Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
…vtipné, romantické, oddychové…
Také je nové dielko známej autorky humorných šteklivých romantických príbehov Penelope Bloom, s názvom Jenom ne Rich.
Autorka má skvelý štýl písania. Príbeh odsýpa doslova sám, striedajú sa kapitoly hlavných hrdinov, čo ocení každá čitateľka, často sa budete smiať a ešte častejšie sa vám bude držať úškrn na tvári, pretože tých hlášok tam je požehnane. Keby len hlášok, ale aj situácii. Či už bizarných, trápnych alebo proste “Cadovských”. Kto prečítal, pochopí.
Hlavné postavy boli fajn, aj keď podľa opisu som si Kiru nevedela predstaviť ako sexi knihovníčku. Rich pochádza z troch súrodencov, ktorí sú perfektní, Cade o kus viac ako Nick, ale rodičov by som s radosťou nakopala do ich akožearistokratických frňákov. Otrasné existencie. To už aj otec Richovej snúbenice Stelly bol príjemný. Síce ako šaratica, ale dalo sa to zniesť.
Ale Cade! Baby moje! To je jeden šialený magor XD milujem ho! Neviem sa dočkať príbehu, v ktorej bude hlavným hrdinom. No a hlavne, ktorú kamošku bude obháňať, pretože počas celej knihy som si nedokázala zapamätať, ktorá je ktorá. Či je policajtka Iris alebo Miranda :/ každom prípade verím, že sa nasmejem ešte viac.
Knihu odporúčam napriek muškám, ktoré mi v príbehu vadili. Jednou z nich bolo odhalenie týkajúce sa Kiry. Celé to na mňa zapôsobilo ako ľadová sprcha a po tomto “odhalení” som už akosi chémiu medzi postavami necítila. Ďalšou mini zlodejkou hviezdičky v hodnotení je u mňa pričasté vtipy a prirovnania súvisiace s vaječníkmi. Autorka má tie svoje evidentne v obľube, ale aj 5x opakovaný vtip už nie je smiešny o_o no a do tretice mi vadilo, že v poznámke autorky sa knihy(aj zo zvyšku série) volali Jen ne Rich (…Cade,… Nick) a mňa až obliala horúčava, že ani neviem AKO sa volá kniha, ktorú som dočítala!!!No môžu mi robiť takéto šoky!? XD Samozrejme, táto posledná prkotina moje hodnotenie nijak neovplyvnila, ale do kelu! Toto sa nerobí :) Kniha sa volá JENOM NE RICH… asi chybka v preklade.
… šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní…
Týmto sa definuje knižka Jabloňové lásky a je to úplne presné zhrnutie v skratke toho, čo v knižke nájdete.
Zuzana široká napísala úžasný román. Síce sa začínal… akoby som to povedala… proste nezaujal ma od prvých riadkov. Kniha štartuje príbehom Simony v súčasnosti, má svoj život, partnera, prácu, no všetko sa jej razom vymyká spod kontroly, všetko sa jej rozpadá pred očami, celá ilúzia šťastia sa rozplynie a zostane je len holá a krutá pravda. Preto sa rozhodne utiecť k babke na dedinu. Stará mama vlastní penzión a Simona vhupne do diania bez akejkoľvek prípravy. A presne v tomto momente to začne byť zaujímavé.
Simona nájde v podkroví staré denníky a zápisky žien. Žien z jej rodiny. Simona tak spoznáva históriu svojho rodu a musím povedať, že pre mňa tieto historické zápisky a “rozprávanie” tých, už mŕtvych, žien bolo fascinujúce. Autorka perfektne opísala vtedajší život, s čím sa tí ľudia denne lopotili, aké to mali ženy(samozrejme aj muži) ťažké a aké (mizerné) postavenie mali v spoločnosti. Historické zápisky sa začínajú Terezou v roku 1872. Síce stále píšem, že ide o zápisky, ale príbeh sa odohráva z pohľadu danej postavy. Čiže Simona našla zápisník, ale skočíme si do minulosti, kde sa nám hlavné postavy predstavujú, rozprávajú nám o svojom živote a práve príbeh Terezy sa začína pôrodom jej dcéry Kláry, ktorú jej vezmú. Už len pritom, ako toto píšem, mám opäť zimomriavky, a to som knihu čítala takmer pred dvomi mesiacmi. Je to neuveriteľne silná knižka, celkom útla, na to, aké silné ženské hrdinky a ich osudy v sebe ukrýva.
