Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Martinusák telom i dušou. Keď budem veľký, budem mať vlastné kníhkupectvo, alebo knižnicu. Alebo oboje. Knihy rád kupujem, čítam, voniam, len tak si ich prezerám, čokolvek, čo ma s knihou spojí. Je to moja celoživotná vášeň. Je to možnosť, ako aspoň na chvíľku ujsť z tohto nášho bláznivého sveta do iných svetov. Ale inak som normálny.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
K tejto knižôčke som sa dostal úplnou náhodou, cez status na sociálnej sieti a kampaň na StartLabe. Prišla mi ako veľmi vhodný darček za vysvedčenie. O jej autorovi Hugovi Bartovi som dovtedy ani nevedel, že existuje, aj keď sa už nejakú dobu „motám“ v knižnom biznise.
Na samotnom príbehu oceňujem nielen originalitu, ale najmä fakt, že bol vydaný očividne bez prikrášlení, tak, ako si ho Hugo vytvoril a vymyslel (kedže ide o sci-fi). Mal som možnosť v krátkosti sa s autorom a jeho maminou stretnúť aj osobne. Hugo je šikovný mladý muž, úspešný športovec (stihol sa mi pochváliť svojim čerstvým bežeckým úspechom) a teraz už aj najmladší spisovateľ široko- ďaleko. Príbeh napísal a dotiahol až k jeho vydaniu v čase pandémie, čo je samo o sebe náročné obdobie. Išiel si však za svojim cieľom. Toto je pre mňa ďalší dôležitý fakt, ktorý tento projekt sprevádza. Podľa mňa svojou cieľavedomosťou a entuziazmom môže byť vzorom nielen pre svojich rovesníkov, ale aj pre mnohých dospelých. Knihu určite odporúčam.
Patrí medzi popredných predstaviteľov severského krimi. Prečítal som už zopár iných autorov a rád konštatujem, že Arne Dahl a jeho Lovec sa pridáva k TOP titulom tejto sekcie krimi žánru. Spočiatku bolo pre mňa ťažšie odsledovať si zápletky, kým sa príbeh rozbehol, ale čím viac strán som prečítal, tým zaujímavejšie dej eskaloval a rozuzlenia, ktoré postupne prichádzali, a pri ktorých som si myslel, že sú konečné, rozhodne také neboli. Doslova až do poslednej vety v knihe boli totálne prekvapujúce. A posledná veta jasne spôsobila fakt, že séria ide ďalej a tak dnes začínam čítať druhý diel tejto série.
...spisovateľka LINA BENGTSDOTTER si svoje pevné miesto medzi známejšími menami v radoch autorov tzv. severeského krimi ešte len hľadá, pochybnosti o tom, že sa jej to podarí, nemám. Titul Annabelle je výborným štartom. Páči sa mi, že typovo odlišná v porovnaní s inými autormi je nielen dejová línia príbehu, ale aj štýl jazyka (vďačím za to výbornému prekladu, i keď samozrejme aj originál môže byť fajn) - dialógy osôb bez priamej reči, napísané voľným spôsobom v oznamovacích vetách, akoby len tak, mimochodom - toto ma bavilo, nepamätám si, že by som tento štýl písania u niekoho čítal. Môžete sa tešiť na síce zdĺhavo sa rozbiehajúci sled viacerých dejových línií, trošku ťažšie pamätanie si jednotlivých osôb a obsadenia, ale kniha je určená tým pádom jednoznačne pre náročnejšieho čitateľa, žiadne prvoplánové zápletky - nemáte veľa šancí tipnuť si správne záver a rozuzlenie záhady. Práve naopak, tešte sa na prekvapivý koniec tejto detektívky, v rámci ktorého si autorka evidentne pripravila pôdu na pokračovanie príbehu.
Ak nemáš rád mudrovanie na tému globálneho otepľovania. Pretože o tom táto trochu dlhšia recenzia bude. Píšem ju týždeň pred Vianocami, keď mi na domácej meteostanici ukazuje vonkajšiu teplotu +9,4 st. Celzia. Sneh v našom meste sme mali pár hodín minulý týždeň, aj to iba na tráve, inak len v televízii. Predpovede počasia na obdobie najbližších 10 dní sa nesú v podobnom duchu. Je tomu tak už niekoľko rokov za sebou. Zároveň asi jediný dôkaz na Slovensku o tom, že naša planéta je o niečo teplejšia, ako v časoch, keď sme mávali prázdniny kvôli snehovej kalamite. My tu na Slovensku teda tému globálneho otepľovania berieme štýlom „sme v suchu“. Sme ďaleko od oceánov, z ktorých voda za posledné roky zaplavuje oblasti čím ďalej viac do vnútrozemia. Alebo naopak požiare a čím ďalej rozsiahlejšie suchá plienia krajinu nebývalých rozmerov, na iných svetadieloch. Nielen o tom je táto kniha, toto povinné čítanie pre dospelých. Zachádza ďalej, cez politické a ekonomické konflikty a s nimi spojenú migráciu, až po bizarnú otázku, či do tohto sveta chcú dospelí rodiť ďalšie deti. Jednak z pohľadu, či im to rodičia urobia, že v budúcnosti budú deti čeliť väčším a väčším hrozbám, jednak ešte bizarnejší pohľad, že sa planéta zaľudní ešte viac a začarovaný kruh sa rozrastie o ďalších spotrebiteľov čohokoľvek, čo vypúšťa uhlík do ovzdušia.
Obsah a text knihy je teda trošku náročnejší na pochopenie súvislostí, na čítanie s porozumením. Na to sa treba pripraviť. Ale na rozvoj kritického zmýšlania v tejto zmätenej dobe je ako stvorený. Čo autorovi musím vytknúť, je, že od str. 205 sa začínajú poznámky k zdrojom, z ktorých pochádzajú jednotlivé tvrdenia, tie som už čítať odmietol, keďže by som sa ak tak musel vrátiť na pôvodnú stranu v knihe, čo mi až taký zmysel nedávalo. Vnímam to tak, že autor nechce byť v téme sám, že si nevymýšľa a berie si na pomoc autorov všetkých tých správ, ktoré v knihe použil a popísal, ale jedna hviezda za to dole, keďže je to takmer tretina inak skvelej knihy. Namiesto toho by som sa viac venoval téme, ako vieme pomôcť našej planéte my všetci.
