Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Planéta nepotrebuje ľudstvo. Ľudstvo potrebuje planétu!"
Po prírodnej kataklyzme sa ľudia rozdelili. Podľa dôležitosti v spoločnosti osídlili jednotlivé pod-poschodia 40 v oceánoch, na súši zostali Suchozemci, ktorí sa nechceli podrobiť pravidlám a niektorí , zväčša starší ľudia, sa rozhodli dobrovoľne odísť a svoju energiu z tela venovať budovaniu novej spoločnosti.
Manu, platformový inžinier a biologička Lena so synom Nikom obývajú komfortné poschodie pod-poschodia. Majú za úlohu vybudovať Oázu na súši, kde by sa mohli posadiť stromy a iné rastliny tak , aby prežili. Ľudstvo totiž živia ochutené morské riasy.
" Škoda, že jablko nebolo mojím obľúbeným ovocím," smutne sa pousmiala, neviem si spomenúť na jeho chuť. ,Môžem ti však potvrdiť, že náš vedúci je naveky poznačený . Mal možnosť ochutnať plod jablone v techskleníku jednej vzdialenej platformy." Položila pred neho porciu večere. Pre seba vytiahla zo skrine kapsulu zeleninovej omelety.
Zvedavý Niko, ktorému učarovala encyklopédia zvierat sa vydáva na zakázané územie v sprievode Izy, dcéry rebelov.
Jeho otec pri hľadaní vhodného miesta pre Oázu stratil kontakt s platformou. Manu objaví sad ovocných stromov a s úžasom sleduje, že to, čo platformoví ľudia dlho plánovali, je už skutočnosťou. Sad však napadla neznáma choroba a stromy umierajú. Podarí sa ich zachrániť?
"Príroda sa progresívne vytrácala, vyparovala ako voda na rozhorúčenom piesku. Nik nepočul jej krik. Ešte aj stromy, ktoré sa miazgopotne snažili udržať pri živote, dusil smilax drsný. Svinstvo! Doprial si ďalší hlt a poškriabal sa vo vlasoch. Na nahý povrch stola padol z koruny jaseňa drobučký mravec. Leon ho chytil medzi prsty a zadíval sa na neho."
Postapokalyptický román Antropocén Projekt Oáza nemá iba jednu hlavnú postavu. Postupne sledujeme život veterinára Antona, novinára Leona, Manu a Leny a ďalších postáv. Každá z nich ,okrem predošlého spôsobu života, niekoho dôležitého stratila/ matku, ženu, dieťa/. Ale každý z nich má v sebe vieru, že sa dá vybudovať lepší svet pre všetkých. Román poukazuje na dôležitosť ochrany Zeme , kým je ešte čas. Zároveň pripomína, že ľudstvo tak ako v minulosti, teraz, aj v budúcnosti môže byť v dôsledku spoločenského postavenia, viery/ nielen náboženskej/ a iných kritérií, rozdelené.
Po dočítaní tejto knihy som mala chuť rozbehnúť sa k prvému stromu a objať ho. Aj obyčajná prechádzka a jablkový koláč môže byť pokladom.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
" Ľudia si vyznávajú lásku rôznym spôsobom. Prečo by sme si my nemohli knihou"povie veselo a s úsmevom mi pozrie do tváre.
Novinka vydavateľstva Enribook je romantický príbeh Jána a Natálie.
Študentka Natália si privyrába v obchode a každú voľnú chvíľu trávi v kostole. Tam spoznáva sympatického, no nesmelého Jána, ktorý jej vstúpi do života.
"Pri státí a kľačaní som telo nenápadne nakláňala za ľudí, , aby ma nevidel. Takto som prežila pár nekonečných dní, počas ktorých som zabúdala , kvôli komu chodím do kostola."
Dvadsaťročná dievčina spoznáva prvé dotyky lásky, po ktorej jej zostanú kresby a živá pripomienka. Nádejou na úplnú rodinu je podnikateľ Peter a tak sa podvolí naliehaniu matky a súhlasí so svadbou. Ján , nevedomý si svojej atraktivity, zatiaľ priťahuje pozornosť Eriky, ktorá sa rozhodne stoj čo stoj za neho vydať.