Ak si poviete, aké náročné to mala Tereza, tak si počkajte na Klárin život. Ani jedna zo žien v Simoninej rodine to naozaj nemala ľahké.Marína, Angelika, ba ani Daniela…
Veľmi chválim autorkin štýl a to, ako každej postave naložila na plecia bremeno, ktoré sa reálne mohlo stať nejednej žene v dobe, v ktorej sa príbeh odohrával. Aj keď sa mi Simonin príbeh zdal až rozprávkový, oproti jej ženským predkom, tiež sa potýkala s polenami, ktoré jej život hádzal pod nohy.
Celý tento nádherný príbeh statočných žien, je prevoňaný jabloňovým sadom a rôznymi odrodami jabĺk. Ako krásne a symbolicky ku každej postave(ktorú mala práve charakteristika jablone definovať),autorka priradila vhodne zvolenú jabloň, len nechápem prečo sa v závere rozhodli Eliške venovať jabloň iní ľudia…. Keďže podľa tradície to malo byť inak.
Síce ide o knihu z roku 2017, čiže nepatrí medzi najaktuálnejšie novinky, rozhodne by som vám odporúčala poobzerať sa po nej.
Ak hľadáte príbeh, ktorý je ťažké zvládnuť na jedno posedenie, ale napriek počtu strán vás ani riadok nebude nudiť, rozhodne siahnite po tejto knihe.
Veci, ktoré v nás ostanú navždy som dočítala ešte cez víkend a stále mi hlavné postavy rezonujú v mysli. Neviem sa ich zbaviť. Dobiedzajú a vyžadujú si moju pozornosť. Ak by na mňa z poličky nevykrikovali knižky, ktoré čakajú na prečítanie a moja súkromná Narnia(skriňa plná kníh)na mňa nehúkala ako amplióny pri skúške sirén,určite by som si dala re-reading hneď po dočítaní poslednej stránky. Žiaľ, myslím že na pár mesiacov knižku odložím na poličku k prečítaným knihám, ale určite, určite sa k nej vrátim.
Hlavné postavy sú úúúžasné! Uhundraný Knox s obrovským srdcom a Naomi, večne zachraňujúca svoje nepodarené identnické dvojča. Príbeh srší humorom, iskrením medzi hlavnými postavami, no to nie je všetko… ja milujem príbehy z prostredia malých miest v Amerike. Obyvatelia sú tak neskutočne priateľskí, súdržní a aj prišelcov medzi seba príjmu bez predsudkov. Podajú pomocnú ruku, vypočujú si, poradia… hej, hej, sú to len fiktívne príbehy, ale presne takúto atmosféru spolupatričnosti v knihách zbožňujem. Celé je to dotvorené postavami a rôznymi situáciami- humornými aj vážnejšími. Veľmi sa mi páčilo, že postava malej Waylay nebola iba doplnková, ale plnohodnotne sa podieľala na deji. A to pozdravenie HEJ,WAY :D skvelé! Keďže Tina je problémová žena,bolo od začiatku jasné, že zanechanie svojho dieťaťa sestre nie je to jediné, čo Naomi skomplikuje život. Táto dramatická zápletka síce bola trochu predvídateľná, ale nemyslím si,že by to nejako uškodilo. Veľmi sa mi páčil náčelník polície a dúfala som nejakú zápletku aj s touto postavou. Nestalo sa, ale aj tak je to presne taký príbeh aký chcete čítať. Čakala som tiež,že Naomino tajomstvo bude niečo oveľa závažnejšie. Zažiť to ale určite nechce žiadna žena. Nakoľko ide o sériu dúfam, že všetky knihy budú rovnako hrubé a rovnako dobré, ak nie lepšie.
