Moje vianočné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje čitateľské kolekcie
Moje vianočné darčeky Moje aktivity
Tento príbeh bol pre autorku veľmi osobný až priam intímny. Je totiž inšpirovaný skutočným príbehom jej starej matky. Táto rovina príbehu je citeľná. Rovnako aj citlivý popis rôznych foriem lásky - od tej materinskej, sesterskej, mileneckej až po lásku ku koreňom, vlasti a tradíciám. Kórea bola v čase mladosti hlavnej hrdinky príbehu - Mijong pod vplyvom Japonska. Pálčivou témou nebolo len utláčanie práv žien, prílišný tlak na zachovanie tradícií, ktoré by už v modernom svete nemali mať miesto (napr. nútené manželstvo), ale aj segregácia obyvateľstva a mizivé možnosti, čo sa týka vzdelania žien.
Autorka stavila aj na "ľahkosť" - príbehu často nechala spád a umelo netlačila na city čitateľa. Preto by podľa môjho názoru tento príbeh kľudne mohli čítať aj mladšie ročníky. Už začiatok nás prevedie veľmi skromným životom na kórejskom vidieku, kde pri matke žijú jej dve dcéry. Mijong plná ideálov o pravej láske a snov o štúdiu, aby sa v budúcnosti mohla stať učiteľkou tak denne naráža na skostnatenosť a lipnutie na tradíciách a potrebu dohodnutého manželstva najmä skrz jej zásadového otca. Nakoniec sa jej však naskytne príležitosť zvoliť si vlastnú cestu - odchádza na štúdiá do Japonska za svojou sestrou. Ani to však nie je práve prechádzka ružovou záhradou, lebo Kórejčania sú pre Japoncov občanmi druhej kategórie... Japonsko sa v tom čase ocitá aj v epicentre vojnového konfliktu a tak Mijong stojí nielen pred skúškou vernosti k svojej identite, svojmu ja a svojim ideálom. Musí doslova bojovať o (nielen) svoj život...
Práve v ďalšej časti príbehu sledujeme boj hrdinky o jej miesto pod slnkom. Denne je vystavená posmeškom, odlučovaniu skrz jej etnicitu a aj na mizivé možnosti slušne sa zamestnať. Nechýba ani romantická linka, pri ktorej budete hrdinke držať palce i húževnatosť Mijong pri štúdiu a pri jej kariérnom raste. Autorke vytknem jedine opakovanie sa a slabšie rozvinutý záver, ktorý si zaslúžil viac priestoru a takú ozajstnú a zaslúženú bodku. Vďaka ľahkosti autorkinho štýlu by som knihu pokojne odporučila i mladšiemu čitateľovi - autorka nezaťažila príbeh filozofickou vatou, ale naopak - poľudštila ho do zrozumiteľnej a stráviteľnej podoby.
Zlomená krajina v sebe spája nielen prvky rodinnej drámy, ale aj jemnú krimi linku a tiež romantiku. Už dávno sa mi nestalo, žeby som cestou do práce rozmýšľala nad dejom knihy a nad tým, čo sa v nej asi bude diať. Bolo mi až ľúto, keď som ju musela zavrieť a ponáhľať sa k povinnostiam...
Táto kniha je pre mňa definíciou lásky na prvé písmenko Neviem či je to mojou premenlivou náladou alebo vyššími nárokmi pri výbere kníh, ale už dávno sa mi nestalo, aby som hneď po prvých stranách vedela, že toto JE ONO! A tu to proste cvaklo Tento príbeh je zároveň potvrdením toho, že intímny príbeh s milostným trojuholníkom sa dá napísať uveriteľne a s citom aj bez vaty a kopy lacných a lascívnych milostných scén... A je to asi jeden z mála, ak nie jediný príbeh, kde som práve aj skrz milostný trojuholník chápala všetky strany a nesúdila som ich.
