Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Hříšný jako Jesse ma zaujala na prvý pohľad. Nie, chlapíkom na obálke to ozaj nebolo. Zaujal ma názov a jeho zvolený typ písma. A aj keď dohodnuté vzťahy sú občas u mňa také, že mmm :/ Jesseho som si nenechala ujsť.
Začiatok bol naozaj skvelý. Fuuu prvé osudové stretnutie dopadlo tak, že sa o pár dní stretli hlavní aktéri, Jesse a Katie, priamo v posteli a len sporo odetí. Nešlo o žiadne náhle vzplanutie vášne(alebo áno?). Natáčanie videoklipu k Jesseho najnovšej pesničke malo byť práve z postele. Iskry lietali, ani jeden sa nedržal v úzadí. Jessemu sa Katie páčila a ona… páčilo sa mi ako sa najprv povracala a potom si povedala, že má kráľovsky zaplatené, prečo by si to neužila naplno. A tak aj bolo. Celá verejnosť po odvysielaní videoklipu šalela, Jesse s Katie žali úspech, a tak spevák dostal odvážny nápad, na turné si vziať svoju priateľku. Áno, mala ňou byť Katie. Na každej afterpárty, v kluboch, v pozadí koncertov, všade mala byť prítomná, aby jej Jesse verejne prejavoval náklonnosť v rámci výhodného marketingového ťahu. Samozrejme všetko po vzájomnej dohode a s prísľubom tučného balíka peňazí. Kto uhádne ako tento dohodnutý vzťah dopadne?
Musím uznať, že Diamond má ľahký štýl, vie pekne vygradovať situácie, zápletky vhodí viac-menej po malej príprave, čiže NIEČO čakáte, ale neviete ako sa daný moment vyvŕbi. Autorka väčšinou nepísala, čo jej práve napadlo, dokonca, keď prišli na scénu naozaj vášnivé momenty, Jaine bola neskutočne kreatívna. Jednu tretinu som aj tak mala pocit, že okrem postele postavy neriešia nič iné a to je jediné mínus príbehu, ale pred koncom začalo ísť do tuhého. Malé detaily, ktoré sa zbierali počas turné(väčšinu sme nemali možnosť“vidieť”,pretože autorka si ich nechala pre seba)eskalovali do ozajstného problému, ktorý presahoval malú bublinku vytvorenú Jessem a Katie. Po epilógu vo mne tajomná Jessa vyvolala ešte väčší záujem. Jej zlomené srdce nebude všetko, čo ju ťaží na duši a verím, že v druhej časti nám to Jaine objasní.
Robert Bryndza je stávka na istotu. Skvelé dialógy, perfektne vystavaný príbeh, vyšetrovacie metódy, ktorým uveríte a hlavným hrdinom, Kate a Tristanovi fandíte. Ja teda určite a opäť raz som si nesmierne užila nový Robertov príbeh Hmla nad Shadow Sands. Naozaj má v počte nezvestných “prsty” len hmla a typické anglické počasie?
Už prológ ma namotal a nedokázala som knihu odložiť ani po prečítaní piatich ďalších kapitol. Sú dosť krátke, takže svižné tempo vyslovene bráni prestať čítať. Veľmi oceňujem, že Robert čitateľovi dovolí žiť s postavami. Kate a jej minulosť ju prenasledujú. Nielen čo sa týka Petera(áno, objavil sa tu opäť a celkom rafinovane- hrozne ma štve postavenie Kate v celej situácii aj v komunikácii s rodičmi=ona si to predsa nevybrala!!! Stalo sa to a žije so svojimi rozhodnutiami so vztýčenou hlavou, i keď nejeden človek by to dávno vzdal. Snahu o rešpekt, úctu a slušný život), ale aj jej pocity pri Jakeovi, jej slabosť pre ľadový čaj, vzťahy s rodinou aj práca na univerzite. A Tristan. Och. Táto kniha bola perfektná aj kvôli nemu. Jeho sestra ma tak štvala. Najradšej by som ňou zatriasla a vylepila jednu výchovnú! Čo si o nej pomyslia- ani raz pri tom nemyslela na pocity Tristana. Samotné vyšetrovanie a rozuzlovávanie prípadu bolo skvelé. Bryndza čitateľa takmer hneď naviedol na správnu stopu, no identita páchateľa nebola zrejmá až do veľkého finále. Aspoň mne určite nie, pretože som podozrievala naozaj každého z privilegovanej bandy, dokonca aj (podľa mňa) nekompetentného nafúkaného Koa. Nečakala som až také drastické zážitky obete, ale na druhej strane, nedostali sme všetko ako na podnose a niektoré udalosti boli opísané len zo zahmlených spomienok, našťastie. Napätie, úžasná mrazivá atmosféra hmlou zahaleného zločinu, to všetko zo stránok doslova sršalo. Ja som nadmieru spokojná a páčil sa mi aj „List od autora” v závere knihy.