"Prepáč, ale ja potrebujem čas. Dnes zostanem sám."Odpíše. Nahliadne cez okno, jej auto tam stále stojí. "Pre teba všetko, kocúrik. V nedeľu ma prídeš požiadať o ruku, máš na to týždeň." Auto sa pohne, ulica zostane prázdna. Zaspať sa mu podarí až nadránom.
Tak ako iné romantické romány, tak aj kniha Dajte si znak pokoja , sa sústreďuje na citové prežívania postáv a charakter je tak neúplný. Autor podrobne opisuje výzor postáv, takže čitateľky nemusia dávať priestor fantázii.
Postava Eriky ma pobavila, postava matky, Natálie a jej sestry konajú a komunikujú dosť protichodne / napr. Natália bez nejakého vážneho dôvodu odíde a neozve sa Jánovi, neskôr mu vyčíta, že ju opustil/
Páči sa mi, že obálka vystihuje obsah príbehu. Páči sa mi aj záver knihy. Aj napriek niektorým nedostatkom, je to milý príbeh, ktorý si môžu prečítať skôr čitateľky, ktoré vyhľadávajú romantické knihy. Tie skôr narodené si zaspomínajú na prvé lásky a mladšie sa môžu stotožniť s hlavnou hrdinkou.
Hľadala som niečo oddychové, no nie romantické za každú cenu a nejaký zaujímavý príbeh s uveriteľnými viacfarebnými charaktermi postáv. Anotácia sľubovala celkom príjemný príbeh a tak som si pri káve chcela prečítať dve-tri kapitoly. Skončilo sa to tak, že čítaním som strávila celé popoludnie a večer, kým som ju nedočítala.
Anglická autorka, ktorá má úspešný blog a bez príkras uverejňovala svoj boj s alkoholom, nemôže mať čiernobiele videnie. Táto kniha je plná neošúchanými prirovnaniami.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Vzali ste im zem, bez opýtania. Komu? Predsa Šónýom. Ach, tak preto je toto všetko...?"
Erika Jarkovská nám predstavuje posledný z príbehov s indiánskou tématikou.
Ako je u nej zvykom, román je o menej známej postave z histórie. Tentokrát ide o ženu Mary Jeminosovú, belošku, ktorá prežila väčšiu časť svojho života so Senekami, mala dvoch manželov a porodila osem detí. Osobný životný príbeh matky a bojovníčky za práva indiánov je prepletený s historickými udalosťami v rokoch 1743-1833. Bitka "Veľkých lúk" pri Fort Necessity,Veľká indiánska vojna /1763/, podpis Zmluvy Veľkého stromu/1797/, vytvorenie rezervácie Buffalo Creek, či opisy obydlí, svadobného a pohrebného obradu Senekov a Delavarov a iné ... Erika Jarkovská nám ponúka niečo viac ako len pekný príbeh.
Román je rozdelený do 22 kapitol, štyri celky mapujú život Mary a sú oddelené peknými kresbami hlavnej postavy. V Doslove zasa nájdeme podstatné fakty.
Všetko sa začína rozhovorom starej Mary so spisovateľom a lekárom Seaverom, ktorý prišiel na stretnutie, aby napísal knihu o jednej zaujímavej žene...
Dievča /1743-1758/ Pennsylvánia
"Senekovia sami seba nazývajú Ganondawah-Ľudia z hory-,pretože tak sa nazývala hora , ktorú uctievali ako miesto svojho narodenia. Pod úpätím hory sa rozprestieralo jazero Kanandaiga, aj to považovali za posvätné. Senekovia ako všetky domorodé kmene v tej oblasti, boli divosi, nerobila som si o svojej budúcnosti nijaké ilúzie."
V jeseni roku 1743 sa na palube lode narodilo do rodiny írskeho pôvodu dievčatko. Dali jej meno Mary. Loď smerovala do tzn. novej zeme,o ktorej počuli, že je tam lepší život. Rodina Mary a brata jej otca sa usadila a prvých desať rokov sa venovali farme, ktorú si postupne budovali na pôde Šónýov. Za pôdu zaplatili, no napriek tomu mali obavy. Láskaví, no dôslední rodičia zabezpečili deťom vzdelanie prostredníctvom reverenda. Prvé dotyky s láskou a prvý smútok za strýkom. Mary spoznáva krásy i bôle života.V apríli 1758 sa však všetko zmení. A nielen pre Mary.