Páči sa mi, že tento príbeh mal viacero vrstiev. Autorka nám naservírovala príbeh, ktorý bol detailný, premyslený a ktorý bol podaný s neskutočným citom. Ako čitateľa ma prinútil zamyslieť sa - ako by som konala ja? Čo by som si vybrala - lásku plnú vášne, naplnenú, takú kde je pohonnou látkou risk i zisk a ktorá všetko spáli alebo takú, kde je stavebným kameňom istota, dôvera a sila lásky hovoriaca skrz činy a nielen cez sladké, no prázdne slová? Mojím jednoznačným favoritom bol Frank. Ale úplne som chápala pochybnosti Beth... Lebo neklamme si - veľa z nás si hocikedy spomenie na tú prvú lásku. Tam, kde to začalo, kde sme sa formovali a kde sme možno zažili aj prvé sklamania... Pre mňa bola postava Franka asi tou najcharakternejšou, akú som za posledné obdobie v knihách videla a naozaj sa nečudujem, že ho Beth milovala. Autorka veľmi citlivo, no zároveň srdcervúco opísala stratu... Ani mne pri tom nebolo všetko jedno a po dlhej dobe som pri príbehu plakala... Druhýkrát to prišlo na konci knihy, kedy už nastúpili zimomriavky a aj guča v krku...
Dokonale som si užila aj nádherné prostredie. Autorka krásne popísala okolie, vytvorila uveriteľnú atmosféru a na skladbe charakterov si dala tiež záležať. Prakticky ku každému som si dokázala vytvoriť istý vzťah a názor. Žiadnu z postáv neodflákla a nehodila do pozície vedľajšej postavy - paní, nesu psaní... Tieto postavy žili životom a boli dokonalo nedokonalí. Mojimi favoritmi boli Frank a Bobby, pri ktorých som mala neskutočne hrejivý pocit na hrudi Aj keď vás príbeh doslova zlomí, rozfláka na drobné a emočne vyžmýka, tak na konci vás čaká darček. Nádej.
Prosím si viac takýchto príbehov Boľavých, no aj krásnych. My ľudia akosi zabúdame rozmýšľať, zastaviť sa, dať si čas, prejaviť emócie a zapínať empatiu. A práve takéto príbehy nám môžu pripomenúť to, že ľudí nerobí ľuďmi falošná dokonalosť, ale cit a aj robenie chýb, z ktorých sa však vedia poučiť.
Bohatý, magický a emočne nabitý príbeh z prostredia južnej Indie. Na pozadí spoločensko-politických zmien, ktoré ovplyvnili chod krajiny nám autor rozpovie trojgeneračný príbeh. Z rozprávania cítiť obrovskú lásku ku svojim koreňom, k prírode a k človeku. Autor bol však celý čas spravodlivý a neuchýlil sa k ospravedlňovaniu všetkého - vypichol, čo v krajine nefungovalo, poukázal na značné ekonomické rozdiely aj na kolonializmus, korupciu či kastový systém, ktoré boli dôvodom prehlbovania disparít. Naloží na nás smútok a aj bolesť, rozhodne nás nešetrí, no zároveň príbeh vždy oživí aj vtipnými vsuvkami či reáliami z každodenného života. Okrem prírody a medicíny sa celým príbehom nesie aj láska k umeniu a nechýbajú ani popisy každodenného života.
Po prečítaní príbehu mi bolo clivo. Celý čas som totiž mala pocit, že nečítam len román, ale že s jednotlivými postavami žijem a že sa stali mojimi priateľmi. Prežívala som s nimi radosť, ale aj smútok. Autor krásne demonštroval to, že lásku ku krajine nemusíte prejavovať grandióznymi až umelými gestami patriotizmu. Viete si ju uctiť aj potichu, menej nápadne, no zároveň úderne - činmi a nezakrývaním si očí pred jej chybami a snahou o to, aby sa stala domovom a útočiskom ďalších generácií. S patričnou hrdosťou odetou v ľudskosti a nie v zastrašovaní. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som knihu 150 strán pred koncom odložila len kvôli tomu, aby som si ju ešte kúsok šetrila a mala čas si ju dlhšie vychutnať.
