Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kriminálne romány čítam rada, hlavne tie, ktoré sú inšpirované skutočnosťou. V tomto prípade ma zaujal prípad, podľa ktorého je pomenovaná kniha. Do popredia sa však viac dostáva téma mafie a šikany na pracovisku, čo však neznamená, že je to zle. Kniha sa číta ľahko aj preto, lebo jednotlivé kapitoly sú kratšie.
"...z Mesiaca nevidno žiaden život a väčšina z nás je v dejinách zeme správou s takou krátkou životnosťou, že si na nás po sto rokoch nikto nespomenie, všetky zmienky o nás sa vytratia. A predsa sa človeku občas tak strašne ťažko žije."
Príbeh o láske, ktorá prichádza aj odchádza nečakane, o úsmevoch, ktoré zatemňujú rozum, o minulosti, ktorá je dôležitá pre budúcnosť, o svetle a tme, živote a smrti. Príbeh o nedokonalom chaose-živote človeka. Táto kniha je tak smutná, pretože je pravdivá. Ale zároveň krásna. "Občas je tak ťažké žiť, že to vidno až z Mesiaca." no aj "Sú úsmevy, čo dokážu meniť svety. Aj tie, čo sa meniť nesmú."
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
" Pochopila som, že nežijem v dokonalom svete. Snažím sa ho iba tak vnímať.Veď každý okamih je dokonalý."
Autor románu Chuť snov prichádza s ďalším príbehom s názvom Nič ma nebolí. Nina je vydatá mladá žena, ona aj jej muž majú dobrú prácu. Zdá sa, že nič nechýba. Ale prečo cíti vo svojom vnútri prázdnotu?
Určite vám aspoň raz niekto povedal, že stačí niečo zmeniť, aby sa človek cítil šťastný. Ale je to také jednoduché? Bude narýchlo naplánovaná cesta útekom, alebo novým začiatkom?
Útla kniha s krásnou obálkou skrýva v sebe viacero posolstiev. Páči sa mi aj jej praktický formát.
Príbeh Niny môže / a nemusí /byť príbehom ktorejkoľvek ženy. Jej rozhodnutia, straty a omyly ju privedú k poznaniu, že človek by mal lásku venovať najprv sebe.
" Po maminom lamentovaní , čo teraz so mnou bude, a jej odchode som si povedala, že je čas urobiť si vo svojom živote poriadok. Začala som vyhadzovať nepotrebné veci. Vyhodila som viac ako polovicu šatníka, staré sušené kytice, ktoré som nazbierala od svojho manžela za všetky tie roky, aj zamilované smsky môjho milenca. Vyhodila som všetky zbytočnosti, ktoré som skladovala doma aj v hlave."
Raz každého z nás už nič nebude bolieť. Ale dovtedy by sme sa mali pokúsiť nájsť chuť žiť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Naberiem dlaňou sneh. V drobných kryštálikoch sa láme svetlo a blyštia sa ako perličky. Odjakživa ma fascinuje štruktúra snehových vločiek, nádhera neopakovateľných tvarov. Príroda je dokonalá, pomyslím si a zliznem sneh ako zmrzlinu. Zhlboka vdýchnem ostrý vzduch;chvíľu ho podržím v pľúcach ako fajčiar a potom pomaly vydýchnem ústami."
Miesto bez mena. Iba víchor, hmla a mráz vedia celú pravdu. A jeden osamelý céder. Igor A. Ďatlov, Zinajda A. Kolmogorovova, Rustem V. Slobodin, Ľudmila A. Dubininova, Jurij N. Dorošenko, Alexander S. Kolevatov, Georgij A.Krivoniščenko, Nikolaj V. Thibeaux-Brignolles a Semjon A. Zolotarjov
V roku 1959 sa študenti a absolventi Uralského polytechnického inštitútu pripravujú na najväčšie dobrodružstvo- pokoriť horu Otorten a zapísať sa do dejín ako prví ľudia, ktorý vystúpili na tento nehostinný vrchol. Navyše expedícia si vybrala nebezpečný čas -v januári, keď teploty tam dosahujú -30 stupňov. Je 22.1. 1959/deň pred odchodom/príbeh sa začína...