Doslova roky som mala na ‘wishliste’ sériu Larsa. Objavila sa novinka, riskla som to a začítala sa do už 6. časti zo série. Bola som naozaj zvedavá. Grisove obálky sľubovali drsného hlavného hrdinu a s ničím sa veru nepáral. Daniel má jednoduchý štýl písania, používa nespisovný jazyk a svoj príbeh rozpráva priamo Lars, čiže je to absolútne autentické. Akoby mi svoje dni, spomienky, myšlienky tento drsniak šepkal do ucha. V krimi žánri som sa s tým ešte nestretla. Gris používa perfektné hlášky, prirovnania, jeho humor mi vážne sadol a aj keď sa vrážali klince do rúk, príbeh nepôsobil brutálne. Či som neľutovala začať 6. časťou série? Vôbec. Kniha je útlučká, nemá ani 200 strán a Lars rieši bandu výpalníkov, ktorá sa znenazdajky objaví v „jeho meste“. Mocou si podriaďujú podnikateľov a týka sa to najmä jeho priateľov, preto vymyslí plán. Pomstu či čistku? Jedno s druhým. Daniel Gris mi absolútne sadol a Lars si ma získal od prvých strán. Idem do série od začiatku, pretože čo-to sa z Larsovej minulosti spomenulo, ale rozhodne chcem vedieť všetko.
Shen aj Huntington som mala česť už čítať, preto som bola veľmi zvedavá ako tieto dve ženy píšu spolu. Moja zvedavosť sa vystupňovala, keď si kniha zlízla pár výsmešných a náramne negatívnych reakcií v českom preklade.
Hneď na úvod poviem, že ma dosť prekvapila podobnosť v začiatku s inou knihou L.J.Shen. Síce som tú knihu čítala pred rokmi, podobne poňatý príbeh s rovnakým menom autorky je zvláštne zistenie. Okrem toho kniha Môj temný Romeo nebola až taká strašná ako som sa spočiatku obávala. Zvláštne posteľové praktiky, ktoré mi viac ako červeň na líca, priniesli pobavenie, boli terčom spomínaných reakcií. No dejové hlúposti, to je už iná káva. Nebolo ich až tak veľa, ale uznajte, že chlap si strhne oblečenie a na druhej strane si ho žena pritiahne za košeľu. Často premýšľam, či sa počas prekladu do toho nesmie zasiahnuť, alebo si to desiatky očí jednoducho nevšimnú? Neviem.
Verejný škandál nepoškvrnenej južanskej krásky s veľkým zlým vlkom… takto sa začne manželstvo z donútenia Dallas a Romea. On je tak otrasná mužská postava až mi vrela krv. Niežeby Dallas nebola na facku, ale veď… čo iné by robila ako peklo zo života Romeovi? To som jej vážne držala zakaždým prsty a dúfala, že ho naštve viac ako naposledy. Jeho tresty boli fakt “na úrovni”. Typický blb, ktorý si potrebuje niečo dokazovať, ale… hej, v knihách to tak býva, nič nie je čiernobiele a áno, aj ja som dokonca na Romuška zmenila názor. Niežeby som tým ospravedlňovala jeho správanie. Ak ublížený človek ubližuje iným, jeho bolesť sa tým nezmierni. A hlavne ak ubližuje ľuďom, ktorým by naozaj nemal. Nedivím sa, že hlavní hrdinovia nedokázali odhadnúť vzájomné city, pretože ich správanie bolo na úrovni 10 ročných detí- trucovanie, zbytočné hádky, naschvály. Odhalenia tajomstiev boli dobre vygradované. Autorky to zahrali perfektne a páčil sa mi vzťah medzi Romeom, Olliem a Zachom. Teším sa na príbeh lásky bezemočného robota a roznášača pohlavných chorôb. Títo chalani, to je trojka na pohľadanie.
