídel za sekundu, aby si zostal tam, kde už si."
Táto kniha má jednoducho rozmery. Napriek tomu, že nemá ani 300 strán, nie je obsahovo útla. Jej čítanie nemá rýchly spád, ako napínavé trilery, v ktorých každá kapitola končí cliffhangerom a núti vás otáčať strany. Táto kniha potrebuje, aby ste jej dali čas. Táto kniha od vás vyslovene žiada, aby ste stránky nehltali povrchne, ale aby ste sa zamysleli nad všetkým, čo autor vypovedal medzi riadkami.
Nedá sa v krátkosti rozpovedať, o čom táto kniha je. Je o živote, ale zároveň o smrti. Je o neutíchajúcej láske, ktorá dlhé roky odoláva všetkému, no napriek tomu nikdy nebude naplnená. Je o psychických chorobách, no takisto aj o neskonalej životnej sile. Je o stratách, no je aj o tom, čo straty prinášajú. Je o odchodoch, o rozlúčkach.
V tejto knihe nájdete minimum dialógov, priamej reči. Je napísaná formou rozprávania príbehu. Kapitoly nie sú chronologicky uložené za sebou. Jej čítanie nie je jednotvárne a priamočiare. A hlavne, nie je to jednoduché, oddychové čítanie.
Je to majstrovský román, o tom niet pochýb. Posledné strany som čítala cez slzavé vodopády.
Hana zostane v mojom srdci už asi navždy.
Keď som sa chystala túto knihu čítať a pozerala som si rôzne odporúčania a recenzie, jedna veta mi z nich tak akosi vyčnievala, už si nepamätám kto a kde to napísal, ale bolo to niečo v zmysle "Hana bola pre mňa jedno veľké sklamanie, a to už ani nehovorím o tom, že som sa neskôr dozvedela, že to ani nebolo podľa skutočnej udalosti, Hana je fiktívna." Nuž, proti gustu žiaden dišputát, ale mne sa táto kniha veľmi páčila. Ten ošiaľ, ktorý okolo nej prebehol, či už v kníhkupectvách, alebo na bookstagrame, bol podľa mňa naozaj oprávnený. Hana síce možno bola fiktívna postava, rovnako ako jej mamička, jej sestra Rosa, či najlepšia priateľka Ivana, ale príbeh, ktorý o nich autorka vyrozprávala bol napriek tomu nádherný a srdcervúci. Navyše pasáže z vojny, z koncentračných táborov a preplnených barakov, alebo scény o odvážaní Židov z Meziříčí boli až príliš reálne. Autorka pri písaní knihy využívala aj opisy skutočných udalostí, napríklad pri opisovaní prevozu do Osvienčimu.
Kniha bola písaná retrospektívne a musím povedať, že to príbehu náramne svedčalo. Osudy postáv sa pomaličky rozpletali priamo pred mojimi očami a každou stránkou som mala možnosť dozvedieť sa viac a viac o ľudských charakteroch a ich správaní v situáciách, ktoré by sme nepriali ani tomu najväčšiemu nepriateľovi.
Téma holokaustu je nesmierne ťaživá a taký bol aj celý tento príbeh. Čitateľ má pri tejto knihe naozaj málo priestoru si oddýchnuť a načerpať energiu na ďalšie útrapy, málokedy sa môže pousmiať nad krásou života postáv a pomaličky sa pripraviť na ďalší negatívny zvrat. Útrapy sa pri čítaní na nás valia naozaj jedna za druhou, a keď už nič iné, môžeme si z príbehu vziať aspoň uvedomenie toho, ako sa my máme vlastne dobre.
Knihe dávam 5/5 a odporúčam všetkými desiatimi.
Najprv som si myslela, že ďalším trillerom od Fitzeka nemôžem byť nič iné, než absolútne unesená, a tak som teda samú seba uviedla do tohto omylu. Nechápte ma zle, ja mám Fitzekove príbehy naozaj rada. Hlavne preto, aké sú rýchle, svižné, ako sa všetko deje rýchlo, veľmi pochopiteľne, ako má všetko jasné vysvetlenie (aj keď väčšinou veľmi pritiahnuté za vlasy). Niekedy mi toto jeho tempo extrémne vyhovuje a doslova bažím po knihách, ako bola táto, teraz mi ale do rúk asi neprišla v správnom čase a na správnom mieste, lebo ma iritovala. Síce nie hneď od začiatku, ale približne tak od polovice už dosť značne. Knihu som si kúpila na odporúčanie skvelej @strat_sa_so_mnou_v_knihach , ktorej vkusu na knihy veľmi dôverujem a som v konečnom dôsledku aj rada, že som sa nechala ovplyvniť. Tento temný príbeh o psychických poruchách, sériovom vrahovi, záhade s hotelovou izbou a v neposlednom rade o balíku (ktorý mal nakoniec oveľa menšiu úlohu, ako by som bola očakávala) sa výborne čítal v období posledných chladných a upršaných dní. Emma, ako hlavná postava nemala hĺbku, bola len umrnčaná a ustráchaná (pripomína mi mňa posledné dva roky). Ťažko sa mi píše, aby som nikomu nič nevyspoilerovala, ale teda konečné rozuzlenie príbehu pre mňa nebolo to slávne vybitie poistiek, šok, otvorené ústa, údiv, spamätávanie sa, skôr len také ... Hm, wau, bravo, tak dik. Ak by som ju mala ohviezdičkovať, dám jej 2/5 Tretiu hviezdu by som rada pridala, ale nepridám, lebo recenziu píšem hladná a som mrzutá.