Prikryjem sa dekou, sŕkam teplý čaj a cestujem v čase, spolu s veselými mladými ľuďmi som vo vlaku, v horskej chate, stretávam zajatcov, či domorodých obyvateľov a počúvam legendy, ktoré kolujú o tomto tajomnom mieste.
Do hôr sa vybrali deviati, v knihe Eriky Jarkovskej sa ale viac zoznamujem s dvoma účastníkmi: Zinou a Rustemom. Očami týchto dvoch je vyrozprávaný celý príbeh. Kým Zina je rozčarovaná z rozchodu s Jurijom / tiež účastníkom výpravy/, Rustem sa zamýšľa nad tým, prečo do ich skupiny bol na poslednú chvíľu pridelený Semjon. Prvotné nadšenie vystriedajú hádky, zídu z plánovanej cesty a začína boj o holý život...
"Zvíťaziť alebo zomrieť," zachripí Rustem."Zvíťaziť. Inej cesty niet," povie Igor a pomôže Gorjovi na nohy. Spolu s Jurijom ho vezmeme do stredu a vykročíme za vidinou lesa, o ktorom Semjon tvrdil, že nemôže byť ďaleko...
Záhadné úmrtia týchto mladých skúsených turistov zamestnáva vedcov, aj obyčajných ľudí dodnes.Je viac ako 100 možných teórií ...V závere knihy sú zhrnuté fakty o úmrtí, možné teórie a knihy a filmy, ktoré autorku inšpirovali k napísaniu tohto príbehu.
Miesto už má meno. Ďatlovov priesmyk. Iba víchor, hmla a mráz vedia svoju pravdu. A jedna nimi nepokorená hora Otorten šepká svoje meno-nechoď tam...
Príjemný výlet do minulosti. Páčilo sa mi, že niektoré postavy a udalosti presahovali z jednej poviedky do druhej. Vznikol tak zaujímavý celok.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
" Bohovia chránia tých, čo kráčajú pravou cestou."
Jeden prsteň. Olivovník a zvláštny sen. Tajomstvá jedného rodu a dobrodružné putovanie s karavánou. A jeden neviditeľný ochranca.
Rozprávkový príbeh má 62 kratších kapitol. Malého čitateľa, či dospelého prevedie zvláštnymi krajinami /melónové či ružové mesto, dúhové údolie, mesačné jazero.../. Spolu s desaťročným chlapcom Karimom sa môžete stretnúť s bytosťami ako palmová víla, ohnivý mužíček, či s Ulurbakom...
Bahadurovo dedičstvo nie je iba príbehom Karima a karavány, s ktorou putuje do Damašku, ale každá kapitola je malým príbehom. Na svojej ceste odhaľuje Karim silu priateľstva a ako v každej rozprávke, hodnoty ako dobrosrdečnosť, odvaha, česť, úprimnosť, sú odmenené a pýcha, lakomstvo a zloba potrestané.
„A prečo má Duch púšte jedno oko modré a druhé tmavé?"
"Tak sa ti zjavil v Turpane, pravda?" odhadoval Yusuf. Karim prisvedčil. „Sám si sa už mohol za tie mesiace presvedčiť, aká dokáže byť púšť. V jednej chvíli vznešená, pokojná, s modrou oblohou na obzore, a o chvíľu hneď rozbúrená, pokrytá čiernymi mračnami. Ako dnes. Nič na svete nie je len pekné a dobré, no ani čisto zlé. Všetko musí byť v rovnováhe, aby svet fungoval tak, ako má. A preto má Duch púšte oči takej farby, akou púšť môže byť, keď je najlepšie i keď je najhoršie."
Z príbehu sálajú exotické vône a poznanie. Vladimíra Kmečová detailne a zaujímavo predstavuje inú kultúru /svadba, turbanový rituál/, ich zvyky a zručnosti / napr. ako sa chodí po púšti/.
Text dopĺňajú krásne farebné či čiernobiele ilustrácie Radoslavy Hrabovskej.
Dávno, pradávno, keď ešte neboli počítače, mobily ani televízia, sa rozprávali príbehy. Z krajov, kde ľudia žili, aj príbehy z krajín, ktoré nikdy nevideli.
Jeden taký si môžete spolu s deťmi prečítať.
P.S. Očko si musí každý obľúbiť.
