Veronika Kolár Nežniková

Ak hľadáte knihu, ktorá vás rýchlo vtiahne do deja a pobaví aj napriek tomu, že nie všetko v príbehu dáva úplný zmysel, Never Lie je určite dobrá voľba na jeden oddychový deň. Ako guilty pleasure funguje výborne, hlavne vďaka napínavej zápletke a rýchlemu tempu. Avšak, ak preferujete príbehy s uveriteľnou logikou a silným psychologickým podkladom, mohli by vás niektoré nelogickosti či prehnané reakcie postáv odradiť. Pre milovníkov ľahšieho trileru, ktorí nehľadajú úplne realistický dej, je to však stále pútavé čítanie.
Pozor, ďalej bude recenzia obsahovať veľa SPOILEROV.

Dala by som knihe 5 hviezdičiek, pokiaľ by nebola písaná v prvej osobe a neobsahovala toľko nelogickostí. Prečítala som ju za jeden upršaný deň, čítala sa veľmi ľahko, bavila ma... až pokým sa zápletka nezačala rozuzľovať.

Priznám sa, dlho som si myslela, že Ethan je vlastne EJ, alebo minimálne je Tricia kvôli nemu v nebezpečenstve, veľa vecí tomu nasvedčovalo. Hlavne jeho správanie, keďže totálne ignoroval pozoruhodné veci, ktoré sa v dome diali, že v chladničke bolo čerstvé jedlo, že sa v dome svietilo a potom samo od seba zhaslo, že tam boli cudzie stopy alebo, že niekto zavesil obraz naspäť na stenu a znova ho zložil. Teraz, keď už viem, kto je Ethan, nedáva to žiadny zmysel, prečo ničomu z toho nedával pozornosť.

To, že práve Tricia je páchateľka, nedáva zmysel, práve z toho dôvodu, že 3/4 knihy je príbeh rozprávaný z jej pohľadu. Chápem, že hlavná postava klame, ale aj vo vlastných myšlienkach? Prečo sa napríklad na začiatku čudovala, kde je realitná maklérka, keď od začiatku vedela, že ju nikto nezavolal? Príbeh by dával viac zmysel, ak by bol písaný v 3. osobe. Mimochodom, ak schválne naplánovala pobyt v dome počas snežnej búrky, isto by tam šla na tri dni bez jedla?

Adrienne je zase vykreslená ako profesionálna a uznávaná psychiatrička, ako je možné, že osoba, ktorá sa zaoberá s tak ťažkými psychickými prípadmi, je tak ľahko vydierateľná? Ani raz nepomyslela na to, že by to riešila s políciou alebo s vymyslením nejakého príbehu, že sa napríklad ponáhľala k nejakému pro bono prípadu, aby ľudí obmäkčila, s dovysvetlením, že každý občas fantazírujeme o tom, ako ublížime niekomu, kto nám zabral miesto, ale mali by sme vedieť svoje emócie ukočírovať. To ako to celé dramatizovala a hlavne ako ďaleko kvôli tomu zašla, mi k jej postave absolútne nesedelo.

Keď Luke uvidel to video, myslela som si, že sa na ňu hnevá, že pre takú blbosť ho nechala riskovať svoj život a slobodu. Ale nie, on bol zhnusený, že niekomu poškodila majetok.
Okrem toho, ako to, že Lukeovi, ktorý je bývalý hacker a sám inštaloval Adrienne bezpečnostný systém, nenapadlo, že EJ môže mať tiež doma kameru?

Nechce sa mi čítať knihu od začiatku, ale podľa mňa by som ešte nejaké chyby našla s poznaním hlavnej zápletky.

Príbeh bol šialený, preto sa mi aj páčil, ale čím viac som nad ním premýšľala, tým sa mi páčil menej. Banda sociopatov, ktorá zabíjala pre prerezané pneumatiky alebo neveru...

E-kniha

Anatómia lží

• Freida McFadden

4,6

12,90 €