Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Mladá, šikovná a kreatívna žienka si po dlhšom čase vydala knižku. Po dilógii Mágia splnu( čítala som iba prvú časť), ktorá bola venovaná dievčatám,mojim odhadom od 10 rokov, sa tentoraz autorka zamerala na chlapcov nižšej vekovej kategórie. Ilustrovanú knižočku samotnou autorkou by som odporučila najmä deťom,ktoré už zvládnu čítať samé. Dobrodružstvo Trnka Strelka si tak nielen chlapci môžu užiť lepšie.
Ako som už spomínala, Senajová knižku nielen napísala, ale aj ilustrovala. Okrem farebných ilustrácií k deju, tu nájdeme aj nakreslené vetvičky trniek ako predely v texte a na samom začiatku knižky jednoduchú, pre deti prehľadnú mapu Južnej-dedinky, odkiaľ pochádza Trnko a húf detí so zvláštnymi, prevažne ovocnými menami. Toto autorka vysvetlila v úvodnej kapitole s názvom O TRNKOVI. Pekne spojila reálny svet v meste,kam deti chodili do školy, s ľahkým fantastičnom( deti z Južnej žijú pri lese, majú zvláštne mená a nemajú mobily :D niežeby deti z mesta v príbehu po ruke tieto pekelné závislácke mašinky mali).... možno to Katarína ani s “príchuťou” fantasy nemala v úmysle napísať, ale na mňa to naozaj miestami pôsobilo až magicky.
Samotná knižka o Trnkovi je rozdelená do ôsmich,na seba nadväzujúcich príbehov (+predstavenie hlavného hrdinu v samostatnej predkapitole). Prvým príbehom je Trnkova túžba… Ako je už z názvu zrejmé, chlapča túži po luku. Autorka vytvorila “rozprávku” o túžbe dieťaťa, o procese ako sa k vysnívanej “ hračke” Trnko dostane, ale napríklad aj o zážitkoch Trnka, ktoré vďaka zhmotnenému snu zažije.
S priateľmi a súrodencami zdieľa svoju radosť a zažíva s nimi aj malé dobrodružstvo.
Na záver však žiaľ musím spomenúť pár chybyčiek, čo pri jazykovej úprave ušlo pozornosti. Nerada na chyby poukazujem( sme ľudia, nikto nie je neomylný), no stojím si za tým, že na detských knihách by sme si mali dať záležať. Deti nasávajú vedomosti ako špongia. Preto by si mali osvojovať náš krásny jazyk z bezchybných kníh. Chýb v texte naozaj nie je veľa, avšak nesprávne použité slovo von/vonku si už všimla aj Pauli ( v niektorých regiónoch sa to nesprávne používa bežne)a to má za sebou len prvý ročník.
Môj “Hoover debut” dopadol….ako to povedať…nevedela som, čo od knihy očakávať, ale dostala som všetko. Dokonca oveľa viac ako som si predstavovala!
Colleen má ľahký, zároveň pútavý štýl písania. Zoznámenie sa s hlavnou hrdinkou na streche budovy bolo tak interesantné, až som pociťovala mravčenie v prstoch. Nezvyčajný vpád Rylea na strechu, aj do života Lily spôsobil, že som potrebovala v čítaní pokračovať, aj keď som knihu rozčítala v noci o druhej. Hoover ich vzťah opísala veľmi realisticky. Lily mala svoje zásady, Ryle sa svojho presvedčenia držal za každú cenu tiež. Lenže…presne ako to chodí v bežnom živote, náhoda (či osud?)ich cesty opäť zviedol dokopy. Spočiatku som nechápala, prečo autorka zvolila vsuvky listov pre Ellen, ale počas čítania som si povedala, že to nemohla vymyslieť lepšie. Utrpenie jej mamy bolo vykreslené len okrajovo, ale len do určitého momentu, kedy Lily v listoch opísala, ako zasiahla. A názor na otca Lily som si prepožičala od hlavnej hrdinky. Keby aspoň bolo vysvetlené, čo jeho ataky vyvolalo, bolo by to (možno) aspoň trošičku ospravedlniteľné. Celá táto linka minulosti bola naväzujúca na súčasnosť. Neuveriteľne uveriteľný, silný, emocionálny, zdrvujúci príbeh lásky aj strachu,svojou tvorbou Hoover poslala do sveta, ale Atlas, zlomený a zachránený chlapec bez domova bol v knihe najprv tieňom, neskôr záchranným kolesom. Táto, aj keď vedľajšia postava s malým priestorom, ktorý mu bol venovaný, strhla na seba moju pozornosť.