Ide o útlu knihu, no autor napriek tomu dokázal na necelých 200 stranách veľmi uveriteľne vykresliť nielen atmosféru, ale aj to, čo zlé časy a najmä strach dokážu z človeka urobiť. Respektíve, čo v ňom dokážu prebudiť. Či už išlo o šľachetné činy, prirodzený akt ľudskosti, plávanie v mede depresie alebo nenávisť, zlobu a najprízemnejšie pudy.
Vyzdvihnem autorov krásny popisný štýl, ktorý ma veľmi bavil. Každá veta mala svoj význam a ponorila ma do príbehu. Práve vyšperkovaná, umná, neprehnaná a v žiadnom prípade odfláknutá skladba viet dala príbehu výraznú nadstavbu. Ak v príbehoch hľadáte to, čo vás tam dokáže preniesť aj vizuálne, tak ste na správnej adrese. Nájdete tu aj niekoľko zamyslení medzi riadkami a čo ma úplne fascinovalo bol veľmi pestrý diapazón postáv.
Pri strete dvoch rôznych ideológií som nemala pocit, že autor tlačí na pílu a snaží sa nás okato presvedčiť o tom, čo je správne.
Je až mrazivé, ako sa ľudia nedokážu poučiť z histórie a ako nás ani dejiny, nie až tak zaprášené vrstvou pol metrového prachu nedokážu zobudiť. Príbeh má tak presah aj do dneška a ukazuje nám zrkadlo toho, akí sme. Žiaľ i chvalabohu.
Čo ešte vypichnem je naturálnosť. Autor neopisuje umieranie s pátosom. Skôr také, aké naozaj je. Smrť v dôsledku vojny, chamtivosti a v hnaní sa za ideológiou nikdy nie je hrdinská, ale zbytočná. Ak by som si neprečítala, že ide o debut, tak to ani nezistím. Ponorila som sa do kvalitného príbehu, s výborne namixovanými postavami, skvelým vykreslením vtedajšej atmosféry a koniec príbehu ma doslova pribil ku knihe. Čítanie vás bude v prípade, že ste empatický bolieť, no ako čitateľ som veľmi vďačná za to, že autor nezabil príbeh rozprávkovosťou, ale stavil na surovú a nefalšovanú, surovú naturálnosť... Ak hľadáte kvalitné čítanie pre nadšenca histórie, tak neváhajte - ja som ostala veľmi milo prekvapená a budem knihu ďalej odporúčať.
Príbehom nás prevedie rozprávačka Irini. Striedajú sa kapitoly dopadov tragédie so scénami, kedy oheň zachvátil krásne grécke lesy a zanechal po sebe nielen čiernu spálenú zem, ale i zranené duše a jazvy na tele. Nielen príroda, ale aj človek musel povstať z popola i keď práve on svojou ľahkovážnosťou spôsobil túto tragédiu. Autorka poukázala na ľahostajnosť i bezhraničnú "nenažranosť". Práve vidina peňazí v spojení s ignoráciou spoločnosti bola tou pomyselnou iskrou, ktorá zachvátila túto zem.
Tento spoločenský román nesie aj jemné prvky detektívky, kedy sa hľadá vinník požiaru a rieši sa aj nález v lese pod mocným stromom. Strom bol ako človek po požiari - jedna strana ostala spálená, zničená a naveky poznačená. No tá druhá stále žila. Bila sa v nej sila vôle, pud sebazáchovy i smútok a vina.