To, že Michaela dokáže za rok vyprodukovať viac ako jednu knihu, je úžasné. No za 5 rokov mať na konte už 12(ak som dobre narátala) kníh je fakt na zamyslenie. Zamari je inšpiráciou pre nejedného autora, pretože popri práci, domácnosti, čítaní, recenzovaní a cestovaní, dáva život postavám zo svojej fantázie na papier pre nás, čitateľov, neskutočným tempom.
Najnovšia kniha je iná, ako tvrdí sama autorka, od predošlej tvorby a je to cítiť od prvých riadkov. Dávnejšie som čítala knihu Posledný džentlmen, ktorá bola inšpirovaná životom autorky. Teraz, o pár rokov neskôr od džentlmena, prichádza Michaela so “spoveďou”, aj keď možno nie všetko sa stalo tak, ako v knihe. Ja som mala po celý čas pocit,rovnaký, ak nie silnejší, ako pri čítaní Posledného džentlmena-akoby sa mi Michaela otvorila, ako priateľka pri teplej káve, či pohári dobrého vína. Jej, vlastne pardón, Majine zážitky z roku 2013(kedy sa príbeh odohráva), sa pretkávali s minulosťou tak, aby čitateľ chápal… všetko.
A čo ak áno nie je príbeh nadupaný akciou, či dych berúcimi zvratmi. Je to oddychový príbeh. Smutný? Veselý? To sa dozviem až v ďalšej časti, ale dosť sa obávam toho, čo bude nasledovať, ale predbieham. Vrátim sa späť k tejto knihe.
Maja je extrovert, miluje ľudí, cestovanie, v náture ma zvedavosť a chuť spoznávať všetko, čo život ponúkne. Je vo vzťahu s mužom, ktorý na sebe pracuje, vie, čo od života chce a ide si za tým s Majou po boku. Niečo tu však nesedí…
Na výlete po Írsku sa Maja stretne s dávnym kamarátom, obnovia svoje priateľstvo a konečne začína vidieť to, čo prehliadala…
V knihe nájdete lásku k životu, to, že spriaznená duša je spriaznená aj po rokoch odlúčenia, že pravá láska nespútava a neobmedzuje, že skutočné priateľstvo pretrvá.
Cestovanie sa strieda s rozprávaním o živote s partnerom, spomienkami na prvé stretnutie s Denim, obnovenie starého priateľstva, no čo príbehu dodalo na dynamike, boli textové správy.
Boli to realisticky písané správy. Doťahovačky medzi postavami sa striedali s bežnými problémami, s ktorými sa navzájom zverovali. Napísali si ich nespočetné množstvo, ale najkrajšie bolo, že sa dokázali rozprávať aj zoči-voči. Otvorene a úprimne. Aj keď zábrany padali v textovej forme.
Rozmýšľala som nad hodnotením knihy. Prekážalo mi až nič… aj keď z príbehu nespadnete na zadok, nenudí, pobaví, prinúti vás zamyslieť sa ‘čo by bolo keby’ aj vo vašom živote, posmutniete, srdce sa vám rozbúcha. Prežijete nejeden pocit s Majou a to je aj pri oddychovej knihe veľké plus.
Popri povinnostiach si prajem len, aby mal deň viac hodín a ja o niečo viac energie. Aj preto vám o tejto skvelej, dajme tomu, že na prvý pohľad nenápadnej knižke, píšem až teraz.
Kto Marekovu tvorbu okoštoval vie, že sa zaručene pobaví. Jeho dávka humoru vsadená do školského prostredia pôsobí prirodzene, dialógy vám nanútia priblblý úsmev, ktorý nie a nie zísť z tváre. Aj Pauli ma na to so zdvihnutým obočím neraz upozornila XD.