Autorka Andrea M. Guastella je už celkom známa. Na konte má niekoľko titulov pre ženy, ale aj príbehy pre deti, ktoré píše pod menom Lori Bella.
Jej debutový román(snáď sa nemýlim) Tanec s klavírom, som vyhrala u Andrey ešte ako novinku a nejak sa mi povaľovala v čítačke, zatiaľ čo som prečítala “tanečné” pokračovania. A tak som sa vrátila na začiatok.
Keďže v úvode druhej časti je spomenutá aj hlavná postava z knihy Tanec s klavírom, Arianna, vedela som čo sa stalo, ale nevedela som, za akých okolností a čo tomu predchádzalo. Ja som po celý čas čakala, že práve udalosti, ktoré zaviedli Ari k životu, aký nám ukázala v knihe Tanec s ohňom, bodú hlavným zvratom deja. Viete si predstaviť moje sklamanie, keď som čítala o sexi charizmatickom klaviristovi, ktorému to ide (nielen) s prstami aj mimo klavíra rovnako dobre, avšak Ari nie je preňho tým, čím by žena pre milujúceho muža mala byť. Už toto bol pre mňa kameň úrazu. Sebavedomá krásna žena z trvalého vzťahu odíde za okolností dosť čudných a čaká, kým na ňu “pán superhviezda šikovné prsty” bude mať čas. Odhliadnuc od toho, že som z príbehu cítila a mohla porovnať autorkin slabší štýl, ani príbeh ma v tomto prípade neohúril. Nesadla mi ani Ari správaním a zmýšľaním a ani bohémsky klavirista mi nebol po chuti, nech bol akokoľvek sexi. Niektoré scénky sa mi páčili, fotenie vo vode bolo fakt krásne napísané, opísané alebo aj stretnutie s malou Aurorou- tieto mi utkveli v pamäti. Poväčšine sa mi zdal text akýsi “ťažký”, autorka opisovala (z môjho pohľadu) zbytočnosti v prostredí alebo opakujúce sa pocity voči Michelle-ovi. To brzdilo každú vzniknutú dynamiku.
Síce mňa Tanec s klavírom neohúril, vás môže, no ďalšie príbehy zo série Tanečnice boli za mňa lepšie. Ak máte teda radi ladné gazely, sexi týpkov a vriacu chémiu medzi nimi, skúste siahnuť po Guastelle.
Teagan Hunter milujem. Už jej prvá preložená séria sa mi vryla do srdca. Humor, iskrenie, žiadne omáčky! Presne to na Hunterke zbožňujem. Aj na každú novú knihu zo série Carolina Comets sa vždy teším. I keď sa môže zdať, že nemá s čím novým prísť, nie je tomu tak. V prípade, že hľadáte fantastickú jednohubku, siahnite po ktorejkoľvek knihe Teagan a nebudete ľutovať.
Na trestnej lavici bola pecka! Už v tretej časti boli záblesky toho, čo nás čaká, ale myslím si, že autorka vždy hodí len nejaké malinké návnady, aby potom čitateľky dostala do kolien. Smith a Emilia boli božskí. Tajný párik, ktorý sa vzájomnej príťažlivosti snažil odolávať. Bolo perfektné sledovať, ako si proste nemohli pomôcť, všetky tie chvíle, keď im nejedna čitateľka závidela… aj keď nie je žiadnym prekvapením hlavná zápletka, vždy ju očakávam s napätím. Som zakaždým zvedavá, ako autorka nechá reagovať svoje postavy. Veľmi sa mi páčilo, že starec Smith vedel, čo má robiť. I keď mi to na jednu stranu lámalo srdce a nebolo správne, že si musí vybrať, na druhú stranu už bolo aj na čase. Aj spoluhráči boli toho názoru, napriek tomu, že žiadny profi športovec nerád myslí na budúcnosť bez svojej vášne.
To, že Teagan sa necrcá s hlúposťami je presne to, čo na jej tvorbe obľubujem. Dokonca aj poďakovanie je stručné :D. Neviem sa dočkať Millerovho príbehu. Tento dilino mi prirástol k srdcu už v druhej časti, keď balil babku Ryan. Proste čítajte knihy Teagan Hunter. Ja ich naozaj milujem!
Knihu V mene kríža som vyhrala u @tanyk_tanicka na Instagrame. Ona sama o Kušnírovom debute písala perfektne, lákavo, proste tak, že som si knihu uložila na zoznam. Ale veď to pozná každý knihomoľ… do košíka vhupne vždy niečo iné, lebo… po výhre som knihu dlho nesušila na poličke. Prečítala som prvé stránky a premýšľala, čo sa z toho môže vykľuť. Po pár dňoch som ju vzala do ruky opäť a začítala sa.
