

Prečítané v roku 2025 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
I keď som sa pôvodne najviac tešila na nasledujúci diel série Bridgerton - S láskou, Eloise (vzhľadom k obľube seriálovej postavy), musím s potešením uznať, že tento, 4. diel série sa mi zatiaľ najviac páčil. Ohromné odhalenie Lady Whistledown spôsobilo strach, zimomriavky a nakoniec slzy v očiach. Penelope, ktorá časom dospela a zmenila sa, je teraz postavená pred hranicu starodieveckého života. Je možnosť, že si Colin, jej dlhoročná platonická láska, nakoniec uvedomí jej city a dokonca ich opätuje? Kniha bola napätá, prifarbená strachom o jednu z najsympatickejších mladých osôb v Londýne.
Skvelé znovaotvorenie sveta Metro, ktoré sa odohráva v postapokalyptickom Rusku. Príbeh sa odohráva mimo hlavného mesta, do ktorého však postava plánuje ísť. Nie je však iná cesta do Moskovského metra ako prejsť kilometre po zemi - kde nečaká nebezpečenstvo len v podobe radiácie, no aj nových, doteraz nepredstavených bytostí. Príbeh bol dobre napísaný, miestami mi vadili nadprirodzené schopnosti chlapca, čo je podľa mňa mimo hlavnej myšlienky pôvodnej trilógie Glukhovského, no celé to bolo príjemné vrátenie sa do sveta, kedy sú ľudia na vrchole ľudského reťazca, nie toho potravinového.
Po posledných dvoch knihách som bola trochu skeptická ohľadom vydania nových - rovno 2 kníh, ktoré do seba zapadajú. Posledne som bojovala s nezáujmom voči naťahujúcemu deju, avšak novinka veľmi príjemne prekvapila. Vďaka krátkym poviedkám, ktoré sa preplietajú v čase na jednom mieste nebola možnosť nadbytočného uzlovania deju, každá poviedka priniesla kúsok skladačky. Miestami ma však rušili typické úvahy o niečom vyššom, ktoré by som skrátila, alebo minimálne zjednodušila. Avšak miesto, dej aj samotné poviedky boli za mňa skvelé, mrazivé a prekvapujúco preplietané. Vsadila som na postupnosť 1. Hlad, 2. Smäd s čím som veľmi spokojná.
Kniha 7 smrtí Evelyn Hardcastlovej mi veľmi dlho nedala pokoj. Často som počula od ľudí že na niektoré tituly musí človek dospieť, alebo treba počkať na správny čas. A až pri čítaní tejto knihy som to pochopila.
Knihu mi zo začiatku veľmi nešla, nerozumela som náhlemu skoku do deja, no postupne boli odhalované nové a nové detaily a kúsky skladačky až som porozumela. Prevtelovanie do rôznych ľudí nebolo chaotické, no miestami som sa aj tak strácala - pomôckou mi bola pozvánka na prvých stránkach.
Príbeh bol napínavý, udržiavali ma hore nové a nové zistenia, nitky, prepojenia - nič nedávalo zmysel a pritom bol predo mnou už obraz, no nič nie je ako sa zdá a čo vyzerá ako samovražda môže byť vražda.
Brilantne odkrývanie rôznych častí deja a pointy ma udržiavalo napätú, aj keď som zo začiatku s knihou zápasila. Zápas však stál za to a táto kniha ešte dlho uviazne v mojej hlave ako úžasná skúsenosť so žánrom poňatým inak ako je zvyčajné.