Environmentálne zameraná beletria Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje čitateľské kolekcie
Environmentálne zameraná beletria 
Práva zvierat / Ochrana zvierat 
Klimatická kríza (náučná literatúra) Moje aktivity
Autor nie je žiadny ochranár, ale člen výskumno-vývojovej organizácie CNRS - to len ak by niekto mylne očakával, že táto kniha bude obhajovať práva zvierat. Snaží sa všemožne písať objektívne, nepodstrkovať názory a presvedčenia, a na 90% sa mu to darí, ale predsa trošku cítiť jeho nesympatie k aktivistom, najmä aktivistom za zrušenie pokusov na zvieratách. Píše nestranne, no tvrdí, že pokusy sú pre zvieratá nebolestivé a že aktivisti zveličujú. Rozoberá práva zvierat ako filozofiu, nie je to ale žiadna obhajoba zástancov, ani odporcov práv zvierat. To, že kniha je z roku 1992, pri väčšine kapitol ani tak nevadí, pretože časť venuje histórii, siaha až do antiky, no aj tak verzia 2016 by bola k nezaplateniu.
O Júlii som videl niekoľko dokumentárnych filmov, ale až pri čítaní tejto knihy som si uvedomil, čo vlastne dokázala. Nie, nezastavila holoruby na svete, dokonca nezachránila ani väčšinu prastarého lesa, na ktorého strome 738 dní sedela. Dostala však problematiku vyrubovania lesov do najväčších médií, do politiky a (čo je najdôležitejšie) medzi verejnosť. Väčšina deja tejto 240 stranovej knihy sa odohráva na Júliinej plošine umiestnenej 55 metrov nad zemou, a pritom ani chvíľu nenudí. Je to výnimočná kniha od aktivistky, ktorú by sme si mali vziať za vzor.
Poviedky sú tak ujeté, až sú dobré. Nemyslím to v zlom. Človek to musí brať s nadhľadom, aby si o vegetariánoch nepomyslel, že sú to nejakí zvrhlíci. O malej Evičke ktorá bodla svoju babičku nožom lebo nechcela jesť mäso, o husej rodinke ktorá sa rozhodla spáchať samovražedný atentát na civilné lietadlo, proste niečo pre milovníkov čierneho humoru. Cieľom knihy nie je tváriť sa vážne a dokonalo, je to úlet, obalený vážnou tematikou utrpenia zvierat.
Až na kapitolu 8 "Mäso, hydina a vajcia" a kapitolu 9 "Ryby" sa mi kniha celkom páčila, obsahuje plno informácií o asi 39 druhoch zeleniny, 28 druhoch ovocia, 12 druhoch orechov a semienok, ďalej o potravinách zo sóje, o obilninách a strukovinách, bylinách, klíčkoch a iných potravinách.
Na rozdiel od väčšiny behavioristov zaujímajúcich sa správaním zvierat, ktorí sa antropomorfizmu stránia, Jeffrey Moussaieff Masson v tejto knihe s podnázvom „Emocionálny svet a citový život zvierat“ antropomorfizmus (hľadanie dôkazov o existencii ľudských charakteristík u zvierat) opatrne využíva na príklady, kedy sú emócie a city u zvierat zrejmé. A funguje to stopercentne, príbehy chytia, sú smutné, iné dojemné, a je z ich jasne vidieť, že zvieratá majú city a emócie. Ďalej, v Závere a v Prílohe (v českom vydaní str 216-246) autor popisuje pozitíva a negatíva prisudzovania ľudských charakteristík zvieratám a je to naozaj dobré prečítať. Zvieratá cítia a mali by mať uzákonené práva.
Najviac sa mi páčili kapitoly, v ktorých Darwin hľadal dôkazy o existencii ľudských charakteristík u zvierat, boli to určite prvé kroky k vzniku dnešného dôležitého odboru Zvieracie štúdie (Animal studies). Darwin dokonca tvrdí, že by sme nemali človeka radiť do zvláštnej skupiny mimo zvieracej ríše a vysvetlí aj že prečo. K úplným počiatkom ľudstva sa dostane v kapitole VI, ale v podstate v skoro každej kapitole vysvetľuje evolučnú teóriu z iného pohľadu a to sa oplatí prečítať, hoci človek musí trošku prekusnúť časté nálepky ako "primitívni divosi" a "barbari" s vedomím, že vtedy (1870) boli takto domorodé kmene označované úplne bežne.
