Knihy
E-knihy

Renáta

8

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

8
8

Renáta Kiovská napísala recenziu

30.06.2020 14:33

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

"Narodil som sa 31.januára 1979. V stredu. Viem, že to bola streda, pretože ten dátum vidím namodro a stredy sú vždy modré, tak ako číslo 9 či zvuk hašterivého kriku. Môj dátum narodenia sa mi páči, pretože väčšinu jeho čísel si viem vizuálne predstaviť ako hladké oblé tvary, podobné kamienkom na pláži. Ide totiž o prvočísla:31,19,197,97,79 a 1979 sú deliteľné len samými sebou a číslom 1. Rozoznám všetky prvočísla až po 9973 podľa ich "kamienkovosti". Tak totiž funguje môj mozog."
Táto kniha s podtitulom Vo výnimočnej mysli autistického génia je rozprávaním Daniela, ktorému diagnostikovali Aspergerov syndróm a v detstve aj epilepsiu. Zápisky z jeho života / od útleho veku až po súčastnosť/ nás prevedú neľahkou cestou autora a aj jeho rodiny / je prvým z deviatich detí/, aby ste na konci užasli nad tým ako sa vypracoval na samostatného človeka, schopného uživiť sa vo svete, ktoré hendikepovaným ľuďom príliš nepraje. Dnes je z neho autor niekoľkých kníh, vzdeláva iných a je mimoriadne nadaný v matematike a jazykoch. V tejto knihe nahliadnete do mysle jedného génia.Najviac ma fascinovalo to, že čísla vníma ako tvary /je to aj názorne ukázané/ a písmená ako farby.

Čítaj viac

8
8

Renáta Kiovská napísala recenziu

06.12.2019 15:10

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

"Vo veľkom indiánskom lapači snov, ktorý visel namiesto svätého obrazu nad našou manželskou posteľou, uviazli dva veľké útržky snov. Viseli vyfučané a spľasnuté v okách jeho siete. S pribúdajúcim ranným svetlom bledli, strácali jasné obrysy a stávali sa priesvitnými ako veľké kvapky čistej vody, ktorá sa rýchlo odparuje." / z poviedky Lapač snov/
Každý z nás v detstve sníval o tom, ako sa zmení život po tom, keď sa staneme dospelými. Budeme to... mať to... cestovať tam...
Život však pre mnohých snívajúcich prichystal zopár pascí. Jednou z nich je závislosť. Od drog, od alkoholu, nikotínu, od partnera...
Juraj Ďúran v knihe poviedok Na dne duše,v prvej časti knihy, približuje svet závislých. Nemoralizuje, nepoúča, nedáva rady. A to sa mi veľmi páči. Jeho krátke poviedky dýchajú "človečinou": "Znovu stál sám na chodbe zaliatej slnkom, v ruke krkval maródku a cítil sa ešte horšie , ako keď mu doktorkina sestrička privrela dvere pred nosom. Anička dušička je na protidrogovom liečení a kamarát Milan mu povedal, že by mal prestať piť." / z poviedky Pani doktorka/
Každá z poviedok má svoje postavy a svoj mikrosvet udalostí a pocitov. Sú úprimné. "Otec, veď keď tu nie si, tak je tu aj ticho a pokoj. Nikto sa nikam neponáhľa, nekričí a neznervózňuje ostatných. Hneď ako som si to v duchu povedal, zľakol som sa. Ale ako to, veď o mŕtvych treba hovoriť len dobre." / z poviedky O mŕtvych len v dobrom/
Z poviedok zároveň cítiť chuť každodenného života obyčajného človeka."Dnes to bola dlhá prechádzka. So spomienkami, ktoré boli pomalé ako ospalé jesenné muchy, so sedením na lavičkách v parkoch a s popíjaním kávy v ešte otvorených záhradných reštauráciách... Ľudia sa vracajú z práce, deti zo škôl, ženy z nákupov. A ja dnes už nemám chuť s nikým debatovať.Dnes nie. " / z poviedky Jesenné upratovanie/
Je ťažké napísať krátky útvar a vtesnať tam príbeh, atmosféru pocitov, ducha poézie a symboliku. " Keď som sa po chvíli zahľadel späť na dno duše, čierno-biela predstava medziľudských vzťahov tam už nebola. Namiesto nej tam plápolal malý, teplý plamienok sviečky." / z poviedky Na dne duše/
Jurajovi Ďúranovi sa to podarilo. Dúfam, že autor bude pokračovať v písaní. Dobrých poviedok nie je nikdy dosť.

