Environmentálne zameraná beletria Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje čitateľské kolekcie
Environmentálne zameraná beletria 
Práva zvierat / Ochrana zvierat 
Klimatická kríza (náučná literatúra) Moje aktivity
„Pokiaľ ľudia nebudú uznávať prírodnú stravu, farmár bude v rozpakoch, čo pestovať. Pokiaľ sa ľudia nestanú prírodnými, nebude ani prírodné poľnohospodárstvo, ani prírodná strava.“ Toto je svätá pravda. Ľudia sa veľmi radi vyhovárajú za kvalitu plodín na poľnohospodárstvo. Ale kto financuje poľnohospodárstvo? Veď práve oni sami. V tejto knihe (najmä v kapitole III) je pekne rozpísaný rozdiel medzi prírodným a komerčným poľnohospodárstvom, škoda už len že tú vôňu a chuť plodín človek cez knihu porovnať nemôže, lebo naše mladé generácie normálnu chuť prirodzenej zeleniny snáď už ani nepoznajú. Kapitola V, v ktorej autor zmení pokojný prejav na trošku kritickejší, volajúci po revolúcii jednej slamky, je preto úplne na mieste :)
Tento morálny triler z prostredia lesnej pohraničnej osadky poľských Stolových hôr ma okamžite vtiahol do deja svojou príjemnou atmosférou a príbehom. Neagresívne pojednáva o nerozvážnom ničení prírody a o pomoci zvieratám. Teda, nie príbeh, ale hlavná hrdinka, ktorá ho rozpráva. Všetky postavy sa správali úplne prirodzene, ale ona mi bola sympatická najviac, napriek jej hendikepu. Aspoň som sa viackrát z chuti zasmial, nie výsmešne, ale pobavene, na jej výrokoch. Bol to vlastne hendikep, alebo dar vidieť veci inak ako ostatní? Vysloví tiež niekoľko mimoriadne citovo silných a niekoľko naozaj múdrych myšlienok. Niektoré z nich som si dokonca zapísal. Už 38 strán pred koncom som sa dovtípil, kto bol vrahom, a mojou reakciou bol natešený úsmev. Sám neviem prečo. Bolo to v kapitole o sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov... Z tejto knihy mi zostali pozitívne pocity.
Všetko o vitamínoch? Na hornej časti stránky je veselá fotka s vysmiatymi deťmi hladkajúcimi jahniatko a pod obrázkom text: „Najviac vitamínu B12 obsahuje pečeň z jahňaciny. Dá sa pripraviť na mnoho spôsobov (...) Dôležitým zdrojom vitamínu B12 je aj baranina a konské mäso." No konec.
Stačí vytrhať "živočíšne strany" 91-102 a zostane nám 88 vegánskych receptov ako si zlepšiť imunitný systém. Každý recept má priestor na jednu stranu a surovina v každom recepte je vždy iná. Ide o rôzne zeleniny, plodiny, ovocie, obilniny, orechy a tak. Na konci je ešte 5 strán krátkych rád, čo jesť keď... (keď máte depresiu, astmu, bolesť hrdla...) Taká malá príručná knižka.
Je to trochu neprehľadné, lebo články sú zoradené podľa abecedy a nie podľa témy, takže témy o rôznych chorobách (Depresia, Stres, ...) ku ktorým sú vždy pridané rady že čo je dobré v tom prípade jesť a čoho sa vyvarovať, sú pomiešané s úplne odlišnými témami ako "Energia, cvičenie a vitalita" alebo "Paradajky" alebo "Vegetariánska a vegánska strava". Je tam aj plno tém o mäse a inej živočíšnej strave, čiže žiadna vege príručka, dajú sa tam ale nájsť aj dobré veci.
Nevedel som prísť na to, čo bolo pointou tejto knihy. Ukázať, že vo vzťahu k zvieratám sme všetci nacisti, alebo naopak, skryte prisúdiť ľuďom súcitiacim so zvieratami nálepku akýchsi antihumanistov (nacisti snažiaci sa počas vojnových časov o čo najhumánnejšie porážky hospodárskych zvierat sú v tejto knihe jedným z príkladov údajných paradoxov ľudského myslenia)? Časté pripomínanie, že nacisti ctili pohanské symboly a že údajne opovrhovali antropocentrizmom, sa bohužiaľ môže ľahko zvrhnúť v demoralizáciu a diskreditáciu pohanstva a anti-antropocentrizmu. Neviem, do akej miery to autorovi prekáža. Dumá nad tým, či zákazy kóšer porážok nie sú antisemitizmom. Darwinovské porovnávanie ľudí s opicami považuje za vedecký rasizmus. Okrem Darwina boli, podľa neho, rasisti Ernst Haeckel, Konrad Lorenz, Wilhelm Bölsche a niektorí ďalší významní spisovatelia a filozofi. Je to ale písané nestranne, porovnanie judaizmu, kresťanstva a nacizmu, a židov, kresťanov a nacistov vo vzťahu k zvieratám, je zaujímavé. Dospel som k záveru, že pointou bolo ukázať, že sme rovnakí... rovnakí v agresivite a deštruktivite, a že násilie páchané na zvieratách pramení z rovnakých úchyliek ako násilie páchané na ľuďoch.
