Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Málokedy sa stane, že mám ku knihe sotva čo povedať. Od Emmy som mala vysoké očakávania, a to bola možno chyba. Dej začal výborne. Postava Emmy ma zaujala, pretože nebola ten typ hrdinky, ktorú si na prvú zamilujete. Práve naopak. Jej chyby a omyly boli však tak ľudské, že mi bola napokon sympatická. :)
Po 200 strane však môj záujem o dielo výrazne opadol. Ani mi nevadí, že v ňom nebola žiadna akcia. Na to som u Austenovej zvyknutá. Ale dej bol taký nemastný-neslaný. Chýbalo niečo, čo by ma vtiahlo a očarilo, no, bohužiaľ, neponúkla mi niečo viac. Možno by pomohlo, keby bol rozsah menší, tak ako pri Láske slečny Elliotovej.
Napriek všetkému však musím vyzdvihnúť Austenovej humor. :) Rovnako sa mi páčilo, ako v slovách šikovne zamaskovala, čo sa skutočne deje, takže sme si konanie postáv mohli vykresliť rôznymi spôsobmi. Ako čitatelia sme sa však dotvípili, že situácia je častokrát iná, ako si ju vysvetľuje Emma. Toto tiché pousmiatie nad jej omylmi patrilo k príjemným momentom čítania.
Kniha sa ku mne dostala od kamarátky so slovami: „Mne sa nepáčila, tak si ju skús prečítať aspoň ty.“ A ja som sa do nej úplne zamilovala. Toshikazu pekne vykreslil atmosféru kaviarne a po chvíli som už aj ja mala svoje miesto vo Funiculi Funicula. Páčilo sa mi, že sa dej odohrával vo svojej malej bublinke, ktorou bola útulná kaviarnička s pár postavami. Najskôr som si myslela, že príbehy sa budú točiť len okolo náhodných návštevníkov kaviarne, no príjemne ma prekvapilo, že sa napokon sústredili najmä na zamestnancov a ich priateľov. Každý príbeh prirodzene nadväzoval na ten predchádzajúci a postupne odkrýval ďalšie vrstvy ich životov.
Oceňujem aj niekoľko „aha“ momentov. Kniha vôbec nebola nudná, práve naopak - nútila ma premýšľať a neraz ma dojala. Prítomnosť síce človek nezmení, ale dokáže zmeniť svoj pohľad na svet a to ako na ňu bude reagovať. Tak čo, oplatí sa kvôli tomu cestovať v čase?
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Spočiatku som mala z klasickej literatúry obavy, najmä pre jej starší jazyk a štýl písania. O to viac ma udivuje, s akou ľahkosťou sa mi čítajú knihy Austenovej. Moje oči doslova lietali po riadkoch. Nebolo to však len vďaka ľahkosti pera autorky, ale aj dramatickosti udalostí, ktoré sa odohrávali v rodine Dashwoodovcov. Možno preto u mňa Rozum a Cit prevýšil Pýchu a Predsudok.
Kniha mala množstvo zvratov a do poslednej kapitoly nebolo nič isté. Dočkáme sa vôbec happyendu? Prekvapilo ma, že kniha obsahovala toľko skrytého humoru. Pričinili sa o to trefné poznámky Elinor, ale aj Austenovej vykreslenie postáv. Pousmiala som sa už v úvode pri konverzácii Johna Dashwooda a jeho manželky Fanny, ktorá svojou prešibanosťou dokázala meniť jeho názory podľa toho, ako sa jej to práve hodí.
Elinor sa zaradila medzi knižné postavy, ktoré obdivujem. Obzvlášť pre jej nesebeckosť a schopnosť zachovať si chladnú hlavu. Nikdy by nedovolila, aby jej vlastné city stáli v šťastí niekoho iného. Preto radšej znášala svoje trápenie v tichosti. A keď sa trápili jej blízky, nechcela ich zaťažovať ešte svojou bolesťou. Som rada, že sa dočkala šťastného konca.
