Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď som kupovala knihy pre svoju dcéru, vždy som sa potešila, ak som našla knihu, ktorá nielen zabaví, ale aj niečo naučí. Takou je aj kniha Branislava Jobusa Zberný dvor. Príbeh učí zábavnou formou deti o správnom triedení, ako sa ďalej odpad spracúva, čo sa dá recyklovať a ako. Aj to, prečo je dôležité odpad triediť. Kniha deti upúta / a nielen deti/aj krásnymi farebnými ilustráciami Filipa Horníka a humorným pomenovaním postáv / Etela Surovinová/,či vtipnými názvami. Má zaujímavý farebný obal, tenké listy sú vlepené do tvrdého obalu a páčia sa mi aj reliéfne písmená názvu knihy. Písmená sú dostatočne veľké pre malých čitateľov, alebo pre starých rodičov.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Svetlana Pahutka Múdremu neraď, silnému nedvíhaj Enribook 2019
-Náš dom bol murovaný, podobný starým dreveniciam, úzky, dlhý a neskutočne sladký. Volala som ho "štrúdľa".
Mária sa nasťahuje do vidieckého domčeka so synom Maroškom a adoptovanou sučkou hrdzavej farby Hopou. Mať dom, to bol spoločný sen Márie a jej manžela Martina. Pokojná dedina Mažurka s okolitou prírodou má zahojiť rany na duši mladej ženy .
Mária však spoznáva svojráznych obyvateľov tejto dedinky a zisťuje, že ako v každej dedine, hlavnou zábavou tunajších postarších obyvateľov sú klebety. Navyše suseda Mudroňová sa zrejme novej susedke neteší.
" Mudroňka bola zvláštna osoba., jedno sa jej však muselo nechať. Vďaka nej život v Mažurke nadobudol omnoho zábavnejšie kontúry."
"Vytopená záhrada s plávajúcimi zemiakmi bola len taká frčka do nosa, aj sliepky odchované na mojom šaláte."
Exotický majiteľ družstva Max a sympatický syn susedky Vlado podajú pomocnú ruku pri uskutočnení nápadu s detským stanovým táborom. Zdá sa, že aj vžťahy so susedou sa obracajú k lepšiemu. Jej rodičia však prídu s nečakanou novinkou...
Počas jedného roka čitateľ sleduje osud Márie a jej zoznamovanie sa s domácimi obyvateľmi. Každá kapitola má názov jedného mesiaca v roku. Knihu dopľňajú čarovné farebné ilustrácie M. Kozaňákovej.
"Cítila som sa ako vypasená húsenica, ktorá sa mení na motýľa-minimálne na mlynárika kapustového. Keď sa trošku primaľujem, bude zo mňa aj babôčka."
Pohodový príbeh s nádychom humoru, jemnej romantiky a dobrým koncom. Kniha stvorená na dovolenku, či víkend, alebo na cestovanie. Je brožovaná a veľkosťou vhodná aj do kabelky. Jedine čo mi chýbalo, bola krátka informácia o autorke.
Za knihu na recenziu ďakujem vydavateľstvu Enribook.
V knihe Zuzany Bilavskej Diaľnica sĺz je hlavnou postavou /ak sa tomu dá tak povedať/ reálna diaľnica č.16 dlhá 724 km v Britskej Kolumbii, pozdĺž ktorej sa našlo 21 zavraždených a zohavených tiel žien. Nezvestných žien / dievčat/ je však doteraz viac.
Fiktívny príbeh Madison Scottovej /založený na reálnych faktoch/ sa v knihe prelína so siedmymi krátkymi príbehmi žien, ktorých dobité telá sa našli v období 1969-2008 neďaleko spomínanej diaľnice.Zuzana Bilavská je dobrý rozprávač a nenásilne vťahuje čitateľa do deja. Autorka si vybrala neľahkú tému. Napriek tomu, že sa nezamerala na krvavé opisy nájdených tiel, kniha je svojim spôsobom desivá. Pretože je podľa skutočných udalostí.
"Stretnutia medzi ľuďmi sú, aspoň tak sa mi často zdá, ako míňanie sa zbesnených uháňajúcich vlakov v hlbokej noci". Táto kniha ma uchvátila od prvej strany a to očarenie trvalo až do konca. Brilantný jazyk, poeticko-filozofický, námet hodný zamyslenia sa. Veď kto nemal aspoň raz chuť nechať všetko tak a odísť nevedno kam?