Autor rozoberá otázku dôstojnej smrti z najrozmanitejších uhlov, a to doslova, lebo zachádza až hlboko do raného kresťanstva, teórie evolúcie, základov anatómie, etiky a morálky. Hlboko, ale nie zložito – číta sa to dobre a zrozumiteľne. Výlučne eutanáziou sa zaoberá iba posledná, piata kapitola s názvom „Eutélia: Očakávania, inštitúcie, povolania, rituály“. Autor je ateista, aj keď sám to odmieta a radšej to zakrýva pojmom „premýšľajúci humanista“, a neskrýva príliš, že s eutanáziou súhlasí, čo mi rozhodne neprekáža. Prekáža mi skôr to, ako v jednej časti nadšene popisuje ako chytal vo voľnej prírode opice aby na nich mohol potom v laboratóriu robiť pokusy. Nejde o propagáciu eutanázie ani right-to-die organizácií (NVVE, Dignitas, Final Exit Network a pod.), ale o zmysluplné úvahy. Myslím, že toto je asi jediná kniha o tejto téme v objektívnej rovine v slovenskom jazyku. Na lekársky asistovanú samovraždu mám opačný názor ako autor, nechápem, prečo s ňou nesúhlasí, keď súhlasí s eutanáziou. Keby som mal nejakú hroznú chorobu, napr. ALS, tak by som z duše preklínal všetkých sadistických psychopatov, ktorí mi odopierajú moje právo a túžbu zomrieť. Ak niekto argumentuje tým, že smrť je len v Božích rukách, tak potom by mal byť v jeho rukách aj život, a tým pádom by mali byť zakázané všetky lieky a lekárske prístroje, ktoré udržujú nevyliečiteľne chorých pacientov umelo pri živote a nezmyselne predlžujú ich utrpenie.
Kniha sa skladá z 10 kapitol obsahujúcich dokopy 62 článkov známych (Paul R. Ehrlich, David Attenborough) aj menej známych osobností – dokopy 64 autorov, pričom samotný autor tam má 5 článkov a tie patria medzi najlepšie, na druhej strane, články autorov Krivošík, Konkol, Tutková by som z knihy vymazal, ale nevadí. Mnoho článkov obsahuje naozaj alarmujúce informácie o preľudnení – pojmu, ktorý je ešte stále u mnohých ľudí úplné tabu, a preto ich treba viac a viac. Najviac sa mi páčili články v kapitolách „Dobrovoľná bezdetnosť“ a „Dôsledky preľudnenosti“. Potom sú v knihe aj trošku odľahčujúce vplyvy, napr Jonathan Swift, ktorý svojim článkom o kanibalizme mohol potešiť fanúšikov Church of Euthanasia, ale v skutočnosti to bola z jeho strany len recesia a rozhodne to nemyslel vážne. Z neziskoviek zaoberajúcich sa osvetou v tejto problematike sa spomínajú iba dve – Population Matters a Rímsky klub, a to je trošku škoda, bolo by zaujímavé vniesť do povedomia čitateľov viac takýchto neziskoviek (napr The Rewilding Institute, IPPF, Population Connection, Negative Population Growth, Population Action International, Worldwatch Institute, Earth Policy Institute, Population Media Center, Context Institute, Global Footprint Network), aj pre lepšie pochopenie vážnosti situácie, a že sa ňou celosvetovo zaoberá, a že každý môže niečím prispieť. Tiež by som zo zvedavosti rád spoznal názor autora, ako človeka ktorý sa týmto zaoberá, na kontroverznejšie neziskovky a hnutia, ako napríklad VHEMT (Voluntary Human Extinction Movement). Malo by sa to dostať viac medzi ľudí a hovoriť o tom, a táto kniha môže byť dobrým začiatkom.
Dharma Gaia je prepojením budhizmu so zenom, ekocentrizmom, hlbinnou ekológiou a ekosociálnymi otázkami. Nie je to čítanie, ktoré sa dá prečítať za krátku dobu, niektoré osvietenecké články treba prečítať aj viackrát, ja sa k niektorým budem musieť vrátiť, ak by som ich chcel pochopiť. Ale potom sú tam také priamejšie, od známych autorov ako Bill Devall, Garry Snyder, John Seed, ktoré nie je ťažké pochopiť. Dokopy 6 kapitol, 33 článkov od asi 30 autorov a autoriek. Komu sa páči ekologicky-duchovná literatúra, táto kniha preňho bude top.
Dharma Gaia
5,0
6,60 €
Autor na príkladoch z rôznych oblastí sveta dokumentuje príčiny kolapsu miestnych spoločenstiev; zánik historických národov na Veľkonočných ostrovoch, Pitcairnových ostrovoch, juhozápade USA stáročia pred príchodom Kolumba, novoguinejskej Vysočine, Yucatánskom polostrove (Mayovia), v stredovekom Grónsku, ale aj krízy dnešných národov na príkladoch z oblastí Rwandy, Haiti, Číny, Austrálie a pod. Je naozaj zaujímavé, že hoci išlo o veľmi odlišné životné podmienky a kultúry, všade boli príčiny kolapsu, ktoré na mnohých miestach viedli k totálnemu vymretiu obyvateľstva, rovnaké – populačná explózia, odlesňovanie (a tým spôsobené erózie, suchá, záplavy), vyčerpanie živín v pôde a vybíjanie zvierat, ktorých nedostatok viedol k vojnám o zdroje, kanibalizmu a samovraždám. Všetko završuje posledná kapitola s názvom „Co to všechno pro nás dnes znamená?“ ktorá zhrňuje tie hlavné myšlienky knihy: dopadneme rovnako?