Milo ma prekvapila aj Marianne. Bolo zaujímavé sledovať jej prerod z pochabého dievčaťa, ktoré sa do všetkého vrhalo podľa pocitu, na rozvážnu ženu, ktorá dôveruje svojmu rozumu a premýšľa skôr, než začne konať.
Mojou jedinou výhradou je počet postáv. V strede knihy bolo náročné držať s nimi krok. Či už išlo o pani Jenningsovú, lady Middletonovú, Palmerovov alebo postavy v živote plukovníka Brandona. Občas som sa musela vrátiť k určitej pasáži, aby som si osviežila pamäť a pripomenula, o kom je reč.
Film s Keirou Knightley v hlavnej úlohe Lizzy sa mi veľmi páčil, a konečne som si našla čas aj na jeho knižnú predlohu. Na moje prekvapenie sa čítala veľmi ľahko v porovnaní so sestrami Brontëovými či Thomasom Hardym je štýl Jane Austen omnoho bližší dnešnému čitateľovi.
Jane sa vyhýba kvetnatým opisom prostredia a prírody. Namiesto toho čitateľa hodí rovno do deja, kde sa od prvej stránky riešia rodinné drámy typu - kto má aké nedostatky, kto sa za koho vydá, kto má koľko peňazí a koho treba pozvať na ples či večeru. Svoj cit pre slovo si šetrí na zachytenie ľudského charakteru a povahových čŕt. Fascinuje ma, ako precízne volí slová pri opise jednotlivých vlastností. Som veľkou fanúšičkou jej siahodlhých monológov a dialógov. Práve v nich vidím čaro klasickej literatúry aj v krásnom slovenskom preklade, ktorý ma ako čitateľku obohacuje.
Celkovo bola kniha príjemnou oddychovkou, no dávam jej 3 hviezdičky. Nezanechala vo mne taký silný dojem ako iné diela tejto či podobných autoriek. Láska medzi Lizzy a Darcyom ma na plátne uchvátila viac než na papieri pri čítaní som necítila takú intenzívnu emóciu.
Odnášam si z nej však dôležitú myšlienku že je potrebné priznať si vlastné chyby a nedovoliť, aby nám pochabá pýcha či predsudky skreslili úsudok.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Mám veľa obľúbených kníh, no je len zopár, ktoré mi tak prirástli k srdcu. A presne to sa stalo teraz. Ďaleko od hlučného davu je prvou knihou, ktorú som od Hardyho čítala, a bola som veľmi zvedavá na to, ako sa mužský autor popasuje s vykreslením emancipovanej ženy, ktorá sa odmieta podriaďovať pravidlám spoločnosti a žije si podľa seba.
Na moje prekvapenie sa Batšena rýchlo zaradila do mojich obľúbených ženských hrdiniek - hrdá, nezávislá, svojská a odvážna, no pritom zraniteľná a citlivá.
Dej románu sa akoby člení do troch etáp - najskôr spoznávame Batšebu a Gabriela, neskôr prichádza na scénu Boldwood a napokon seržant Troy. Stále som bola v očakávaní a netušila, akého konca sa napokon dočkáme.
Hardy ma ako spisovateľ prekvapil najmä svojou vnímavosťou a citlivosťou s akou dokázal opísať jednotlivé charaktery postáv, vidiecke prostredie a prírodné živly. Vďaka nemu som sa na niekoľko dní teleportovala do 19. storočia a prežívala starosti života pastierov a ochraňovala obilie pred búrkami.
Priznám sa, že čítanie nebolo vždy jednoduché. Miestami som sa stratila pri snahe pochopiť zastaralé výrazy či názvy povolaní, ktoré dnes už neexistujú. Prekvapilo ma aj mnoho odkazov na Bibliu a prirovnania ku gréckej mytológii.
Príbeh Gabriela a Batšeby považujem za jeden z najkrajších o láske. A pritom medzi nimi neprebehol veľkolepý prejav lásky alebo „obyčajné“ vyslovenie - milujem ťa. Ich láska sa však rozvíjala pomaly. Stojí na úcte, rešpekte, priateľstve, trpezlivosti a vzájomnom pochopení. Ich nenápadné zbližovanie ma veľmi bavilo, fandila som im až do konca.