Kniha je čarovná… pretože s Rylom milujete, s Lilinou mamou súcitíte, s Allysou súhlasíte, s Atlasom bojujete a s Lily? S ňou cítite všetko. Zmätok, lásku, strach, nádej, radosť, odpor, vieru,rozpoľtenosť...
Od polovice knihy som mala v jednom kuse zimomriavky, zovreté hrdlo, balvan v žalúdku…. Máloktorý autor vo mne dokáže vyvolať takúto emóciu opakovane a nieto ešte trvajúcu počas polky knihy. Vzdávam sa a priznávam, z Hoover som padla na zadok. A viete čo? Pri scéne v nemocnici som s Rylom plakala aj ja. Úplne, nahlas a bez zábran som sa podala všetkým emóciám, ktoré do mňa pri čítaní štuchali a ja som ich odtláčala bokom. Vyšli zo mňa naraz a nečakane.
Názov Nami sa to končí je perfektne vsadený do deja. Je o silných ženách a rozhodnutiach, ktoré lámu srdce.
A čo hovorím na epilóg? Colleen príbeh uzavrela Happy endom. A možno aj nie… nechajte/nechajme sa prekvapiť
Poslednú dobu som si zamilovala okrem romancí aj ich historické príbuzné a nakoľko som od Heyer nečítala nič, dokonca som o nej ako autorke ani nepočula (červenám sa), tak som sa s nevídanou chuťou pustila do príbehu. Sophy bola skvelá postava. Na tú dobu(rozumej dobu, kedy sa príbeh odohrával) bola nekonvenčná, uštipačná, tvrdohlavá ale aj srdečná a starostlivá. Jej správanie občas hraničilo s bezočivosťou a musím povedať, že bola perfektná manipulátorka. Ku cti jej slúži, že jej zámery neboli (takmer) nikdy sebecké a len posúvaním svojich názorov dokázala ľudí doslova zblbnúť. Až na jednu manipulátorku, ktorá však bola pravým opakom Sophy. Som rada, že jej hlavná hrdinka neraz povedala od srdca( pekne zaobalene, ako sa to kedysi slušilo)a dala jej príučku ako sa patrí. Autorka píše/písala skvelé. Zápletky a situácie, ktoré sa v knihe odohrali boli pre mňa to pravé orechové. Na to, že Sophy nebola podľa opisu krásavica ako jej sesternica Cecy(lebo Cecilia je strašne dlhé meno XD), dokázala si svojou živelnou a nespútanou povahou získať každého. No podarí sa to aj v prípade “suchára” a mrzúta, najstaršieho bratranca? Prečítajte si príbeh jednej šibaly a dozviete sa ;)
Viete čo? Počas čítania som mala taký zvláštny pocit… taký,akoby sa mi pred očami odohrával film z '90. rokov, niečo na štýl Stevena Seagala. Niežeby ten dej bol podobný alebo čo…. fakt netuším, prečo sa ma držal tento pocit,ale ubezpečujem vás, že to nie je myslené v zlom. Ja Seagalove filmy môžem :D
Menší formát knihy, väčšie písmená, krátke kapitoly. Číta sa to samo. A keď vás to chytí ako mňa,za 2 dni budete dumať, čo ďalej so životom, pretože o pokračovaní zatiaľ nie sú žiadne informácie. Žiaľ. Treba čakať a to ja veľmi nerada.