Žena /1760-1764/ Pennsylványa
"Ach, Déghewanis, sestra naša,"rozplývala sa nad jej zjavom Malá líška, "si vskutku pekná." Nato ju vzali za ruky, každá z jednej strany, a odviedli do osady k ostatným, ktorí už čakali uprostred priestranstva určeného na obrady.
Akú krajinu a miesto považuje takmer pätnásťročné dievča za svoj domov, keď sa narodí na mori? Vystrašená a boľavá zo smútku za svojími blízkymi spoznáva život Senekov. Mary si adoptovali dve sestry. Nazvali ju Déghewanis-Dva hlasy.Objaví sa možnosť vrátiť sa k svojim. Ale vyberá si život po boku prvého manžela Šenindžiho.
Ochrankyňa /1777-1797/ povodie rieky Genesse,Garden
"Všetky národy žijúce v okolí malých jazier južne od Veľkého Ontaria predstavujú prekážku, ktorú vraj treba vyriešiť," dodal znechutene. "A v čom belochom prekážame?" ozval sa zachmúrene Kajentogke. "Predsa v tom, že máme úrodnú pôdu, radi by ju vlastnili oni."
Matky prirodzene ochraňujú svoje deti. Mary však cíti, že musí urobiť aj niečo viac. S oporou svojho druhého manžela zosilnela aj vo vnútri. Keď sa musia usadiť inde, vzniká nová dedina Garden. Nový mlyn priláka nájomcov a zrazu sa karta otočí, ona prenajíma pozemky belochom.
Matka /1810-1817/ osada Garden
"Ach, Veľký Nauwane, ako mám ďalej žiť? Ani nenávidieť a žiadať pomstu nemôžem, ako by sa na matku patrilo, veď vrah aj obeť vzišli z toho istého lona! Vrah a obeť-dve slová, čo jej dlho budú spôsobovať bolesť ako trieska zabodnutá pod hnisajúcim nechtom, ktorú nejde vybrať.
V roku 1824 naozaj vyšla kniha o Mary s názvom Príbeh života pani Mary Jeminosovej. Je obdivuhodné, ako sa dokázala prispôsobiť okolnostiam a len ona sama mohla vedieť, koľko vnútornej sily ju to stálo. Na pozemku bývalej rezervácie vybudovali kasíno.
Joanne Harrisová povedala: "Niektoré knihy si prečítate. Niektoré užijete. A potom sú tu také, ktoré pohltia vás, vaše srdce i vašu dušu." Mary z Genesee je jednou z nich.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Radi snívate? Kniha Dušana Damiána vznikla zo sna. Doslovne. Autor v doslove približuje čitateľom zrod knihy, kto a čo ho inšpirovalo k napísaniu fantasy príbehu, ktorý sa odohráva v krajine Leopardia.
Domov leopardích ľudí so žltou pleťou, ich náčelníkov, šamanov a zvieracích duchov.
V pestrofarebnom svete dobra a zla sa zrodí dievča Suzan´we. Dcéra veľkého šamana musí po zavraždení svojho otca utiecť a ochrániť vzácny klenot. Zlo v podobe odvrhnutého Boruka však naberá na sile a v ohrození sa ocitajú aj ďalšie kmene. Zakázaná láska splodí prvého kmeňového boha Leochána a začína sa neľútostný boj o zachovanie Leopardie.
Kniha je brožovaná, malého formátu, ideálna do každej batožiny. Príbeh je rozdelený do 24 krátkych kapitol. Číta sa ľahko, chronologická dejová línia umožňuje rýchlo opäť sa začítať do deja, ak knihu odložíte. Pri čítaní som si príbeh predstavovala ako kreslený film, ideálna kniha na odtrhnutie sa od reality.
Ak sa chcete ponoriť do jedného neuveriteľného sna, prečítajte si Legendy Leopardie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Narodil som sa 31.januára 1979. V stredu. Viem, že to bola streda, pretože ten dátum vidím namodro a stredy sú vždy modré, tak ako číslo 9 či zvuk hašterivého kriku. Môj dátum narodenia sa mi páči, pretože väčšinu jeho čísel si viem vizuálne predstaviť ako hladké oblé tvary, podobné kamienkom na pláži. Ide totiž o prvočísla:31,19,197,97,79 a 1979 sú deliteľné len samými sebou a číslom 1. Rozoznám všetky prvočísla až po 9973 podľa ich "kamienkovosti". Tak totiž funguje môj mozog."