Postavy máme staré známe (z predošlej časti s názvom Zvonením sa všetko začína), ktoré mi veľmi chýbali, no ani som si to pred čítaním neuvedomila. Som rada, že Zákopčan z príbehu nespravil samostatnú knihu, ale rozhodol sa nám ukázať, aký je(mohol by byť) život študentov gymnázia a jeho profesorov. Pribudnú nové postavy do učiteľského zboru, aj noví študenti. Za trest je hlavný hrdina triednym učiteľom, no trest sa minie účinku, aj keď sa pani riaditeľka(semetrika) všemožne snaží poukazovať na pochybenia Daniela. Riečan má ale čisté svedomie. Je zásadový, no neuveriteľne vnímavý. Pri čítaní som si neraz povzdychla s ľútosťou, že ja som také šťastie na učiteľov nemala, no zároveň s nádejou, že snáď moje deti to šťastie mať budú.
Lívia a Daniel dokazovali, že učiteľstvo je poslanie a nie len zamestnanie. A to nie iba v budove školy, ale aj pri lyžiarskom výcviku či KABU. Aj keď sa kniha zameriava na školu a jej “príbeh”, Marek dal priestor aj osobnému životu postavám, ktoré si zvolil za hlavné. Študenti Adriana, Kristián, Andy a Denis vytvorili nesúrodú štvoricu priateľov. Každý z nich mal svoje problémy, ktorým musel čeliť a myslím, že okrem spisovateľského talentu ma Zákopčan v tejto sérii utvrdil, že nie je len učiteľom, ale aj mimoriadne vnímavým a empatickým človekom. Strasti mládeže a ich povahy sú uveriteľné, smutné, plné nepochopenia a každý zo štvorice sa s tým pasuje po svojom. Nebol by Riečan Riečanom, keby nezasiahne pri náznakoch zmeny správania u svojich študentov, za to je pre mňa tento čudácky samotár srdcovkou.
Ak nemáte stále poňatia čím obdarovať blízkeho, toto je kniha, ktorá zahreje pri srdci každého!
…magické, akčné, napínavé…
Druhý diel série Alex Verus, s názvom PROKLETÝ, spĺňa trojslovné prívlastky, ktorými som knihu charakterizovala, do bodky. Žáner urban fantasy často nečítam, ale musím priznať sama sebe, že táto séria sa mi dostáva riadne pod kožu.
Prokletý je o kus lepší príbeh, ako jeho starší brat (PŘEDURČENÝ). Lepší v prepracovanosti deja, ktorý sa síce rozbieha pomalšie, no postupne pekne graduje, nechýbajú bojové scénky plné ohňa, ľadu, mágie, ale aj úplne bežných granátov a typických strelných zbraní. Akciu striedajú kľudnejšie pasáže, v ktorých Alex musí vyriešiť hneď niekoľko problémov a prekážok a ako by to bolo, keby mu pri tom nejde “o kejhák”.
V príbehu vystupujú nám už známe postavy, ale aj úplne nové. Tu sa natíska podotknúť, že tých postáv bolo v knihe naozaj dosť a jediní, koho som si nemýlila, boli Alex, Luna, Arachné, Sonder a Deleo. Takže dosť prúser :)
Ďalším mini mínusom boli pre mňa dosť dlhé kapitoly. Aj to, rovnako ako moja pamäť rybičky Dory je subjektívne, vám sa mená môžu pamätať dobre, rovnako tak môžete mať v obľube dlhé kapitoly. Okrem týchto drobností nemám krivého slova, ktoré by som autorovej knihe adresovala.
