Rena Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Rena 
Môj wishlist Moje aktivity
Tam, kde číha vlk (Relocation) je kniha, ktorá s určitosťou bude patriť do mojej TOP 10/ 2023!
Či už slovenský alebo anglický názov, oba presne vystihujú tému knihy - nebezpečenstvo, nielen to viditeľné, ale aj to skryté, číhajúce v podobe antisemitizmu, rasizmu či v “obyčajnej” šikane v škole.
-
„Myslela som, že šikanovanie smrdí," poznamenala som.
„Tak ako sedenie na záchode, drahá," povedal,, ,a predsa to všetci robíme."
-
A Lilach Schuster uprostred toho celého, matka, prisťahovalkyňa, židovka - doma ani v Amerike, ani vo svojej rodnej krajine, poznačená udalosťami odohrávajúcimi sa v jej blízkom okolí, v Adamovej škole, manželovými postojmi…
-
“Vzdychla si a povedala, že pracovať na láske k mužovi je náročné, vyčerpávajúce a neuspokojujúce zamestnanie. A pracovať na láske k dieťaťu môže byť dokonca nebezpečné.”
-
Poviem vám, nechcela by som byť v koži Lilach, deň čo deň sa nechať zhrýzať červíkom podozrenia a pochybností, deň čo deň žiť v neistote. Deň čo deň žiť v napätí a nedôvere vo svoj vlastný úsudok, vo svoje vlastné pocity, vo svoje vlastné dieťa.
Tam, kde číha vlk je kniha, ktorá prinúti pochybovať i vás, bude vás držať v neistote takmer až do samého konca a prinúti vás hltať riadok za riadkom. Priznám sa, že táto kniha ma fascinovala a držala v napätí viac, ako akýkoľvek triler, ktorý som v poslednej dobe čítala. Je to skvelá psychologická “hra” meniaca sa v detektívku a autorkin stýl písania vás prinúti veriť jej každé slovo, každú myšlienku matky, vlastne dvoch matiek - tej Adamovej ale i tej Džamálovej.
Naše deti, poznáme ich? Dali by sme za ne i ruku do ohňa. Oprávnene?
“Vieš, kedysi som si myslel, že najväčšou záhadou v našom živote sú naši rodičia. Dnes si myslím, že najväčšou záhadou v živote človeka sú jeho deti."
“Robíme, čo musíme,” povedala Alex. “To je jedinou úlohou tých, ktorí prežijú.”
-
Brány pekla - druhé stretnutie s Galaxy “Alex” Sternovou.
Trvalo viac ako dva roky, kým som sa dostala k pokračovaniu Deviateho spolku a bola som zvedavá, či opätovné stretnutie s Alex prebehne hladšie ako naše zoznamovanie sa. K prvej časti som totiž mala svoje výhrady a trvalo mi veeeeľmi dlho, kým som sa do príbehu začítala. Tentokrát bolo vhupnutie do príbehu takmer okamžité, ale aj tak by som mnoho pasáží označila ako rozvláčne, ale nebolo to také utrpanie ako v jednotke.
Čo tentokrát kvitujem, tak to bola napr. postava Linusa Reitera - jasný záporák, ale napriek tomu sa mi páčilo, ako autorka zakomponovala túto postavu do príbehu.
A hoci v tomto príbehu šlo viac-menej o Darlingtona, tak teraz robil Alex väčšinu času iba “pasívneho” sekundanta. Sexi pasívneho sekundanta.
Ďalšia vec, ktorú musím vyzdvihnúť je fakt, že oproti jednotke sa dej zúžil na okruh postáv okolo Alex a dianie okolo nej a autorka sa už nerozpisovala o všetkých možných spolkoch a udalostiach, čo by čitateľa odvádzali od deja.
Rezumé: Brány pekla sa čítali pomerne dobre, no tak ako pri jednotke, tak ani dvojka mi “neodpálila dekel”, ale u takých násťročných to bude asi iné kafe. Jednoznačne si však prečítam aj trojku a to len z jedného jediného dôvodu - som zvedavá, čo autorka ešte naplánovala pre Alex a Darlingtona.
Všetkým, na ktorých táto kniha ešte len čaká na poličke, želám príjemné čítanie.
-
“Existujú miesta, na ktoré by sme nemali chodiť, aj keď na to máme prostriedky.”