Hlavnými hrdinami sú Alex a Hal. Ona je milá, zlatá, až príliš slušná. To ako seba keby som videla. Ani za toho pána si nevie povedať od srdca keď ju niekto štve, vydiera, núti do niečoho,na čo nemá vôbec náladu. Za to Hal je jej pravý opak a nie len v tom, že je opačného pohlavia. Alex sa začnú diať zvláštne veci a ako na zavolanie sa do domu oproti nasťahujú 3 chlapíci(vrátane Hala). Aj keď som mala tušáka odkiaľ vietor fúka, čo sa bude diať a kto sú záhadné postavy zač,neodhadla som všetky zápletky, takže čítanie nebolo až také predvídateľné. Páčilo sa mi prostredie ranča,aj drogového podsvetia. Autorka to zaujímavo skĺbila, vytvorila čtivý a napínavý príbeh. Musím však "reklamovať" intímne scény. Mala som dojem,akoby som sa mala hanbiť za to, že to čítam. Prišlo mi to také neosobné. Pričom chvíle, keď boli Hal a Alex sami,boli úplne v pohode a iskry lietali. No keď došlo na vec, akosi sa chémia vyparila. A ďalšia vec, ktorá mi moc nesadla bol názov. ODHALENIE. Jediné odhalenie som postrehla až na samom konci…to sa tam,pánečku,diali veci! Ale počas celej knihy autorka hádzala návnady a indície, niektoré ma doviedli na správnu stopu,ale iné si Monika nechala na ďalšiu knihu, čo na jednu stranu nie je zlé,ale kopec nezodpovedaných otázok je pre čitateľa dooooooosť frustrujúce.
Uf! Tak toto bolo…Wau!
Predpokladám, že autorka, vegetariánka, navštívila niektorú firmu na spracovanie mäsa (samozrejme aj usmrcovanie zvierat),a to jej vnuklo myšlienku napísať tento príbeh. No ale prečo si myslím čím sa autorka inšpirovala? Sama som praxovala na jatočnej porážke zvierat a oddeleniach na spracovanie mäsa. Agustina to popísala tak reálne! S malým rozdielom. Nepísala o prasatách alebo kravách. Jej "mäsom"v knihe boli ľudia. Na to, že autorkou je žena, dokázala napísať nechutné, brutálne scénky. Neberte to, prosím, ako škatuľkovanie, že v tomto hrajú prím muži…pri čítaní pochopíte ako som to myslela. Kniha je útla, má 250 strán a krátke kapitoly, takže prečítanú ju môžete mať na jedno dlhšie posedenie. Znamenitá mrtvola je rozdelená na dve časti. Prvá sa venuje primárne vysvetleniu, ako funguje nový svet, prečo sa nejedia zvieratá,ale ľudia(a prečo sa vôbec mäso musí jesť), čo tomu predchádzalo, ako funguje chov a proces až do okamihu, kedy sa z mäsa varia pochúťky. Druhá časť sa zameriava na život hlavného hrdinu. Ako žije po tom, čo mu umrelo dieťa, manželka sa odsťahovala k svojej matke a žije len pre prácu, ktorú nenávidí. V tejto časti knihy je veľa úvah, ale aj spomienok Marcosa na dobu 'pred tým'. Musím povedať, že veľa momentov v knihe bolo prekvapivých, neraz mi skrútilo vnútornosti (toto čítanie nebude vhodné pre slabé žalúdky), príbeh sa doslova čítal sám,aj keď nie vždy ľahko. Mám však aj malé negatíva. Musela som si zvykať na štýl autorky. Bol strohý, chladný,bez emócií. Taktiež som dúfala, že bude vysvetlené, akým spôsobom sa na začiatku kanibalistickej éry vyberalitriedili ľudia na jediaceho a jedlého. Toto mi tu dosť chýbalo. Inak autorka vychytala dosť veľa detailov,tento jeden mne osobne chýbal. Nakoľko si Marcos pamätal ešte prácu v mraziarňach so zvieratami,mohlo to byť spomenuté….
PS: tá (česká) obálka je dokonalá
V roku 2020 som čítala samostatné e-knihy trojdielnej série. Tentoraz som si ju mala možnosť prečítať v jednom, kompletnom vydaní...
Stále mám z Placebo rovnaké pocity. Aj keď táto nádherná tučko-verzia prešla úpravami, to hlavné zostalo nezmenené! Štýl písania, silné postavy, dramatické aj šteklivé momenty, nečakané zvraty…to všetko po starom,ale v novej verzii máte Epilógy a prídavkypoviedky, ktoré sú 'sladkou čerešničkou na torte'.
Ako celok je to naozaj nervy drásajúci príbeh a ako som spomenula v pôvodnom príspevku na jednu z častí,aj tentoraz,pri re-readingu, to bolo s emóciami ako na horskej dráhe.
Romány Baji Dolce si zamilujete. Všetky
Na prvý pohľad musíte uznať, že obálka je krásna.