Keďže som už prečítala aj predošlé knihy, tak som už vedela o do čoho idem. Autorkin štýl je možno ťažší, no dotknúť sa tak ťažkých tém chce nielen odvahu, ale aj veľa empatie. Tú Lefteri rozhodne má a nesnaží sa brnkať na city nútene a umelo. Avšak, ťažoba v jej knihách je veľmi hmatateľná a môže vás doslova rozbiť na drobné ako demolačná guľa. Nedá mi nespomenúť jej predošlú knihu - Spev vtákov, ktorá sa mi páčila najviac. Kniha ohňa bola miestami o čosi viac depresívna. S ťaživejšou až dusivou náladou a atmosférou... V mojom prípade bolo problémom pravdepodobne aj zlé načasovanie čítania.
Napriek tomu má táto útla kniha veľký význam. V prípade nás ľudí totiž smutným faktom ostáva, že sa dokážeme poučiť len vtedy, ak sa tragédia dotkne priamo nás. Lefteri sa však svojou knihou snaží otvoriť oči. Snáď sa teda jej posolstvo dostane tam, kde padne na úrodnú pôdu. Ak nebude príroda, nebude ani človek...
Aj keď je táto kniha časťou série, tak ju s kľudom môžete čítať aj samostatne. Prídete maximálne len o pikošky zo súkromného života hlavného hrdinu Willa Trenta a súdnej lekárky Sary Lintonovej. Autorka čitateľovi dopriala kopcovitú dávku rôznorodých tém z prostredia kriminalistiky. Prevedie vás nielen špinavým podsvetím, ale zablúdite aj do sfér "vyššej" spoločnosti plnej lesku, slávy, peňazí a žiaľ aj pokrivených charakterov opantaných sladkým opojením bezmedznej moci. Nebola núdza ani o viacero akčných, krvavých a nechutných scén a za necht pikantných etudiek zo súkromia postáv.
Obávala som sa, že mi práve to súkromie hlavných postáv a ich vývoj v čase bude pri skladaní príbehu veľmi chýbať. Autorka však na túto skutočnosť zjavne myslela a postupne otvárala pandorinu skrinku. Dozvedáme sa tak o neľahkom detstve a narazíme aj na iné spojitosti tohto prípadu s doteraz nevyriešenými zločinmi. Páčilo sa mi aj prepojenie na vyššie kruhy - dalo to príbehu šťavu a vôbec to nepôsobilo umelo. Postava Sary bola tiež veľmi sympatická a uveriteľná. Vytknem snáď len to, že príbeh bol miestami trošku rozvláčny a autorka mohla ubrať pri niektorých popisoch. Úvod mal tiež ťažší zadok a citlivky si musia zvyknúť aj na ostrejší jazyk niektorých postáv. Rozhodne však Väznenú radím k tým krimi, ktoré ma príjemne prekvapili. Autorka dopriala čitateľovi švédske stoly zločinov, ľudských charakterov, odpadlíkov i svet prepychu a luxusu, ktorý kolidoval na hrane morálky i zákona. Pre kriminadšencov určite odporúčam - každý si tam rozhodne nájde "to svoje"
Páčilo sa mi aj to, ako dokáže autorka vtesnať viacero tém do jednej knihy a postupne ich čitateľovi odhaľovať. Retrospektíva bola tiež veľmi osožná a pomohla výrazne dofarbiť príbeh a dodať mu rúško tajomna i nalákať čitateľa, aby knihu len tak ľahko neodložil. Pripravte sa však aj na častú repetíciu toho, čo bolo v predošlých častiach alebo toho, čo súvisí s niektorými postavami, čo však úplne chápem. Tichý plač sa nezaradil medzi moje naj, skôr ho radím k lepšiemu priemeru, lebo niektoré súvislosti mi vŕtali v hlave hlavne kvôli logickým dieram. Mojím favoritom naďalej ostáva tretia časť tejto série - Matkin hrob, ktorá bola najemotívnejšia, najviac intímna a zároveň aj najakčnejšia a najsmutnejšia.