V mene kríža prečíta na posedenie len masochista. To nie je urážka, ale nenapadá mi dôvod, prečo by si niekto TOTO naservíroval ako krémeš po nedeľnom obede. Autor píše naozaj skvele, vôbec by som nepovedala, že V mene kríža je jeho prvotinou. Má skvelú skladbu viet, trefné, autentické opisy, dialógy, odráža sa od reálií a práve to je na čítaní Kušnírovej knihy to najťažšie. Ja ako beznádejná romantička veriaca na happy end-y, na zloduchov so svedomím a že sa všetko zlé na dobré obráti, som verila… do poslednej strany, do posledného písmena. Nuž, autor rozhodne svoj príbeh nepísal s úmyslom vyhovieť rozprávkarom, chopil sa pera so surovosťou, ktorá (žiaľ) bola súčasťou našich dejín. Kušnír do svojho príbehu vložil všetko- lásku, nádej, ideológiu, históriu, spomienky, zášť, odhodlanie, strach, krutosť, ale aj závisť či obyčajnú ľudskosť a túžbu žiť. Celý dej sa odohrá v jednej malej dedinke v priebehu pár týždňov. Na 200 stranách Marcel maximálne využil svoj rozprávačský talent. Postavy predstavil dosť na to, aby si každý čitateľ utvoril vlastný názor- kto je dobrý, kto zlý a kto stratený. Čakala som drsný príbeh o živote počas 2 sv. vojny, no napriek tomu ma surovosť a akýsi pocit “skutočnosti” prekvapili. Kušnír sa neštíti opísať agóniu a vy mu ju proste veríte. Lebo musíte. Inak sa to nedá, len zažiť všetko s postavami, ďakovať, že my žijeme tu a teraz a dúfať, že sa história nebude opakovať. Odolávala som, no nakoniec som sa slzám nevyhla. A to hovorí za všetko.
Síce som e-knihu dočítala dávnejšie, nemôžem si nechať ujsť príležitosť napísať pár viet o najnovšej knihe autorky, s ktorou máme “vzťah” ako na hojdačke. Prečo? Tenebris je za mňa nie, Iba 10 dní áno, ale… s veľkým ALE… no a že by do tretice všetko dobré? Rozhodne áno! Ďakujem, Mirka (@mirka_cita) , že si ma presvedčivými argumentmi na knihu nalákala.
Pravidlá hry som si veru zamilovala. Autorkin štýl je ľahký, plynulý a stretnutie hlavných hrdinov bohovsky originálny! Z obete sa vykľuje prenasledovateľ a z útočníka obeť! Kto by to bol povedal?! Humorom popretkávaný príbeh o bohatom dievčati neznášajúcom šport a chudobnom športovcovi. Vtipné i dojímavé scénky zaručia dve psie anomálie, ktoré napriek výzoru prirastú k srdcu nielen hlavným postavám. Oceňujem, že autorka do príbehu vložila hokej. Taký ozajstný, nielen pár fráz o tom, že sa hokej hrá. On sa naozaj hral, aj chalani trénovali a bolo toho akurát- ani málo, ani veľa. A aby bohaté dievča nebolo len pekným xichtom príbehu, svoje poslanie mala predurčené odmalička. Zachraňovala zvieratká a jej profesiou mala byť záchrana ľudí v núdzi. Práve táto linka bola akoby utlmovačom srandičiek a príbeh naberal na vážnosti. Nemyslím, že autorka sa snažila zahmlievať. Ak sa vám zdajú niektoré veci predvídateľné, myslím, že to bol zámer. Jednotlivé čriepky do seba zapadli a nebola by kniha bez drámy. Tu sa však to najhoršie udialo “za zatvorenými dverami”, a tak bol čitateľ ušetrený krvavých detailov. Ako to ale bolo so vzťahom Penelope a Connora? Prešli si od nevraživosti(asi silné slovo, ale bolo tam predsa prepadnutie) k priateľstvu a neskôr k láske. Ich príťažlivosť bola vzájomná, ale všetko možné im bránilo byť spolu. Spočiatku to boli najmä ich vlastné postoje. Ale ako som písala vyššie, dej bol plynulý aj v tomto smere a veľmi dobre premyslený. Nedá mi pokoja brat Penelope. Mala by som preňho skvelú priateľku/partnerku na neskôr(ako poslednú čast série?). Bola by to výzva, ale stála by za popremýšľanie. Už mám doma aj tlačenú verziu knihy(je nádherná) a neskutočne sa teším na jeseň, kedy by malo vyjsť divoké pokračovanie série s iným párikom.