Čo sa týka príbehu, začal sa ako zaujímavá kriminálka z Prahy. Rozsápané ľudské telá, spiaca majiteľka vily, kde sa masaker udial a nezvestná osoba, manžel dotyčnej”šípkovej Ruženky”. Vyšetrovatelia nevedia čo si s prípadom počať, tak si prizvú bývalého kolegu, teraz súkromné očko, Mareka na výpomoc. On má však asistentku, ktorá sa vyzná v kadečom. Napríklad aj v pentagramoch, ochranných kúzlach, démonických znameniach, či elixíroch. Je obyčajným dievčaťom? Ani zďaleka.Veronika Marekovi prezradí, že podľa miesta činu vyvolali démona a toto sú následky. A bude horšie. Démon potrebuje duše/telá na to, aby v našom svete prežil. Takto sa začína fantasy príbeh zasadený do hlavného mesta Čiech. Veronika je odhodlaná situáciu vyriešiť, pretože je čarodejnicou z rodu Bachovcov z Hekabry. A vraj mocnou. Neverili by ste, ale autorka prešibane vymyslela ako je možné, že čarodejnice žijú v Prahe a prečo. Žili na hrane chudoby, preto sa mi zdalo divné, prečo si nevyčarujú peniaze, prípadne nový nábytok, podlahy, oblečenie…namiesto toho mala Veronika 2 zamestnania a na starosti mladšiu sestru Elišku, vďaka ktorej pričinením sa príbeh zamotá ešte viac. Veronika bojuje nielen proti démonovi, ale aj proti spoločenstvu čarodejníc.
V príbehu nájdete veľa dialógov, vďaka ktorým je dej veľmi svižný a číta sa naozaj rýchlo. Fantasy prvky autorka využila najmä v častiach, ktoré sa odohrávali v Hekabre. Samotné mesto čarodejníkov, Hekabra, bolo učupené medzi lesmi pár kilometrov od Prahy,utajované vďaka mágii a čarom .Bachovský dom bol fascinujúci. Druhá polovica knihy bola vskutku akčná. Stále sa niečo dialo. Netvrdím, že úvod knihy bol nudný, to vôbec nie,ale z nejakých situácií sa tá akcia musela vyvinúť. Nechýbali ani bojové scény, ktoré autorka zvládla na výbornú. Najmä v spojitosti s čarami. Mám naj malinkú výhradu, a to niektoré konverzácie postáv. Niekedy sa opakovali, povedali to isté inými slovami alebo občas odpovedali akoby na inú otázku.
Verím však, že bude aj pokračovanie. Záver je tomu naklonený. Veronika a Marek sa ešte musia porozprávať ;)
Eden žije s mamou. Otec si založil novú rodinu v L.A. a tak má Eden 3 bratov. Samozrejme, nie sú pokrvní príbuzní. S “bratom” Taylerom sa do seba zapozerajú. Je mi divné, že im až tak záleží na tom, čo si o ich možnom vzťahu pomyslí okolie. Aj v mojom okolí bol takýto pár… Síce im to vydržalo len 4 roky,ale nemyslím, že by to vyvolalo nejakú senzáciu. To, že ich rodičia sú partnermi, prípade manželmi, ešte neznamená incest ak sú si takýto dvaja ľudia blízki. Samozrejme chápem prečo to autorka tak dramatizovala. Nebola by z toho trojdielna, prípadne štvordielna séria. Čo sa mi však páčilo bolo, ako jednoducho dokážu úplne rozdielne povahy v knihách nadviazať priateľské vzťahy. Aj keď niektoré dievčatá Eden tolerovali hlavne kvôli Tylerovi. Nemala som pocit ,že tie priateľstvá s Eden boli skutočné. Dala by som ruku do ohňa za to, že boli iba povrchné letné známosti. Záver mi ukázal, že buď autorka zmenila názor :D alebo ja som si všetky situácie vysvetlila zle. Veľmi ma iritovalo, ako sa Eden správala voči otcovi počas celej knihy. Ale len do určitého momentu, takmer v závere. Dovtedy síce o tom nepadla ani zmienka, ani som žiadne negatívne emócie z otca necítila, ale jeho slová na mňa dopadli ako balvan a vtedy som si povedala, ok dievča, beriem späť. Všetky tvoje výstupy si po týchto slovách zaslúžil! Čo sa však autorke nedá uprieť, je jej talent na písanie vášnivých scén! Chémiu medzi Taylerom a Eden som cítila z každej strany. Ale! Povedzte mi,do psej matere, čo bol ten epilóg za kravinu! Veď to musela autorka vytiahnuť ako kúzelník z klobúka (aj keď ma ako prvé napadlo úplne iné, nevhodné prirovnanie)len aby si niekto kúpil druhú časť!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Začiatok sa mi páčil. Eden bola novinárkou, ktorá sa túžila presadiť dychberúcim článkom. Aktuálna pracovná pozícia ju nespĺňala. Večery trávila v neďalekom bare, odkiaľ si nosila na noc obete :D Bola presne tým, ako väčšinou autorky vykresľujú chlapov, ktorí si robia pomyselné zárezy. Náhodou sa dopočuje o luxusnom (iba) spoločníkovi. Necháva si kráľovsky platiť za čas strávený s paničkami z vyšších vrstiev. Presne naňho sa Eden zamerá a je odhodlaná ísť si za svojim. Odhaliť jeho činnosť, meno a aj klientelu. To by bol trhák! A tie titulky v novinách s jej menom!