Táto kniha s podtitulom Vo výnimočnej mysli autistického génia je rozprávaním Daniela, ktorému diagnostikovali Aspergerov syndróm a v detstve aj epilepsiu. Zápisky z jeho života / od útleho veku až po súčastnosť/ nás prevedú neľahkou cestou autora a aj jeho rodiny / je prvým z deviatich detí/, aby ste na konci užasli nad tým ako sa vypracoval na samostatného človeka, schopného uživiť sa vo svete, ktoré hendikepovaným ľuďom príliš nepraje. Dnes je z neho autor niekoľkých kníh, vzdeláva iných a je mimoriadne nadaný v matematike a jazykoch. V tejto knihe nahliadnete do mysle jedného génia.Najviac ma fascinovalo to, že čísla vníma ako tvary /je to aj názorne ukázané/ a písmená ako farby.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Vo veľkom indiánskom lapači snov, ktorý visel namiesto svätého obrazu nad našou manželskou posteľou, uviazli dva veľké útržky snov. Viseli vyfučané a spľasnuté v okách jeho siete. S pribúdajúcim ranným svetlom bledli, strácali jasné obrysy a stávali sa priesvitnými ako veľké kvapky čistej vody, ktorá sa rýchlo odparuje." / z poviedky Lapač snov/
Každý z nás v detstve sníval o tom, ako sa zmení život po tom, keď sa staneme dospelými. Budeme to... mať to... cestovať tam...
Život však pre mnohých snívajúcich prichystal zopár pascí. Jednou z nich je závislosť. Od drog, od alkoholu, nikotínu, od partnera...
Juraj Ďúran v knihe poviedok Na dne duše,v prvej časti knihy, približuje svet závislých. Nemoralizuje, nepoúča, nedáva rady. A to sa mi veľmi páči. Jeho krátke poviedky dýchajú "človečinou": "Znovu stál sám na chodbe zaliatej slnkom, v ruke krkval maródku a cítil sa ešte horšie , ako keď mu doktorkina sestrička privrela dvere pred nosom. Anička dušička je na protidrogovom liečení a kamarát Milan mu povedal, že by mal prestať piť." / z poviedky Pani doktorka/
Každá z poviedok má svoje postavy a svoj mikrosvet udalostí a pocitov. Sú úprimné. "Otec, veď keď tu nie si, tak je tu aj ticho a pokoj. Nikto sa nikam neponáhľa, nekričí a neznervózňuje ostatných. Hneď ako som si to v duchu povedal, zľakol som sa. Ale ako to, veď o mŕtvych treba hovoriť len dobre." / z poviedky O mŕtvych len v dobrom/
Z poviedok zároveň cítiť chuť každodenného života obyčajného človeka."Dnes to bola dlhá prechádzka. So spomienkami, ktoré boli pomalé ako ospalé jesenné muchy, so sedením na lavičkách v parkoch a s popíjaním kávy v ešte otvorených záhradných reštauráciách... Ľudia sa vracajú z práce, deti zo škôl, ženy z nákupov. A ja dnes už nemám chuť s nikým debatovať.Dnes nie. " / z poviedky Jesenné upratovanie/
Je ťažké napísať krátky útvar a vtesnať tam príbeh, atmosféru pocitov, ducha poézie a symboliku. " Keď som sa po chvíli zahľadel späť na dno duše, čierno-biela predstava medziľudských vzťahov tam už nebola. Namiesto nej tam plápolal malý, teplý plamienok sviečky." / z poviedky Na dne duše/
Jurajovi Ďúranovi sa to podarilo. Dúfam, že autor bude pokračovať v písaní. Dobrých poviedok nie je nikdy dosť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Prečo sa ponáhľaš do pekla, keď peklo je všade okolo teba?"
Priznám sa, že nie som priamou fanúšičkou dystopickej literatúry, aj keď si občas nejakú knihu z tohto žánru prečítam / Vox, Príbeh včiel/.
Bola som však zvedavá, čo kniha Dedičstvo ponúkne. Prvý diel série Svet ľudí má zaujímavú obálku a kniha má praktický brožovaný formát.
"Mŕtvolné ticho preťal výbuch, ktorému predchádzal záblesk. Malá,sotva sedemročná Anna sa strhla, zapchala si oboma dlaňami uši a zaryla sa hlbšie pod deku. Okolo nej kraľovala temnota vyrušovaná ostrým nárazovým svetlom spoza obloku. Rachot a následné otrasy jej vyhnali slzy z očí."
