Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Literárni nadšenci. Čítame s rôznymi stupňami frekvencie, ale s rovnakým zápalom. Pretože horíme vášňou pre literatúru.
P.S.: Naše nadšenie demonštrujeme na horlivých stretnutiach raz mesačne.
12ks: An, AO, Bri, bt, Fox, Kik, LS, Luc, Q, R, RB, Sid, Val
Moje srdcovky
Moje aktivity
Asi prvýkrát v histórii hejteri nemali čo hejtovat, len jeden plameniak nebol z knihy až taký nadšený ako zvyšok kŕdľa. :D Páčilo sa nám, ako autor dokázal vykresliť zmenu intelektu na úkor emocionálnej zrelosti Charlieho. Nenašli sme v knihe žiadnu chybu a podaktoré z nás mali dokonca aj slzy v očiach alebo v duši.
Plameňjak R. :
ja niesom velmi fanusik klasik ale tato kniha sa mi pacila a tak mi napadlo, ze prave to je jedna z knih, ktoru by som dala do povinneho citania na skole. Lebo ako sme sa bavili, ze decka si vela veci neuvedomuju, tak mozno po precitani by to mozno k nim preniklo viac.
Zúčastnilo sa 7 plameňjakov.
Na stretku sme sa zhodli, že nás Pohřbený obr nejak extra nenadchol. Dej bol pomalý, rozprávanie nudné a koniec nás sklamal. Plameňjakovi Z. sa páčil rozprávkový pokojný štýl, ale čítal len do polovice. Jeden plameňjak (An) bol úplne nadšený, a jeho interpretácia knihy bola záživnejšia, ako samotná kniha.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha Umírat v nitru vyvolala vášnivú diskusiu.
Napriek zaradeniu medzi sci-fi je skôr filozofickou úvahou o človeku neschopnom nadväzovať plnohodnotné vzťahy a o tom, ako je jeho schopnosť telepatie prekliatím. Aj tak ju počas toho, ako sa z neho vytráca, vníma ako silnú súčasť seba a napriek všetkému si nevie predstaviť, svoj život bez nej. Je to skôr len sonda do života obyčajného 40tnika, ktorý prichádza o vitalitu.
Hlavnú postavu Davida Duvka Seliga sme zhodne označili za tragéda, ktorý sa ani nesnaží niečo v živote dosiahnuť a svoju sociálnu neschopnosť zhadzuje na telepatiu. Je protipólom k superhrdinom, ktorí sa snažia zachrániť ľudstvo a myšlienky na rozdiel od väčšiny takýchto postáv dokáže iba prijímať. David žije obyčajným životom a náplňou práce, ktorú si sám zvolil, je písanie seminárok pre vysokoškolských študentov na škole, kde predtým študoval.
Kniha je plná sexu a úvah o ňom, pričom sme riešili morálnosť hrabania sa niekomu v hlave počas takýchto intímnych chvíľ. RB sexuálne časti preskakovala, Luc bola znechutená z časti, kde boli dvaja kamaráti a dve ženy (v oddelených izbách, no v mysliach všetkých zúčastnených), R tie scény liezli na nervy.
Našli sme paralely na Kvety pre Algernon, kedy vidíme vysporiadavanie sa so špeciálnou schopnosťou, pričom v Dying Inside sa objavuje len úpadok. Zároveň obaja autori ukazujú pohľad rodiny (hlavne sestry), ktorá sa s človekom zblížila najviac vtedy, keď sa hrdinovia priblížili k normálu (Charlie liečbou a nadobudnutím inteligencie, ale len pokiaľ bola na bežnej úrovni a u Davida stratením schopnosti čítania myšlienok).
Čo sa týka textu, väčšine z nás okrem R sa to čítalo ťažšie, keďže pri Algernon šiel dej chronologicky s plynule vloženými retrospektívami, pričom Silverberg skáče od jednej udalosti k druhej, z minulosti do prítomnosti. Na jednej strane je to rušivé, no na druhej strane to môžeme chápať ako pokus priblížiť to, čo David vidí, keď sa niekomu pozrie do hlavy, tj. naraz v zmätku celého človeka s minulosťou a myšlienkami.
Osobný názor Val.
Zaujímavé časti sa striedali s nudnými, no asi ma to skôr nebavilo ako bavilo. Skákanie v čase mi vadilo dosť na to, aby som si nedokázala knihu užiť a inak to bol len román o živote jedného človeka, čo mňa veľmi nezaujíma, keďže sa snažím si v knihe od bežných životných záležitosti ako kto, s kým, kde, čo robí, oddýchnuť.