Čítať viac
Tá kniha ma na začiatku veľmi nechytila, nevedela som pri prvých stranách udržať sústredenie na riadky, ktoré som čítala, preto mi potom zopár vecí nedávalo zmysel a musela som si domýšľať, my bad.
Keď sa to ale rozbehlo, už sa to nedalo zastaviť, kratučké kapitoly to celé ešte viac zrýchľovali, až som nakoniec mala pocit, že som cez celú knihu prebehla šialené rýchlo.
Ale v tom dobrom slova zmysle, proste to malo vynikajúce tempo.
Celou knihou sa nesie citlivá téma domáceho násilia a zneužívania.
Všetky situácie a opisy v knihe boli dosť brutálne, nič pre slabé žalúdky, ale ako sám autor na konci knihy v príhovore povedal: "Dobrý triler nás konfrontuje s vymysleným nebezpečenstvom a pritom cvičí našu empatiu. Na záver nás núti premýšľať aj o sebe. Ako by sme sa zachovali v extrémnej situácii?"
Strašne sa mi páči ten zmätok, čo mi dobrý triler pri rozuzľovaní zápletky (ak je kniha dobre napísaná) prinesie, aj pri tejto mi jedna pasáž vybila poistky a pár minút som musela tupo čumieť do steny, kým som si utriedila, čo sa tam vlastne stalo.
K tomu, že príbeh bol výborný, bol aj skvelo napísaný, a ešte aj obálku to má absolútne naloženú!
Zas som si od Kariku kúpila ďalšiu knihu z čírej zvedavosti. Po dlhej dobe som pri knihe od neho nemala pocit, že pchá všade vatu, aby predĺžil obsah aspoň na 250 strán, no na konci knihy to celé dobehol. Tie vnútorné monológy umierajúcej hlavnej postavy sú vážne prinajmenšom únavné, pre mňa aj značne otravné, aj keď .... Chápem čo tým chcel povedať, myšlienka to bola zaujímavá. Neviem sa zbaviť pocitu, že hlavná postava v jeho hororoch je vždy ten istý človek, dokonca aj tie vedľajšie postavy majú stále takmer totožné charaktery a vyjadrovanie ako postavy z predošlých románov. No neviem. Neviem, či je to mojimi vysokými očakávaniami, alebo už som voči nemu jednoducho zaujatá. Motív bol skvelý, ale výsledok ma neohromil, veru nie.
Čítať viac
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha ma potrápila viac, než hociktorá doposiaľ. Zápasila som s mnohými vecami.
V prvom rade ma nebavila a v druhom rade, všetko sa odohrávalo strašne pomaly. Jasne bolo cítiť, že autor sa z času na čas snažil o nejaké wannabe umelecké opisy, tie však pôsobili umelo a nevýrazne.
Čítala som stále ďalej, lebo som odmietala možnosť odložiť ju. Hlavne preto, lebo viem, že už by som sa k nej nikdy viac nevrátila. A aj preto, že moja hlava sa rozhodla, že kým nedočítam toto, nemám nárok rozčítať ďalšiu knihu.
Malý Christopher a jeho matka sa po zlej skúsenosti s jej ex a po dávnejšej samovražde jej manžela sťahujú do ďalekého Mill Grove. Tam sa po Christopherovom náhlom zmiznutí v lese a po jeho stretnutí s dobrým pánom z neho stáva malý génius. Po šesťdňovom zmiznutí v lese zrazu dokáže rýchlo a plynulo čítať, píše na výbornú testy z matematiky a v neposlednom rade vyhrá pre matku peniaze v lotérii.
Christopher si nájde partičku kamošov, s ktorými tajne stavia v lese domček na strome podľa pokynov dobrého pána, a pomaly, ale isto tak buduje portál priamo do pekla.
Christopher však pri práci v lese na Misijnej ulici objaví mŕtvolu 50 rokov nezvestného Davida Olsona a až vtedy sa nám ako tak začne rozohrávať hlavná dejová linka.