Jednoduché recepty na chutné zdravé vitariánske jedlá z dostupných surovín zodpovedajúcich ročným obdobiam. Nie sú tu recepty z obilnín a niektorých strukovín, ale sú tu recepty z čerstvej, tepelne neupravovanej zeleniny, ovocia, semien, orechov a bylín, ku každému jedlu (a nápoju, polievke, šalátu, omáčke, torte, nátierke...) je aj fotka. Inšpirácia!
Komplexný prehľad "terorizmu" nielen v ČR. Jednoznačne najviac ma zaujala kapitola Ekologický terorismus (online na Googli pod "Ekoterorismus v České republice"), hoci by som mal pripomienky k objektívnosti, lebo podľa knihy snáď takmer všetky aktivity spadajú pod (mikro)terorizmus, extrémizmus, alebo fanatizmus. Uvedený citát nejakého antropocentristu z Greenpeace démonizujúceho hlbokú ekológiu, ma privádza k otázke, prečo autor neuviedol aj nejaké rozumné citáty niektorého z predstaviteľov hlbokej ekológie. Namiesto toho ponúka zázračné "výsledky amerických výskumov", ktoré zistili, že "ekoteroristi" sú mladí, senzitívni, naivní, zmanipulovaní, osamelí, nešťastní, neakceptovaní ľudia, atď... Pohľad druhej strany pre ich pochopenie nečakajte. Podľa knihy, straight edge "zajímá nepřátelský postoj někdy i k sexu", pričom zabudol pridať najdôležitejšie slovko "promiskuitnému". Ďalej, VHEMT, napríklad, je založené čisto na báze dobrovoľnosti a osvety, a nie na aktivitách a už vôbec nie násilných, takže označenie za "zcela fanatický proud" by som nepoužíval. Atď. Je to asi len vec názoru a chápem, že terorizmus je veľmi široký a ťažko definovateľný pojem, a nechcem kritizovať Marešovu prácu, je v nej neskutočne veľa informácií, ktoré inde ťažko zoženiete. Informácie o neznámych skupinách ako Druhá fronta odporu, ale aj o histórii známych, ako Hnutí DUHA, NESEHNUTÍ, či o prepojení českej HC-punkovej scény s Animal Liberation Front, a pod. V podkapitole Anarchistický terorismus sa čitateľ dozvie o skupinách ako Česká RAF, Fronta individuální svobody, Buňky aktivního odporu, Revoluční partyzánská autonomie, 1155 Kolektivně proti kapitálu, ktorých taktiky sú porovnateľné so súčasnou skupinou Síť revolučních buněk... V tejto knihe si určite každý nájde to svoje, či už ho to pohorší, alebo nadchne.
"Tato kniha je psána především pro ty, kteří prožívají zklamání nad lhostejností církve a kteří se potřebují zahledět nad církev a najít oporu v Písmu, jehož pravá zvěst byla tak často církví potlačena." Vždy, keď čítam takéto spisy, srdce mi obmäkne k pojmu viera svätá - keď človek vie, že niektorí jednotlivci nie sú pokrytci a berú na vedomie aspoň ten základný boží zákon - nezabiješ. Nemôžem si pomôcť, ale aj napriek tomu mi to všetko nejako smrdí antropocentrizmom, proste sa mi to s vierovyznaniami spája. Ale určite odporúčam túto knihu podsunúť otcovi alebo mame, ak je veriaca a ohŕňa nos pri zmienke o vegetariánstve. Taktiež odporúčam každému, kto sa zaujíma o religionistiku.
Vitajte v reálnom svete mäsospracujúceho priemyslu, privatizácií nemocníc, manipulačných médií a štátnych sektorov ktoré kontrolujú navzájom sami seba a teda nikdy nič nezistia. Chov hospodárskych zvierat, dodávatelia, bitúnok, rýchlobufety, E.coli v hovädzine, salmonela v hydinovom mäse, začarovaný kruh. Napínavý príbeh, ktorý je aktuálny. PS: Páčila sa mi aj pasáž kde hlavný hrdina zvracal z hnusu v miestnosti plnej krvi a vyvrhnutých vnútorností vraždených zvierat, snáď odvtedy už ich neje.