Čítaj viac

8
8

Renáta Kiovská napísala recenziu

04.11.2019 13:34

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

"Prečo sa ponáhľaš do pekla, keď peklo je všade okolo teba?"

Priznám sa, že nie som priamou fanúšičkou dystopickej literatúry, aj keď si občas nejakú knihu z tohto žánru prečítam / Vox, Príbeh včiel/.
Bola som však zvedavá, čo kniha Dedičstvo ponúkne. Prvý diel série Svet ľudí má zaujímavú obálku a kniha má praktický brožovaný formát.
"Mŕtvolné ticho preťal výbuch, ktorému predchádzal záblesk. Malá,sotva sedemročná Anna sa strhla, zapchala si oboma dlaňami uši a zaryla sa hlbšie pod deku. Okolo nej kraľovala temnota vyrušovaná ostrým nárazovým svetlom spoza obloku. Rachot a následné otrasy jej vyhnali slzy z očí."
Jedného dňa malá Anna, dcéra dôstojníka Martina z Hlavného Mesta zmizne. A nie je jediná. Po katastrofickej zrážke Zeme s meteoritmi sa ľudia, čo prežili, bijú o moc a jedlo. Väčšiu časť moci má tzv. Republika na čele s prezidentkou.
Kým Martin a jeho priatelia z detstva /Samuel a Gabriel/ pátrajú po stopách nákladného auta s unesenými deťmi, prezidentka chystá honosnú hostinu.
Dej knihy sa sústreďuje nielen na akčné pátranie po unikajúcom aute, ale je doplnený aj o informácie o Zemi po katastrofe.
"Najviac meteoritov dopadlo na Euroázijský kontinent, najmä jeho strednú časť, Sibír a Európu, jeden zasiahol severnú Afriku."
Akčné pátranie sa končí s pochmúrnym záverom. Pri čítaní tejto knihy som musela doslova "vypnúť" moju myseľ, ktorá rada premýšľa a nechať sa unášať príbehom.
Autor totiž všetko vysvetľuje. Kniha sa bude páčiť viac čitateľom ako čitateľkám. V texte je použitých veľa expresívnych a slangových slov, teda viac poteší čitateľov mladšieho veku.