Tak vám poviem, takto zlú ruku pri vyberaní knihy som už dávno nemala. Z niečoho, o čom som si myslela, že bude temné, skoro až hororové, sa vykľul akýsi biblický príbeh o malom chlapcovi, ktorý sa obetuje za ľudí, aby mohli žiť v mieri a pokojne umierať. Totižto, v tejto knihe sa chcelo predrať peklo na zem a uväzniť ľudí v mučivej a trýznivej večnosti.
Ani neviem, čo mi na knihe prekážalo viac, neustála repetetívnosť (opakovanie slov dobrý priateľ, syčiaca žena, prestaň mu pomáhať), alebo tie absurdné "bojové" akčné scény, ktoré nedávali logiku, boli tak zle napísané, že som vážne miestami nemala šajnu, čo sa tam deje.
Keď som sa konečne prebojovala k záveru knihy, ani som nevedela, čo na to povedať. Knihu som s rachotom a hrmotom odniesla do najtemnejšieho kúta mojej knižnice. Za trest.
Za mňa ... Hm ... Odporúčam, ak chcete stráviť 17 hodín v stave absolútnej frustrácie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dnes som za jedno poobedie prečítala túto temnú lahôdku, psychotriler. aj romantika, aj hnus, aj zmatok, vsetkeho tak prijemne a akurát.
Lowen Ashleighová sa ocitá v dome uspesnej spisovateľky Verity Crawfordovej, ktorá je teraz, po nestastnej autonehode priputana na lozko, s mozgom na urovni maleho dieťaťa.
Postupne odkryva desive tajomstva a spomienky Verity, ktorej podla dohody s vydavateľstvom mala pomôcť dokoncit jej úspešnú seriu knih.
Popri vsetkych tých desivých priznaniach, odhalenych vo veritinom. rukopise sa tu vsak odohrava aj spalujuci novo vznikajúci vztah medzi Lowen a manzelom Verity, Jeremym. Vnutorny konflikt hlavnej hrdinky a takisto rozprávačky pribehu Lowen, ktora vie, ze s este stale zenatym Jeremym, by si nemala zacinat vsak ale netrva dlho, a nakoniec jeho caru a charizme podlahne (Kto by aj nepodlahol, Jeremy je v knihe opisovany ako dokonaly muz, dokonaly otec, dokonaly milenec, dokonalý manzel).
Vrelo odporúčam. Kniha sa čítala vynikajúco, predpokladám, že väčšina z vás ju zhltne na jedenkrát. Žiadne zbytočné vatičky, samý dej a zaujímavé dialógy, navyše pre mňa extrémne príjemný koncept "kniha v knihe".
Rozuzlenie z môjho pohľadu trošíčku sklamanie, ale na celkovom vynikajúcom dojme romantiky spojenej s psychotrilerom to neuberá.
Znova máme pred sebou príbeh bandy Kaza Brekkera - Inej, Niny, Matthiasa, Jaspera a Wylana.
Kniha priamo nadväzovala na koniec prvej časti a aby som sa vyhla spoilerom, musím byť opatrná. Preto sa tentokrát uchýlim len k úryvku z anotácie:
"Chýry o droge, ktorá dokáže znásobiť schopnosti grýš, pritiahli do mesta zástupcov najvýznamnejších krajín, dychtiacich zmocniť sa tajomstva výroby paremovej jurdy, a tak zvrátiť chod sveta. Z Vranej šestky, nevyspytateľnej bandy podvodníkov, sa razom stávajú najhľadanejší zločinci, ktorým idú po krku všetci a každý."
Ja osobne mám pocit, že táto kniha bola polátaná nejako chvatne, v snahe fanúšikov zasýtiť a dopriať im pokračovanie úspešnej knihy s nesmierne návykovými a sympatickými hlavnými postavami, čo najrýchlejšie a najlacnejšie. A ako to už býva, práca chvatná - málo platná. Pre mňa to bolo veľké sklamanie, lebo všetci viete, ako som sa na túto knihu hrozne tešila!
Nina a Matthias zostávajú aj naďalej mojimi najobľúbenejšími postavami. A Kaz bude mať u mňa navždy špeciálne miestočko. Spriechodnenie cesty romantickým linkám rozvinutým v prvom diely som si veľmi užila, čakala som na ne veľmi nedočkavo a tak som Leigh Bardugo vďačná, že ich už ďalej v tejto knihe nepotlačovala.
Napriek všetkému dávam knihe 4/5, pretože v poslednej tretine sa príbeh KONEČNE rozbehol. Prišla akcia, na ktorú sme boli v prvej časti zvyknutí, prišli aj nejaké tie nepríjemné zvraty, koniec bol fakt super! Ak by sa kniha niesla v tak skvelom tempe, ako Vrania šestka, neváhala by som dať 5 ani tejto knihe.