„Spájala ich skutočná náklonnosť, tá vyrastá, keď sa dvaja zrazu ocitnú vedľa seba a najprv spoznávajú drsnejšie stránky charakteru toho druhého, a nie tie najlepšie, tie prídu na rad neskôr….Cit zložený z priateľstva a lásky potvrdí, že ide o jedinú lásku, silnejšiu než smrť.“
Thomas Hardy, bolo mi cťou. Ďakujem.
Každý knihomoľ má svojho obľúbeného autora. Pre mňa je ním už roky André Aciman, pretože sa mi vždy dostane pod kožu. Fascinuje ma, aký je otvorený, úprimný, trúfalý a priamy. Jeho filozofovanie ma núti premýšľať hlbšie aj nad tými najobyčajnejšími témami, a hoci sú jeho príbehy zdanlivo jednoduché, vždy ma niečím obohatia.
Ak vám sedí tento štýl písania, The Gentleman from Peru vás očarí rovnako ako mňa. Spočiatku ma zaskočil prvok „nadprirodzeného“, no postupne ma dej úplne vtiahol. Opäť som si pritom všimla Acimanov typický motív vzťah staršieho muža a mladšej ženy, podobne ako vo Find Me.
Často sa zamýšľam nad tým, prečo máme pri niektorých ľuďoch pocit, že ich poznáme večne, hoci sa vidíme prvýkrát. Otázka znie - je to naozaj prvýkrát?
Aciman má na to svoju odpoveď, ktorá vo mne zarezonovala...
„Each one of us is a constellation of selves, some are not even lodged in us, but in other people, which is why sometimes we recognize others right away because they are us in someone else’s body.“
Jane a jej ďalší osudový príbeh lásky. Hoci som ako čitateľka od začiatku tušila, ako sa dej skončí, Jane ho odkrývala pomaly a postupne. A úprimne? Nakoniec som bola v napätí až do poslednej kapitoly! Kniha sa čítala rýchlo a ľahko, stránky sa doslova obracali samy. Mysľou som sa úplne preniesla do Bath, do spoločnosti Anny, jej rodiny a blízkych. Mimoriadne ma bavili aj vedľajšie postavy, ktoré svojou výstrednosťou a občas až otravnou povahou (najmä sestra Mary) dej príjemne oživili.
Po Búrlivých výšinách bol román o Jane Eyrovej príjemnou zmenou. Spočiatku som sa bála, že mi román z viktoriánskeho obdobia nesadne, no ostala som prekvapená s akou ľahkosťou sa čítal. Charlotte si ma svojim štýlom písania ihneď získala.
Dej, teda život Jane bol vskutku nepredvídateľný a napínavý až do konca. Aj preto som sa napriek dlhšiemu rozsahu nenudila. Každá časť knihy či už to bol začiatok, stred alebo koniec obsahoval zaujímavé udalosti. Páčilo sa mi sledovať ako z Jane rastie vzdelaná a bystrá žena (najmä v svojráznom a trúfalom spôsobe, akým vedela reagovať a vyjadrovať svoje pocity, myšlienky a názory.) a byť súčasťou jej životnej cesty. V mnohom ma inšpirovala.
Nečakala som, že kniha bude obsahovať toľko nábožných myšlienok, no vlastne ma to ani neprekvapuje vzhľadom na autobiografický aspekt tohto románu. Odniesla som si z neho niekoľko poučných myšlienok, najmä od Janinej detskej priateľky Helen, ktorá veľmi pekne hovorila o svojej viere. Niektoré pasáže v závere, ktoré sa týkali St.Johna by som už skôr vynechala, ale nejdem súdiť knihu z dávnej doby. Je zaujímavé čítať o tom, ako ľudia v tomto období premýšľali. Bez pochyby aj v dnešnej dobe dá tento typ knihy čitateľovi veľa na rozmýšľanie.