Čítaj viac

8
8

Renáta Kiovská napísala recenziu

04.11.2019 13:32

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Z faktov: Národným symbolom kanadského provinčného štátu Saskatchewan je červená ľalia. Tento kvet bol v niektorých školách vypaľovaný deťom na plecia /podobne ako keď sa značkuje dobytok/. Žiakov s týmto symbolom nazývali aj ľaliové deti.
"Modliť sa? zopakoval v duchu trochu vydesene. Pravdupovediac na to myslel najmenej. Veď načo aj, dávno sa vzdal ilúzií, že by mu modlenie v niečom pomohlo." "Lebo tak tomu bolo vždy. Najmä v detstve, keď veril v Boha, v tú všemocnú nadpozemskú bytosť, ktorá ho mala ľúbiť, no nikdy mu nepomohla, aj keď ju o to neraz zúfalo žiadal."
Keď Matthew Scott ovdovie, do susedného domu sa nasťahuje mladý muž Daniel, ktorý sa v Maple Creeku rozhodne ukryť pred nie práve najlepšou minulosťou. Starí Krí ešte netuší, že biely chlapec mu pomôže nájsť odvahu vyrovnať sa s vlastnou bolestnou minulosťou. Keď bývalá baletka Tantoo sa príde rozlúčiť s domom, ktorý predáva, na jej prahu sa objaví minulosť v podobe starého muža. Obaja v duši ukrývajú tajomstvá, o ktorých vedia iba ľaliové deti.
Erika Jarkovská nás prostredníctvom príbehu zavedie do veľmi citlivého obdobia dejín Kanady, keď vláda vydáva nariadenie, aby boli deti pôvodných obyvateľov odobratí z rodín a prevychované v cirkevných školách. Ako sa však neskôr ukázalo, išlo skôr o týranie a zneužívanie ako o vzdelanie. A hoci sa v roku 2009 kanadský premiér S. Harper verejne ospravedlnil a Komisia pravdy a zmierenia vysúdila finančné odškodné, mnohé deti sa toho nedožili, alebo zostali trvalo poznačené na duši.
Zo spomienok:- Akísi muži v uniformách nás vyviedli na dvor. Potom nás natlačili do autobusu, väčšina detí plakala. Pamätám sa ako hovorili, že je to nariadenie."
-Volám sa Lydia Gundersonová, ale v Cross Lake som nemala nijaké meno, iba číslo...
-... dvaja moji bratia v tej škole spáchali samovraždu. Bola som tam šesť rokov, ale nikto mi o tom nikdy nepovedal.
Fiktívny príbeh sa prelína so skutočnými udalosťami a aj výpovede bývalých žiakov internátnych škôl sú autentické. To si na knihách Eriky Jarkovskej veľmi cením. Za zrodom tejto úchvatnej výpovede stojí množstvo času, ktorý autorka vynaložila na nájdenie a overenie faktov. Jej postavy, aj tie fiktívne, majú dušu a ožívajú pred očami čitateľa. Ďakujem za čitateľský zážitok, ktorý vo mne pretrváva aj po dočítaní knihy.

Čítaj viac

8
8

Renáta Kiovská napísala recenziu

17.08.2019 08:56

Keď som kupovala knihy pre svoju dcéru, vždy som sa potešila, ak som našla knihu, ktorá nielen zabaví, ale aj niečo naučí. Takou je aj kniha Branislava Jobusa Zberný dvor. Príbeh učí zábavnou formou deti o správnom triedení, ako sa ďalej odpad spracúva, čo sa dá recyklovať a ako. Aj to, prečo je dôležité odpad triediť. Kniha deti upúta / a nielen deti/aj krásnymi farebnými ilustráciami Filipa Horníka a humorným pomenovaním postáv / Etela Surovinová/,či vtipnými názvami. Má zaujímavý farebný obal, tenké listy sú vlepené do tvrdého obalu a páčia sa mi aj reliéfne písmená názvu knihy. Písmená sú dostatočne veľké pre malých čitateľov, alebo pre starých rodičov.

Čítaj viac

8
Renáta

Renáta Kiovská prečítala knihu

17.08.2019 08:55

8
Renáta

Renáta Kiovská získala odznak Máte čitateľský profil

14.08.2019 14:56

Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!

8
Renáta

Renáta Kiovská získala odznak Člen Čitateľského klubu

14.08.2019 14:55

Vaše členstvo v Čitateľskom klube Martinus si zaslúži odznak! Tešíme sa, že s nami čítate dobré knižky a delíte sa s ostatnými knihomoľmi o svoje názory. Lebo raz čítať je lepšie než stokrát počuť ;-)

8
Renáta

Renáta Kiovská prečítala knihu

14.08.2019 13:17

8
Renáta

Renáta Kiovská prečítala knihu

14.08.2019 13:17

„Byť výnimočný je najlepší spôsob, ako byť iný.“