Do života Alexa aj Luny vstúpia iní ľudia, z čoho som mala od začiatku nepríjemný pocit. Už v prvej časti som dúfala v romantickú linku, dúfam však naďalej. Vzťah týchto dvoch postáv je komplikovaný, ale napriek tomu cítim chémiu. Či ju tam autor napísal, alebo je to len moje zbožné prianie, netuším. Zatiaľ. Verím, že ďalšími časťami sa to bude vyvíjať v môj prospech :D
Veľkým plusom je pre mňa sympatický hlavný hrdina, humor, situácie používania mágie, dynamika príbehu, zvraty, skvelý výber charakterov vedľajších postáv a v neposlednom rade, opäť ukončený príbeh. Ak vás BENEDICT JACKA zaujal, verím, že siahnete po ďalšom pokračovaní.
„Někdy se stanou věci, se kterými jste nemohli počítat, a prostě se s nimi musíte nějak vypořádat.“
…neskutočne úžasné, silné, emotívne…
To boli prvé tri slová, ktoré vo mne príbeh po dočítaní zanechal. Skutočne, zostala som paf…
Autorka Iveta Klemanová vlani svetu predstavila e-knihu Nesúď, kým nevieš. Už pri jej čítaní som zaňuchala talent, ale kvapka “čohosi” mi tam chýbala. V Búrke som to dostala nie s kvapkou “čohosi”, ale s pretekajúcim pohárom. Búrka bola dokonalá. Možno k tomu prispel tím vydavateľstva, možno “autorkina Miška” a možno za to môže len a len Iveta. Faktom však zostáva, že po tejto Búrke nevyjde slnko. Jej dozvuky v sebe si ponesiete ešte dlho. Dúfam v to, pretože vo mne rezonujú ešte stále(knihu sim dočítala pred týždňom).
Hlavnými hrdinami sú Elliot a Louisa. Pred začítaním sa, som si neuvedomila, že Elliot má po štyridsiatke a dospelú dcéru. Prekvapilo ma to, nepopieram. Čím si prešiel v detstve a neskôr, keď sa mal tešiť z každého okamihu života, mi lámalo srdce. Neskutočne ťažko sa mi čítali jeho spomienky. Zármutok v duši Elliota pretrvával naozaj dlho a svoje srdce uzamkol len pre jednu ženu. Takáto láska sa zdá byť rozprávkovo nereálna. Ja v ňu však verím. Elliot sa upol na dcéru a prácu, kým mu do života nezakričala(doslova) Louisa. Túto ženskú hrdinku som si obľúbila od začiatku. Bola svojská a úprimná, na nič sa nehrala.
Kvitujem autorke, ako zapracovala na profesiách postáv. Klobúk dolu. Či o jednotlivých úkonoch letušiek alebo dosť podrobné povinnosti ohľadne vedenia futbalového klubu, štadióna a dokonca sme nahliadli aj do zákulisia Super Bowl-u. Nepotrebujem si googliť, či je to tak, ako napísala autorka. Verila som jej to a to mi stačí.
Náhody neexistujú a vďaka knihe Búrka tomu naozaj budete veriť. Osud vám do cesty posunie ľudí vždy v pravý čas a ak majú v našom živote zostať, osud ich priveje opäť a zas, až kým sa nepoddáme.
Nádherným príbehom v príbehu bola legenda o Nahej pravde. Nikdy som o nej nepočula, ale musí existovať… aj o nej je táto kniha. O sile lži, o zbytočnosti vysvetľovania a vyvracania fám. Vďaka Klemanovej Búrke si až do konca života budem pripomínať- “Čokoľvek sa o tebe hovorí a nie je to pravda, nerýp sa v tom. Nevysvetľuj, nekomentuj, nechaj ich v tom a ono to prejde samo ako búrka. Len čo začneš veci vysvetľovať a vyvracať,bude sa to vliecť ako pomalý špinavý dážď.”
Pred koncom bol príbeh srdcervúci a ja som nevedela na koho sa hnevať viac. Autorka mi však epilógom vyrazila dych. Bez patetického hádzania okolo krku s miliónom ruží a žiadosťou o ruku, napísala famózne vyznanie lásky… lásky ku všetkým, ktorých kedy Elliot miloval!