Noblesa, večierky, tajomný milenec - šľachtic s ruskými koreňmi, pachuť pomsty a chtíču, nešťastná láska, tragédie i malé víťazstvá, prehry a tajomstvá, ktoré mali navždy ostať zakonzervované v zatuchnutom kufri. K tomu štipka krimi a rodinnej drámy. Autorka čitateľa nebude šetriť a naservíruje vám naozaj hutný a výživný príbeh.
Ja už určite viem, komu túto knihu "nanútim". Spojenie 2 (kvázi 3) dejových liniek tu perfektne zafungovalo a ani minútku som sa nenudila. Skákanie v čase možno bolo miestami trochu chaotické, ale dynamike príbehu to neuškodilo. Záhradu tajomstiev by som označila ako vhodného kandidáta na spríjemnenie letných radovánok pri vode i perfektného parťáka na čítanie pod dekou, keď už bude vonku sychravo a daždivo. Všetky tri hlavné postavy som si obľúbila. Vzájomne sa dopĺňali a ich rozdielne charaktery sa miestami v niečom aj prepojili. Narozdiel od Matiek a dcér je tento príbeh spletitejší, akčnejší a dramatickejší a vďaka dejovej linke z minulosti aj dá sa povedať atraktívnejší a sentimentálnejší. Určite odporúčam, ak vás táto zmes už na prvý pohľad zaujala. Navyše v nej nájdete aj viacero pekných myšlienok o živote, láske a sile priateľstva. Lebo zažiť v živote také priateľstvo, aké bolo medzi Elfridou a Bess je dozaista tou najväčšou výhrou.
Nálepku fantasy by som radšej zamenila za zmes čohosi tajomného, temného a elektrizujúceho, tenzného a jemne živočíšneho. Ide skôr o tínedžerskú romancu, kde sa postupne vyvíja vzťah medzi hlavnými postavami, odkrýva ich vnútorný boj, traumy a bolesť. K jadru sa prekopávate dezertnou lyžickou, no masochisticky si to vychutnávate a trýznite sa spolu s postavami v knihe. Zároveň je tu charakterový kontrast - nežná, krehká, stratou skúšaná Nica a záhadný, chladný a príťažlivý Rigel. Ona, čo duše rozospieva a on čo duše trhá...
Príbeh krásne plynie. Je ako príjemný vánok, jemne poetický, melancholický, bolestivý. Hoci na môj vkus bolo niekedy toho prekárania Niky a Rigela veľa, tak chápem, že autorkin plán bolo zjavne natiahnuť čitateľa a dopriať mu zimomriavky, motýliky v bruchu a iskrivú tenziu.
Suma sumárum - podmanivý príbeh nasiaknutý bolesťou a zároveň aj nádejou. Veď kto netúži v tme aspoň po slabučkom lúči svetla?
Autorka ponúkla čitateľovi opäť krásny príbeh, kde sa snúbi smútok, ktorý vás však emočne nevyžmýka. Práve naopak - ukáže vám, že my dospelí často zabúdame na to podstatné. Že sme tvrdohlaví, nedokážeme sa už úprimne tešiť z maličkostí a že aj nám často chýba odvaha, pokora a že hnev nám niekedy otupí zmysly a pýcha nedovolí odpúštať. Tobias je však múdry chlapec a rozhodne sa, že stoj čo stoj príde veci na koreň - na to, kto je Vládkyňa vetra a Pán lesa a čo majú spoločné poštár Peter, rybárka Lottie a priateľská, no osamelá Dina. A ako to už býva, detská prostorekosť, zvedavosť a úprimnosť prinesie zmier.
Už ani viac nejdem hľadať a vypichovať superlatíva. Som totiž trošku zaujatá, lebo naozaj milujem ilustrácie Lisy Aisato - jej majstrovstvo vo vykreslení emócií a taký snový, nádejový, smutný a zároveň dojemný vklad od Maji Lunde, vďaka ktorému sa vám príbeh pomaly vpíja do duše a ako púčik sa rozvinie a rozkvitne.