Ale… všetci vieme ako to skončí. Musím povedať, že nápad s článkom a týmto živobytím je vcelku originálny. No u mňa toto spojenie nefungovalo. Eden sa prezentuje ako bezcitná, sexu si užívajúca párty žena, ale na prvý pohľad sa zamiluje do chlapa, ktorý jej pomôže postaviť sa na nohy vo fitku :/ …a čo sa týka Pána Romantika…no, tak tento chlapík by bol dokonalý muž… Keby nebol schyzofrenik XD Toľko postáv do ktorých sa vžil ako lusknutím prsta…Prezliekal sa, nahodil prízvuk, raz bol motorkár, potom spevák vychýrenej kapely, zazobaný biznismen…No… Ja byť Eden, upaľujem od neho, akoby mi pod zadkom horelo. Eden ale zostala. A nie len to.Nemala problém, keď Pán Romantik dobíjal (nielen) jej srdce a popritom naďalej robil svoju prácu. Samozrejme, že ju to zožieralo ako kyselina,ale hrala formu. Pre lásku. Okrem toho chudáka kolegu využila toľkokrát a ten truľo jej vždy pribehol k nohe ako ratlík…ono by to akože malo byť priateľstvo, ale podľa mňa TAKTO rozhodne priateľstvo nevyzerá.
Zhrňme si to:
· jeden kus sebeckej novinárky
· jeden kus schyzofrenického akožeherca
· super sestra
· perfektná babka
· kačka(domáci miláčik babky)
Síce chémia u postáv fungovala, ale celý ten vzťah bol veľmi divný. Čítanie zachránil humor autorky a babka s kačkou.
Ja som taká odvážna! S poviedkami sa nekamarátim,to už o mne viete. Skúsila som to aj s romanticko-erotickým poviedkami a dopadlo to…. No,nebola som sklamaná a to je snáď dobre :)
Vo vydavateľstve stavili na obľúbenosť autoriek a mali sa stať ťahúňmi práve Swist a Szafranska. Musím povedať, že aj keď tieto dve mená mi boli povedomé,dokonca Szafranskej tvorbu som už “ochutnala”, práve tieto autorky ma veľmi milo prekvapili a ich poviedky boli z tých, ktoré sa mi naozaj páčili a keby mám hodnotiť *,tak istotne dostanú plný počet. Nakoľko ma hneď prvé dva príbehy nenadchli,dosť som sa zvyšných poviedok v knihe bála. Postupným čítaním som si vravela: okej,to najhoršie nám dali na úvod a utrpenie mám za sebou. A bolo to tak. Prvá s názvom Turistka,bola nudná rovnako, ako si o sebe namýšľala hlavná hrdinka,ale posledné vety ma zaskočili. Taký záver nudnej Krystyny isto nikto nečakal. Ja teda určite nie. A druhá poviedka, Moje velké řecké dobrodružství,bola tak predvídateľná blbina,že až. Z toho usudzujem, že Grajda a Suchocka asi nebudú autorsky moja šálka kávy, ale nezavrhnem ich :D moja zvedavosť,či v týchto poviedkach je len výnimka v ich fantázii, je silnejšia.
S poviedkami mám problém,lebo väčšina nemá záver, aký by ma uspokojil,no tieto poviedky sú skvelým čítaním k vode…