Nečakala som takýto príbeh, dostala som ho a nemenila by som ani písmenko(no dobre, možno by som zmenila knihu, o ktorej sa hlavní hrdinovia rozprávali v lietadle na takú, ktorú som už čítala :D). Symbolická búrka na obálke sa strhne v nekontrolovateľný uragán a či a ako ju postavy ustoja si určite prečítajte. Na 260 stranách dostanete naozaj veľa…
…škola, šikana, nový pedagóg…
Kedysi dávno (no dobre, nie až tak dávno), keď bola táto kniha čerstvou novinkou, mi niekto knihu odporučil, že je zo školského prostredia ako knihy Mareka Zákopčana. Ja, ako Marekov fanúšik (zároveň odporca porovnávania kníh, či autorov) som sa do tejto knižnej štafety prihlásila, netušiac, čo ma na stránkach knihy čaká. Nie som natoľko naivná, aby som si myslela, že pôjde o romantiku, vzhľadom k voľbe obálky. No to, čo som dostala naservírované, by som ani náhodou k Zákopčanovej (zatiaľ) dilógii neprirovnala ani omylom.
Už prvá strana bola drastická, a tak som si hovorila, že nič horšie ma už nečaká. Omyl! Nemyslím to v zmysle, že by bol príbeh zlý. Skôr sú tam hororové prvky, ktoré slabým povahám určite neprídu vhod. Mne osobne meč, dýka, pohár ani žhavič problém nerobili. V príbehu som sa začala zadrhávať, keď sme sa ocitli v metasfére, vlnovíroch, Bezčasovi, atd. Sci-fi žáner, aj keď ho nečítam často, mi nerobí problém. V KRIEDOU ALEBO MEČOM mala sci-fi linka veľké opodstatnenie, napriek tomu som s ňou bojovala. Oveľa viac ma bavil reálny svet, na ktorom JANKO GÁLIK začal stavať základy svojho príbehu.
Veľmi ma bavila škola, do ktorej sa Michael, ako nový učiteľ, dostal. Riaditeľ, Patrik aj učiteľka Oľhavá, pri ktorých som si nebola na istom, ako sa s novými školskými zákonmi vysporiadajú a ako s nimi budú koexistovať. Ďalej tu bola banda malých tyranov, na ktorých nič neplatilo a šikanovali tých pár šikovných žiakov bažiacich po vedomostiach.
Rovnako tak sa mi páčili časti z Michaelovho štúdia, tu už ale bola vložená veľká časť metasféry a jej fungovania…takže najmä vo večerných hodinách to na mňa pôsobilo ako medovkový čaj.
Autorovi sa však nedá uprieť fantázia, premyslený dej, gradácia napätia, zabŕdol aj do bojových scén, pohrával sa so psychikou postáv…. Príbeh je bez pochýb originálny, so vždy aktuálnejšou témou šikany, v tomto prípade aj snahou o jej elimináciu, pretože prerástla cez hlavu celej spoločnosti. Jedni ju vítali, druhí, pokoškodení, sa búrili…
Či sa šikany podarilo v knihe zbaviť, si už ale musíte prečítať sami.
“Rozbehnutý vlak sa nedá zastaviť tým, že mu postavíte do cesty domček z kariet.”
…jemné, citlivé, poučné…
Také by mali byť všetky knihy pre deti. Nejde o to, aby sa podobali ako vajce vajcu. Mám na mysli prípady ako tento. Po prečítaní príbehov z knižky LIEČIVÉ ROZPRÁVKY som si povedala- áno, presne takéto príbehy z našich detí dokážu vychovať (s našou, rodičovskou pomocou) vyrovnaných a milujúcich ľudí.
Na konkrétnych prípadoch zvieratiek autorka MONIKA JURANOVÁ “pitvá” bežne sa dejúce situácie. Sama ich vidím vo svojom okolí a pracujem na sebe, aby som sa podobnému negatívnemu správaniu pri výchove vyvarovala.