Jedného dňa malá Anna, dcéra dôstojníka Martina z Hlavného Mesta zmizne. A nie je jediná. Po katastrofickej zrážke Zeme s meteoritmi sa ľudia, čo prežili, bijú o moc a jedlo. Väčšiu časť moci má tzv. Republika na čele s prezidentkou.
Kým Martin a jeho priatelia z detstva /Samuel a Gabriel/ pátrajú po stopách nákladného auta s unesenými deťmi, prezidentka chystá honosnú hostinu.
Dej knihy sa sústreďuje nielen na akčné pátranie po unikajúcom aute, ale je doplnený aj o informácie o Zemi po katastrofe.
"Najviac meteoritov dopadlo na Euroázijský kontinent, najmä jeho strednú časť, Sibír a Európu, jeden zasiahol severnú Afriku."
Akčné pátranie sa končí s pochmúrnym záverom. Pri čítaní tejto knihy som musela doslova "vypnúť" moju myseľ, ktorá rada premýšľa a nechať sa unášať príbehom.
Autor totiž všetko vysvetľuje. Kniha sa bude páčiť viac čitateľom ako čitateľkám. V texte je použitých veľa expresívnych a slangových slov, teda viac poteší čitateľov mladšieho veku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Z faktov: Národným symbolom kanadského provinčného štátu Saskatchewan je červená ľalia. Tento kvet bol v niektorých školách vypaľovaný deťom na plecia /podobne ako keď sa značkuje dobytok/. Žiakov s týmto symbolom nazývali aj ľaliové deti.
"Modliť sa? zopakoval v duchu trochu vydesene. Pravdupovediac na to myslel najmenej. Veď načo aj, dávno sa vzdal ilúzií, že by mu modlenie v niečom pomohlo." "Lebo tak tomu bolo vždy. Najmä v detstve, keď veril v Boha, v tú všemocnú nadpozemskú bytosť, ktorá ho mala ľúbiť, no nikdy mu nepomohla, aj keď ju o to neraz zúfalo žiadal."
Keď Matthew Scott ovdovie, do susedného domu sa nasťahuje mladý muž Daniel, ktorý sa v Maple Creeku rozhodne ukryť pred nie práve najlepšou minulosťou. Starí Krí ešte netuší, že biely chlapec mu pomôže nájsť odvahu vyrovnať sa s vlastnou bolestnou minulosťou. Keď bývalá baletka Tantoo sa príde rozlúčiť s domom, ktorý predáva, na jej prahu sa objaví minulosť v podobe starého muža. Obaja v duši ukrývajú tajomstvá, o ktorých vedia iba ľaliové deti.
Erika Jarkovská nás prostredníctvom príbehu zavedie do veľmi citlivého obdobia dejín Kanady, keď vláda vydáva nariadenie, aby boli deti pôvodných obyvateľov odobratí z rodín a prevychované v cirkevných školách. Ako sa však neskôr ukázalo, išlo skôr o týranie a zneužívanie ako o vzdelanie. A hoci sa v roku 2009 kanadský premiér S. Harper verejne ospravedlnil a Komisia pravdy a zmierenia vysúdila finančné odškodné, mnohé deti sa toho nedožili, alebo zostali trvalo poznačené na duši.
Zo spomienok:- Akísi muži v uniformách nás vyviedli na dvor. Potom nás natlačili do autobusu, väčšina detí plakala. Pamätám sa ako hovorili, že je to nariadenie."
-Volám sa Lydia Gundersonová, ale v Cross Lake som nemala nijaké meno, iba číslo...
-... dvaja moji bratia v tej škole spáchali samovraždu. Bola som tam šesť rokov, ale nikto mi o tom nikdy nepovedal.
Fiktívny príbeh sa prelína so skutočnými udalosťami a aj výpovede bývalých žiakov internátnych škôl sú autentické. To si na knihách Eriky Jarkovskej veľmi cením. Za zrodom tejto úchvatnej výpovede stojí množstvo času, ktorý autorka vynaložila na nájdenie a overenie faktov. Jej postavy, aj tie fiktívne, majú dušu a ožívajú pred očami čitateľa. Ďakujem za čitateľský zážitok, ktorý vo mne pretrváva aj po dočítaní knihy.