Stavím sa, že neexistuje kniha, ktorá by sa čo i len trochu podobala na Búrlivé výšiny. Tento príbeh rozdelil spoločnosť natoľko, že aj 200 rokov po smrti Emily Brontëovej o ňom stále hovoríme a priťahuje nové generácie čitateľov. Na Búrlivých výšinách nebolo búrlivé len počasie, ale aj samotné postavy, ich dialógy a udalosti, ktoré sa tam odohrali.
Na historických románoch ma najviac baví vášeň, s akou postavy prežívajú každý moment. Keď milujú, milujú na život a na smrť. Keď sa zrania, vykúpi ich jedine pomsta. Do čítania som sa pohltila natoľko, že som úplne zabudla na okolie. V predstavách som sa túlala po vresoviskách a urputne prežívala udalosti na oboch usadlostiach.
Prvýkrát sa mi stalo, že som si nedokázala obľúbiť alebo vôbec pochopiť správanie postáv. Azda s výnimkou Edgara Lintona, ktorý bol zo všetkých asi najnormálnejší. Všetci sa správali ako šialení maniaci, plní surovosti cítila som to na každej stránke, v každej vete. Najviac som nedokázala vystáť práve Catherine, pretože sa väčšinu času správala ako totálna drama queen, a extrémne ufňukaného Lintona mladšieho.
Pred pár rokmi som videla filmové spracovanie s Tom Hardy, ktoré vo mne zanechalo pocit veľkolepej a vášnivej lásky medzi Heathcliffom a Catherine. Pri čítaní som sa však nestačila čudovať. Čítam naozaj rovnaký roman? Kniha mi ukázala úplne iný obraz ich „lásky“, ktorú doteraz nedokážem pochopiť.
Preto sa zamýšľam...Poznáme príbeh tak, ako sa naozaj stal? Príbeh totiž rozpráva slúžka Nelly, ktorá neskrývala svoje sympatie a odpor k postavám. Mohol nám jej pohľad na vec skresliť udalosti na Búrlivých výšinách?
Najviac ma na novom preklade prekvapili vulgarizmy, ktoré sa vyskytli v ich najtvrdšom znení :D
Spočiatku som bola trochu zmätená z autorkinho štýlu písania. Príbeh nemá tradičnú štruktúru s jasným začiatkom, napínavým jadrom a nečakaným záverom ako iné romány. Predstavuje len útržky zo života každej z postáv prostredníctvom ktorých získavame lepší prehľad o ich živote. Napriek tomu bola kniha zaujímavá od začiatku do konca. Nedokázala som predpovedať, ako sa príbeh vyvinie a nakoniec sme vlastne ani klasický happyend alebo smutný koniec nedostali. To sa mi však páčilo, pretože nie každý príbeh musí byť jasne uzavretý. Vieme, že hlavné postavy budú čakať ďalšie životné skúšky a trápenia, ale spoločne, s dobrými priateľmi dokáže človek prekonať všetko na svete.
Ako nadšenkyňu ázijských krajín predovšetkým Južnej Kórey ma fascinovalo čítanie o odvrátenej stránke tejto krajiny. Cez hlavné postavy sme nahliadli do života a nepríjemných situácií, s ktorými sa kórejské ženy stretávajú. Či už sú to prehnané predstavy o dokonalom výzore, dôležitosť sociálnej hierarchie, materská dovolenka, obsesia s k-pop idolmi alebo celkovo rola ženy v spoločnosti. Všetky tieto témy boli zaujímavo podané cez životy každej z postáv. Vďaka nim som si uvedomila, že každý človek si prechádza vlastnými trápeniami. Hoci sa môže zdať, že život niekoho iného je lepší a usporiadanejší, aj on môže prežívať skryté bolesti...
Pripravte sa, že čítanie je mierne depresívne, pretože osudy žien v príbehu sú smutné, no zároveň ma príbeh naučil veľa o ženskej sile, odvahe a vytrvalosti. Určite jej dajte šancu :)