Síce ústrednou témou tohto príbehu pre deti sú Vianoce, posolstvo, ktoré v sebe ukrýva by malo byť pripomienkou po celý rok, preto ma nesúďte, že otravujem s vianočnou knihou teraz.
Eliška Kramerová, autorka knižky, doslova na pár stranách vykúzlila čarovný príbeh zvieratiek a ich očakávanie a prípravy na najkrajšie sviatky roku. Dej dotvorili prekrásne ilustrácie Adriána Macha, ktorého prácu, našťastie, vydavateľstvá aplikujú na obálky rôznych žánrov, a teda jeho prácu môžu obdivovať naozaj milovníci rôznorodých kníh…
V malej studenej doline sa schyľuje k Vianociam a zvieratká majú plné “ruky” práce s výzdobou stromčeka. Niekedy sa však stane, že nič nejde ako po masle a aj v doline sa udeje strašná vec. Ozdoby zo stromčeka jednoducho zmiznú. Budú Vianoce pre zvieratká tento rok stratené?
Sila lásky, priateľstvá, súdržnosť, deľba práce, podpora… to sú len omrvinky, z čoho by sme si mali od zvieratiek z knižky brať príklad a rozhodne nie len počas Vianoc. Vštepovať deťom ľudskosť nie je hanba. Práve preto sa zaslúžme aj my o malé zázraky nezištnou pomocou kľudne aj každý deň. Okrem iného, ten pocit na duši je na nezaplatenie.
Vo vlnách vidno všade, odkedy vyšla. Konečne som sa k nej dostala aj ja. Jediným mínusom, čisto subjektívnym, knihy je absentujúca chémia medzi postavami. Každý to, samozrejme, môže vnímať inak, takže smelo do čítania, priatelia.
Ak máte radi romantickú linku s témou bratov najlepší kamarát/kamošova sestra, Vo vlnách si nenechajte ujsť. Všetko (u mňa až na tú vzájomnú príťažlivosť) bolo fakt uveriteľné. Liline ťažké detstvo, ochranársky brat s kamošmi, úsilie vynaložené byť lepším ako ju zaškatuľkovali v malom meste, vyhrávať, tvrdo na sebe makať a tak trochu zabudnúť naozaj žiť. Pravým opakom Lily je Hugh. Pochádza z veľkej milujúcej rodiny- ja jeho rodinu a šibnutých, do všetkého sa starajúcich súrodencov zbožňujem! Síce som rada za svojich, ktorí mi ani poriadne nenapíšu ako je rok dlhý(asi som si len zvykla na naše vlažné vzťahy). Udivuje ma výchova/životný štýl, keď si do domu pozvete na večeru kopec cudzích ľudí a ak sa niekto povracia, ešte z toho spravíte zábavnú historku. Ja by som sa určite zmenila na vyvádzajúcu hysterku :D ale presne pre toto milujem knihy. Aj zvracajúceho hosťa si viem užiť… kniha toho znesie oveľa viac ako ja.
Laura píše veľmi fajn, nenáročne, stránky pod rukami ubúdajú jedna radosť. Veľmi pekne písala o závislosti. Zabŕdla aj do témy, prečo u jednej z postáv prepukla a tým poukázala na to, že za akúkoľvek závislosť si človek sám nemôže. Je to choroba, spôsob, akým sa ľudia snažia vyrovnať so životnými nástrahami. Je skvelé mať niekoho, kto chce človeku so závislosťou pomôcť aj v prípade, kedy bude výsledok neistý. Každá pomoc sa ráta- neskúsiť nič neznamená vyhnúť sa sklamaniu. Lila je skvelá ženská hrdinka a naozaj mi ľúto tej napísanej chémie, ktorá ale citmi ku mne nedorazila. Áno, Pavlov o nej písala dosť, ale ten “chtíč” zostal len na papieri. Mám radšej, keď ma city z knihy zasiahnu ako tsunami. Vtedy je to pre mňa to pravé orechové. Možno na budúce. Už sa veľmi teším.