Jedná sa o knižôčku v pravom slova zmysle, nakoľko toto “slim fit” vydanie má iba nejakých 30 strán, ktoré sú však plné samých skvostných myšlienok nielen o knihách a le aj napríklad o kníhkupectvách.
“Sú veci, o ktorých vieme, že ich vieme. Potom existujú známe neznáme. To sú veci, o ktorých vieme, že ich nevieme. Ale sú aj neznáme neznáme. Veci, o ktorých nevieme, že ich nevieme.”
“Najlepšie veci sú tie, o ktorých sme nevedeli, že po nich túžime, kým sme ich nezískali.”
Týždeň, sedem dní v kuse som si užívala spoločnosť tejto knihy, tak trochu bizarnej, tak trochu absurdnej, ale pritom elektrizujúcej, kúzelnej a úžasne pútavej. Sedem dní s pánom Gwynom!
Povedzte mi, ako to ten Baricco robí!? Tisícdeväťsto, Hedvábí, Pán Gwyn - každá kniha úplne iná, každá svojím spôsobom magická, každú jednu mám rada. Zbožňujem štýl, akým Baricco píše, interakcie jeho postáv, tie rôzne záhady vpletené do príbehu. Začítate sa a ani sa nezbadáte a autor vás má v hrsti, drží vás, stíska, skúša.
Ach, pán Gwyn. Spisovateľ, ostýchavý čudák, čistá duša, tajomný tajnostkár. Bavila som sa na jeho občasnej pochabosti. Postupne ako som ho spoznávala, sa mi dostával pod kožu, rozpínal sa tam, cítil sa ako doma. Bolo úžasné sledovať postavy okolo neho, ich vzájomné pôsobenie. Či to bola žena z čakárne, energický Tom alebo oddaná Rebecca. Budú mi chýbať - a to som ešte len zatvorila poslednú stranu knihy.
Baricco sa stáva neoddeliteľnou súčasťou mojej knižnice. Každú jeho ďalšiu knihu budem vítať s otvorenou mysľou a náručou.
Baricco ma dostal. Dostal ma na lopatky svojimi knihami, svojimi príbehmi…
Rin alebo aj Fang Žu-nin je jednou z tých knižných hrdiniek, ktoré si len tak nedajú diktovať čo majú robiť a ešte s väčším odporom sa Rin stavia k tomu, čo by nemala robiť. Takže Rin je riadne tvrdá palica a čím viac jej chcú dokázať, že je iba dedinská “nicka” tým je odhodlanejšia dokázať opak. S vervou jej rovnou sa vrhla do štúdia, aby zložila skúšky kche-ťü a vyhrabala sa zo zapadákova menom provincia Kohúta.
To však ešte Rin netuší, že hoci si doteraz myslela, že jej život stojí za ho…, tak po odchode z “domova” sa môže dostať do ešte väčších problémov.
Kniha je rozdelená na tri časti - prvá časť ma asi bavila zo všetkých troch najviac, hoci ťažko povedať, že by tie ďalšie dve boli horšie alebo nudnejšie. Celá kniha je nabitá rôznymi akčnými scénami a verím, že mladšie ročníky pri čítaní možno zabudnú i dýchať.
Pre mňa však bola oveľa dôležitejšia interacia postáv, ktorých tu bolo naozaj neúrekom a mnohé z nich hrali nezanedbateľnú rolu v deji. Veľmi som si užívala spoločné scény Rin a Ne-ču, ako sa ich vzťah/ nevzťah vyvíjal. Asi jediná postava, ktorá mi pila krv bol Altan. Spočiatku to hral na tajomného, ale v poslednej časti sa vyfarbil a nemôžem povedať, že by som si ho nejako obľúbila. Viem, možno mu krivdím, mal dôvody na svoje konanie, napriek tomu nemôžem povedať, že by mi bol čo i len o chlp sympatickejší.
Dej tejto fantasy je vystavaný na rôznych udalostiach z ázijských dejín, ktoré autorka prerozprávala a upravila si tak, aby bol dej autentický a pritom nabitý bojovými scénami. Proste, o akciu tu nie je núdza a k tomu si ešte primyslite rôznych bohov, ktorí pomáhajú zamiešať karty v boji o moc a územie.
Takže moji milí, ak máte radi fantasy nabité bojmi, stratégiou, nie zrovna pozitívnymi postavami a obľubujete aj kvapku rôznych ohavností či rovno genocídu celého národa, tak hor sa do čítania!
