Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak toto som si veľmi užila :) Prečítané na jedno otvorenie knihy.... :))
Popravde - zápletku som uhádla už v druhej kapitole.
Myšlienkové pochody hlavnej hrdinky boli na mentálnej úrovni 12 ročnej slečny. Tých výhrad je mnoho - nejak som nepochopila ani vzťah medzi hlavnou hrdinkou a jej macochou a nevlsatnou dcérou či vôbec s jej otcom.
Nedokázala som jej fandiť. Za celých 646 (!!!) strán si ma nezískala. Bavilo ma v podstate posledných sto strán a popravde - stačilo by, ak by tento prvý diel mal okolo 450 strán... na mnohých miestach to bolo nezáživné.
Hlavne mám potrebu vyzdvihnúť kvalitný premlad z angličtiny
Knižku hodnotím pozitívne. Nie je to to najlepšie čo som kedy čítala a nie je to ani dychberúce, ale určite sa pritom človek pobaví, jemne si zamiluje postavy a oddýchne si v inom svete :) Oceňujem tento červený svet, ktorý tu už bol. Skvelý nápad! Neprišlo mi však úplne reálne, že by niektorí občania tak rýchlo vytriezveli z vlastnej naivity vkladajúcej idylické nádeje do lepších zajtrajškov sľubovaných zo strany nového režimu.
V rámci žánrovej kategórie 4 hviezdičky (vo svetle rôznych žánrov vzhľadom na to amo ma kniha zasiahla by to boli raké 3 hviezdičky, ale bolo by to nefér).
Keďže bol životopis Eleonory často porovnávaný s tým od Jeana Floriho, rozhodla som sa si prečítať oba a časovo bezprostredne po sebe.
Asi v polovici knihy som si uvedomila, že Flori je oproti Weir o dosť stručný a nebyť mojich predchádzajúcich vedomostí od nej, tak v jeho faktoch a udalostiach sa stratím. Len vďaka Weir som sa v tom orientovala a myslím si, že by som sa tak necítila sama.
Okrem toho, Weir celý životný príbeh rozvíjala tak, že som občas bola až v napätí ako sa situácia vyvrbí a skončí. Jean Flori vám hodil spoiler hneď na začiatku každej kapitoly a ochudobnil ma o oné napätie. Čo mu mám ešte potrebu vytknúť je chronologickosť - on sa síce nejak držal časovej osy, ale neraz niečo letmo prebehol, a vrátil sa k tomu neskôr a za mňa to spôsobuje zbytočné zmätky v čitateľovi, ktorý sa aj bez toho má problém vyznať vo všetkých tých menách, fungovaní vtedajšej spoločnosti a podob.
Tam, kde niekto vyzdvihoval druhú časť knihy, ktorá sa venuje priam až niekedy mytologickému vnímaniu osobnosti Eleonory, som sa ja značne nudila. To je ale vec individuálneho vkusu - mňa rozoberanie legiend, mýtov a proroctiev nikdy veľmi nebavilo.
Na obidvoch autoroch určite oceňujem, že si dali tú námahu a zoznámili nás s duchom doby, pretože inak by som si len ťažko vedela predstaviť, prečo jej osobnosť vyvolávala toľko kontroverzie a démonizovania.
Každopádne, oplatí sa prečítať obe knihy, spätne hodnotím, že sa vzájomne vlastne dobre doplňajú. Tomuto dielu sa nedá uprieť objektívnosť a profesionalita, ktorú do toho vložil autor, len to bolo na môj vkus miestami nudné, niekde zbytočne obsiahle.
Na túto knihu som sa tešila, lebo tá obálka je krásna a tá oriezka! Prvé kapitoly som si vychutnávala plnými dúškami a potom ma to nadšenie prešlo. Mišku Hajdukovú považujem za skutočne kvalitnú spisovateľku, ktorá píše nádherne a poeticky. Takto napísaný je aj tento príbeh, avšak samotný svet ma nejak neuchvátil.
Možno to bolo aj tým, že som sa v tom nevedela tak nájsť. Zápletka sa vyriešila skoro, dar hlavnej hrdinky ma neprekvapil, zdal sa mi veľmi podobný tým, ktoré boli už v predchádzajúcich knihách. Je tu veľa knihomoľských klišé - takmer každý knihomoľ je introvert, všetci milujú mačky... no a vzhľadom na to, že som úplný opak, tak mi v mnohom toto rozprávanie bolo cudzie. Aj tento čarovný svet plný našich obľúbených hrdinov stratil počas čítania pozlátko. Jednoducho, niečo mi tu chýbalo. Možno keby to bolo trilógia, a v niektorých smeroch sa dej rozplietal pomalšie, aby mohol čitateľ ostať dlhšie v napätí, tak by ma to chytilo viac.
Každopádne, môj názor na autorku to nemení, ostáva stále na piedestáli vysoko :D
Co vás v dějáku nenaučili je super zhrnutie o tom, aké to bolo žiť v komunistickom Československu. Ja, osobne, som konečne pochopila systém bonov a už si nemyslím, že šport nie je o politike. Aby som to upresnila, samotný šport nie je o politike, ale politika je súčasťou profi športu.
Dielo je rozčlenené na jednotlivé dekády a tie na podkapitoly - najprv vás autorka zoznámi s jednotlivýni udalosťami desaťročia, tak vždy nasleduje Duch doby, Sport a v neposlednej rade Jak se lidem žilo.
Jak komunisté předepisovali sportovcům doping bola presné tá kapitola, ktorá mi vyrazila dych. Niežeby som dovtedy mala nejakú vysokú mienku o nich....
Odporúčam a kiežby som si niečo také prečítala pred mojou maturitou....
Včera som dočítala tento skvost a začínam zase tými istými slovami, ako pri každej dobrej knihe...
Niekde začnem. Celé roky som žila v mylnej predstave, že som Rozum a cit čítala. Hm, nečítala... Videla som rôzne filmové adaptácie, s K. Winslet a E. Thompson či tú od BBC z roku 2008 (obe odporúčam).
Úprimne si myslím, že táto kniha nie je čitateľmi dostatočne docenená. V žiadnej z kníh od Jane nie je tak dobre vykreslené zmýšľanie a pocity žien, obyčajný život človeka a detaily okamihov, ktoré vieme, že sú, ale nedokážeme ich zachytiť takto brilantne slovami ...
A keby som nevedala, že sa autorka zaprisahala, že všetky jej príbehy budú mať vždy dobrý koniec, bola by som uverila, že konkrétne tento nedopadne dobre. Dopadol krásne a posledný odsek ma hrozne rozosmial
Knihu hodnotím veľmi pozitívne. Bola som milo prekvapená tým ,že bola veľmi jasne písaná a uvítala som konkrétne príklady k určitým zmenám, odchýlkam.
ďalšie + Autor v úvode čitateľa uvedie do základov vývoja románskych jazykov :)
Možno je tá kniha pre mňa jasnejšia aj preto, že sa učím všetky jazyky z tejto jazykovej skupiny.