Osobný názor Q.
Nemám rada sci-fi a bála som sa, že ma to nebude baviť, ale bol to práveže dosť ľudský príbeh a nakoniec sa mi to páčilo oveľa viac ako som čakala.
(Val)
Zúčastnilo sa 6 plameňjakov: Bt, RB, Luc, Val, Q, Z
Kniha Ako sa zbaviť plastov je určite prínosom v dobe, kedy sa hovorí o enormnom znečisťovaní našej planéty. V klube sme čítali elektronickú verziu. Medzi plameňjakmi sme sa zhodli, že text je určený skôr ľuďom, ktorí toho ešte o živote bez odpadu a o dopade plastov na prírodu veľa nepočuli. Mnoho rád z knihy už praktizujeme (nosenie vlastnej nákupnej tašky, plátené vrecúška na pečivo, fľaša na vodu bez BPA, čapovaná drogéria, tuhé mydlo v papieri alebo čapované vs tekuté v plastovej fľaši…), takže v tomto smere pre nás neboli informácie v nej novinkou. Zaujímavá časť bola na konci, a síce o tom, ako vplývať na vládu, či politikov, aby zavádzali ekologickejšie riešenia. Takisto sme ocenili doplnenie zoznamu zero waste obchodov a značiek pre slovenského čitateľa.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha je napísaná formou zápiskov, ktoré Norton Perina posiela Rolandovi Kuboderovi, svojmu dlhoročnému kolegovi. Tieto zápisky píše vo väzení potom, ako ho odsúdili za zneužívanie mladistvých. V nich zhrnie svoje detstvo, záujem o vedu, aj sklamanie z laboratória, kde pracoval počas vysokej školy. Hlavnú časť spomienok venuje ostrovu Ivu´ivu, kde sa mu konečne splní jeho sen a on získa poznatky o tom, ako získať večný život, čo mu prinesie Nobelovú cenu. Na konci vidíme, ako výskum ovplyvnil ostrov a jeho obyvateľov.
Tento príbeh je silnou paralelou na reálneho amerického nositeľa Nobelovej ceny maďarsko-slovenského pôvodu Daniela Carletona Gajdušeka. Ten v 50. rokoch 20. storočia objavil infekčnú podstatu neurologickej choroby kuru, rozšírenú medzi obyvateľmi Novej Guinei, vychoval v Amerike okolo 50 domorodých detí a bol odsúdený za pedofíliu.
Lesní ľudia sú plní opisov džungle, ktoré však v sebe nesú rozporuplné posolstvo. Dostávame ich totižto v prvej osobe z Nortonovho pohľadu. Ten je týmto miestom znechutený a znudený. Pohŕda zvykmi a tradíciami Ivu´ivuáncov a zo zvykov a rituálov si vezme len, čo mu vyhovuje. Pohŕda prácou antropológov, Tallenta a Esme, pričom iba ich pričinením sa na výpravu dostal. Tallenta napriek tomu neskonale až s miernym sexuálnym podtónom obdivuje. Esme je vedkyňou ktorá si robí svoju prácu poctivo a má silné morálne hodnoty. Norton ju ale nedokáže vystáť hlavne kvôli pocitu, že ona a Tallent tvoria pár.
Sexualita iných postáv a aj domorodcov je v knihe popísané veľmi otvorene a citlivejšie povahy s tým môžu mať problém (pedofília, homosexualita). Každopádne Norton sám svoju sexualitu do konca textu mystifikuje a necháva čitateľa zmäteného. Dvojité skreslenie spôsobuje aj editovanie textu Kuboderom, ktorý chce o Perinovi za každú cenu zachovať ten najlepší obraz.
Text môže v niekom vyvolať zmätok práve tým, že núti čitateľa, pozerať sa na veci z prvej osoby, a to pohľadom človeka, ktorý takmer všetkým pohŕda a mnohé citlivé veci len odosobnene okomentuje. Mohli by sme ho dokonca označiť za antihrdinu. Autorka podľa nás geniálne vytvorila túto postavu a tým, ako ju mystifikuje, vyvoláva v čitateľovi rozporuplné pocity od súcitu, pochopenia cez úžas až k znechuteniu.
Kniha nebavila iba Plameňjaka R. Príbeh sa mu zdal nudný a nezmyselný.
