

Environmentálne zameraná beletria Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil42 krátkych lyrických básní bez rýmov. Niektoré sú stručnejšie, iné umeleckejšie, niektoré sú vážnejšie, iné uvoľnenejšie, niektoré sú veselšie, iné smutnejšie (v hlave mi najviac utkvela báseň Život Petrův a nadväzujúca Život Natálčin), ale všetky skrývajú pointu a niekedy aj potrebu trošku sa zamyslieť...
Neodporúčam nikomu, kto má kladný vzťah k prírode a zvieratám. Všetky živočíchy od mravcov po slony sú tu vykreslené ako agresívne útočné beštie, ktoré treba pochytať a odvliecť do ZOO. A niektoré zastreliť. Pre domorodcov sú všetky nepriateľmi, vrhajú sa pri každom zašuchotaní po zvuku, a obeť, bez ohľadu na to čo to je, napichujú na kopiju. Pre hlavného hrdinu dobrodruha (pašeráka zvierat) sú zase výzvou, ako si ich podmaniť. Prales je označovaný za zelené peklo a pralesné kmene výlučne za kanibalov. Celé zle. "Tiger je najukrutnejší dravec a zločinec zvieracieho sveta (...) to vlastne ani nie je zver, ale sám stelesnený zloduch (...)"
S citom písaná útla knižka, v ktorej autor neagresívne poukazuje na problematiku nášho zaobchádzania so zvieratami, najmä získavania mäsa pre konzumáciu. Pokorná kázeň muža, ktorý prežil koncentračný tábor, a aj preto neberie život žiadnej živej bytosti ľahostajne.
Hlasy pre nemú tvár predstavujú asi 180 citátov významných osobností a 10 strán právnych noriem na ochranu zvierat. Nerozumiem, do akej miery môže citát niekoho priviesť k zmene, pretože, priznám sa, na mňa osobne nemá citát nikoho vplyv, ale verím, že mnohých minimálne zaujme a to je prvý krok k prehodnocovaniu postoja. Myšlienka je fajn.
Keď som Obrázky z chatrče čítal prvýkrát, nepáčilo sa mi, že Leopold, okrem toho, že bol úžasným znalcom prírody, bol zároveň aj lovcom. Až potom mi to došlo, že keby všetci lovci boli ako on, tak tu ešte máme pralesy a oveľa viac zvierat. Tým, ktorí v tomto vidia protirečenie, odporúčam knihu prečítať, je určená pre milovníkov prírody, nie pre poľovníkov, a je v nej dokonca aj zakomponovaná kritika súčasných ľudí, ktorí vidia v prírode iba možnosti zisku, nepozerajú na ňu s úctou a pokorou.
Táto príručka pre aktivistov pracujúcich skupinovo obsahuje rady pre skupiny ako a kam smerovať svoje požiadavky. Nepopisuje priebeh rôznych akcií, ale popisuje spôsob, ako ich vykonať. Príklady na konkrétne formy aktivít ponúka podkapitola "Prostriedok". V príručke sa veľmi dbá na to, že "čo človek to názor" a preto sa treba vždy na priebehu a cieli akcie a na cieľovej skupine ľudí popredu poriadne dohodnúť s členmi svojej skupiny. Každý má iné sociálne, politické a environmentálne cítenie a iné fyzické, psychické, časové a finančné možnosti, a to otvára dvere k zakladaniu skupín s najrôznejším spektrom aktivít, čo je len dobre. "Spojencov, pracujúcich v iných bodoch osi podporte, nebojujte s nimi len preto, že majú inú stratégiu!"
Človek má z príbehov v tejto knihe dojem, že poľovníci majú k prírode, a dokonca k zvieratám, skutočne cit. Padne síce niekoľko výstrelov a jeden nemiestny vtípek na norovanie ("Psíčku, kam jsi dal rozum? V které jezevčí či liščí noře jsi ho zapomněl?"), rozhodne ale nejde o ódu na poľovníctvo. Hlavné postavy "lovia" prevažne kamerami a foťákmi, padne aj otázka, načo sa vlastne tie zvieratá strieľajú, a v hororovej kapitole "Halál" sa čitateľ vžije do skutočnej pohromy, ktorou je pre prírodný svet priehrada. "Kdyby se jen protrhla!" řekne stíněně František.
Inšpiratívne čítanie, ktoré podporí každého, kto prechádza na vitariánsky štýl stravovania. Kapitoly o zelených smoothies potešia, no niektoré kapitoly boli zas možno trošku prikrášlené, autorka vitariánom pripisuje skoro nadprirodzené schopnosti. Aspoň mne to párkrát tak prišlo. A chýba mi tam pár viet o etických stránkach vitariánstva, lebo autorka rozoberá výlučne zdravotné stránky. Inak zaujímavá kniha, ktorá sa dobre číta a na konci je pár strán vitariánskych receptov :)
Hoci by som ocenil, keby sa autori venovali niektorým témam viac (decentralizácia, preľudnenie) a niektorým menej (životopisy), ide rozhodne o najlepšiu knihu, ktorá podrobne rozoberá hlbokú ekológiu – smer environmentálnej filozofie, ktorý nahliada na človeka ako na súčasť prírody. Plnohodnotná kniha, ktorá pre svoju nekonfliktnú formu interpretácie informačného obsahu nesklame nikoho – ani kritikov biocentrizmu. Každopádne odporúčam každému, kto sa zaujíma o akýkoľvek smer ekológie.
Autor rozoberá využitie stromov pre ľudské účely, ide o pohľad ekonóma, nie ekológa. Zaujali ma kapitoly 6-8, ktoré približujú život lesov a reč stromov. Fascinujúce, napríklad ako stromy predpovedajú zmenu počasia, alebo ako "komunikujú" s inými stromami a organizmami cez korene a cez listy. Od deviatej kapitoly sa kniha zaoberá forme spracovania dreva "Holz100", je to vlastne taká skrytá reklama autorovej firmy Thoma Holz GmbH. Autor tvrdí, že preľudnenie a iné kľúčové problematiky dneška nie sú problémami, keby všetci bývali v masívnych drevodomoch. Bývať v drevodome je určite príjemnejšie ako v betóne, no forma, akou autor prezentuje svoje sympatie k stromom, mi pripomínajú poľovníkovu lásku k zvieraťu priklincovanému na stene jeho obývačky. Proste nesadlo mi, ako píše.
Alice stála uprostred kruhu a hľadela na tváre, ktoré ju obkolesovali tak tesne ako lupene nový púčik. Hoci narodeniny mala ona, tým, že sa podelila o svoj hlas, obdarovala všetkých naokolo.