Knižočka obsahuje 8 príbehov dlhých tak akurát. Pred spaním je to ideálne čítanie, ale len v prípade, keď ste ochotní(alebo dieťa nie je príliš unavené) rozprávať sa o prečítanom texte. Verte mi, deti budú chcieť vedieť… viac! Monika sa zaoberá láskou ako takou, že je nutné o nej aj hovoriť, lebo nie je samozrejmá, najmä pre deti, že mať sa rád taký,aký som, je úžasné, pretože sme všetci výnimoční, či to, ako deti kopírujú náš vzorec správania(závisť, srdečnosť, chamtivosť-to dobré, aj to zlé). Viem, že príbehy prevetráme aj neskôr, keď Pauli o sebe začne pochybovať(lebo také obdobia máme všetci, bez výnimky) alebo aj s Adri, keď príde do veku nekonečných otázok.
Okrem hlavných tém príbehov, v ktorých sú hlavnými postavami zvieratká, je knižka náučná aj v tom, v akom prostredí sa dané živočíchy vyskytujú. Autorka krásne zachytila arktickú zimu, páľavu savany, či život na brehu jazera. Rozprávky sú určené(nielen) deťom. Avšak po každom príbehu Monika vysvetľuje, aký (ne)skrytý význam má dané negatívne alebo pozitívne správanie dospelého na dieťa. Kniha je naozaj krásne spracovaná. Ilustrácie nádherne vyniknú na recyklovanom papieri. Ako bonus, je v úvode priestor pre malých umelcov a ich vlastné ilustrácie, v závere zas miesto napr. pre poznámky rodičov/dospelých.
Aj pre tieto všetky dôvody by som si želala, aby boli všetky detské knihy takéto obohacujúce.
Tak si čítam, čítam, ani neviem ako a som pred koncom. TAKTO SA PÍŠE SLOW BURN DO PSEJ MATERE! A stojím si za tým. Dávno som nečítala “čtivý”, príťažlivosťou nabitý príbeh bez temnej minulosti aspoň jednej z postáv, prípadne oboch, s hrdinami tak reálnymi…
Ach, Haka, zakvačila si sa mi do mysle a srdca. Nie si príbehom, na ktorý sa po dočítaní zabúda. Prebývaš vo mne už nejaký ten deň, dokonca týždeň a ja nechcem, aby som na teba niekedy zabudla….
Chcem viac takýchto príbehov.
Hlavná hrdinka Lily je šťastne zadaná. Teda, aspoň si to myslí. Benovo správanie bolo naozaj na päsť, škoda, že sa mu neušla. Dopriala by som mu a nie jednu. Ja, naivka, som si myslela, že ju Ben podvádza, ale zdalo sa mi, že by práve podvádzanie bolo menším zlom v tomto prípade. Neraz ma pichlo pri srdci ako tieto záležitosti Lily znášala s hrdosťou, napriek tomu, že ju to zakaždým zasiahlo ako nečakaná rana na solar. Napriek tomu, že bola občas odkázaná na pomoc iných, snažila sa byť maximálne sebestačnou, nefňukala, málokto tušil dôvod, prečo občasnú pomoc potrebuje, prípadne si ľudia nevšimli, že niečo nie je v poriadku. Jej šikovné ruky fyzioterapeutky, techniky a podrobnú náplň práce autorka písala tak úžasne, že ma pri čítaní občas niekde zabolelo a túžila som po masáži od Lily(pritom neznášam masáže a cudzí dotyk!) Našťastie sme mali pohľad aj hlavného hrdinu Alexandera, profesionálneho hráča rugby. S Lily ich zviedla dohromady náhoda a veľmi sa mi páčilo pomalé spoznávanie sa, nič hrr hrr, všetko plynulo akosi samo… proste krása! Ak máte chuť na kus romantiky so skvelými postavami, zaujímavými a nečakanými zápletkami z prostredia športu, dajte šancu autorke M.K.Hardy! Dám ruku do ohňa za to, že vás svojím príbehom nesklame.
