Vydaj sa na cestu knižnými svetmi
a vyhraj kopu kníh!

Pavol Čomaj

10

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Pracujúci dôchodca so záujmami - knihy, dobré filmy, chalupárčenie, horský bicykel

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
Práve čítam
O mne

Pracujúci dôchodca so záujmami - knihy, dobré filmy, chalupárčenie, horský bicykel

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Zobraziť viac

Moje srdcovky

Moje odznaky

Môj názor pomáha
2020
Môj názor pomáha
2019
Plány do budúcnosti
Horúce novinky
Máte čitateľský profil
Zobraziť viac

Moje aktivity

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

04.02.2023 09:52

Na knihe ma upútala najskôr obálka, takmer som si ju zmýlil so slovenským vydavateľstvom Absynt. Knihu tvorí zopár poviedok a dve novely. Nie je to zlé čítanie, ale ani neohúri. Zaujali ma dve formy písania – autor dokáže pomocou zmysluplných skratiek vytvoriť atmosféru, - na strane druhej však – dokáže dať dostatočný ponor do duše a atmosféra je tak trocha vedľajšia. Poviedky som delil do podskupín, a to podľa rokov, resp. časových období a erotiky. A práve to posledné mi trocha vadilo, najmä po prvých poviedkach , v ktorých autor načrel do širokej tematiky holocaustu i keď holocaust je viacmenej naznačený. Iné je to s erotikou ( ktorá je v tejto knihe extrémne dramatická) najmä v poviedke Láska.
V poviedke Trans sa autorovi podarí dať do koktejlu židovského chlapca, ktorý si uvedomí, že je vlastne ženou, tento nešťastník študuje na Bohosloveckej fakulte za kňaza. Postupne som pri čítaní knihy nadobudol pocit, že prvé poviedky boli veľmi dobré a čím viac išiel autor do súčasnosti, tým bol autor nepresvedčivejší. Nech vás neosloví môj názor, možno získate iný a lepší

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

15.01.2023 10:01

Do severskej rieky neradno skočiť bez prípravy. Keď vám prúd nerozbije hlavu o skryté balvany, tak po pár minútach skrehnete a vypustíte dušu, a to všetko bez cudzieho pričinenia. Preto je namieste krátky výkladový slovník, aby sme pochopili, prečo už na prebale knihy svietia písmená : „ Severský Thriller“, „Severská krimi“ ...a pod. Po pár prečítaných knihách s takýmto označením som pochopil, že čím viac je kniha tzv. severskejšia, tým je surovejšia, drastickejšia, až brutálnejšia. Netreba toto konštatovanie chápať ako zákon, ale ako isté pravidlo určite. Nie som fanúšikom takejto literatúry, dávam v kriminálkach vždy prednosť skôr sofistikovaným riešeniam a vonkoncom neznášam, keď sa v priamom prenose konzumuje surový, či restovaný ľudský mozog a obdobné špeciality, ( ktoré nájdete i v tejto knihe.) Vedel by o tom rozprávať i Hannibal Lecter vo filme i v knihe Mlčanie jahniatok
Teraz je namieste otázka prečo som teda knihu čítal. Nezatracujem túto literatúru, ale ani nevyhľadávam , je to najnovšia kniha Jo Nesbo a akosi sa patrí poriadne sa na ňu pozrieť, prečítať ju a keď nie, tak aspoň prelistovať. ( čo je môj prípad, lebo po prelistovaní som ju priniesol domov a poctivo prečítal). Nesbo ma ale nijako nepresvedčil, Harry Hole ako špecialista na sériových vrahoch opäť pije, či vlastne bohapusto sa ožiera, asi by sa upil, keby neboli zavraždené dve dievčatá, zrejme sériovým vrahom. A toto je Harryho parketa, toto ovláda, tu je najlepší. Lenže vrah je mimoriadne inteligentný, bezohľadný a dokáže zabiť takým spôsobom, aký tu nikdy nebol.

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

26.12.2022 11:58

Trocha neskromne napíšem, že kníh o holocauste som prečítal celkom dosť, hádam dve desiatky. Do knižníc takéto knihy neustále pribúdajú a napr. Krajská knižnica v Trnave pre ne zriadila špeciálny priečinok, tuším 7.01. Väčšinou sa jedná o beletrizované spomienky bývalých trestancov väčšej, či menšej kvality. Spisovateľka Heather Morrisová patrí k svetovej špičke a z beletrizovanej knihy Tetovač z Auschwitzu sa stal svetový bestseller. Spomienky na Auschwitz ( koncentračný tábor Osvienčim) tento krát vyrozprával Lale, ktorý žil pred vojnou ako nenapraviteľný fičúr, frajer a dobrodruh. Nemci ho zobrali s celou mnohopočetnou rodinu, ktorú nemci kompletne zavraždili a spálili, vrátane dvoch maličkých.
V tábore sa akousi náhodou dostal na pozíciu tetovača, čo bolo vynikajúce zaradenie, pretože tetovač mal voľný pohyb po koncentráku. O pár mesiacov už nosil Lale po kapsách drahé kamene (diamanty, brilianty....potraviny....lieky ..) a ďalšie potrebné veci. Ku cti Laleho treba uviesť, že väčšinu vyšmelených vecí nezištne rozdával.
Celé rozprávanie Laleho spracovala spisovateľka za niekoľko rokov, lebo Lale poskytol spisovateľke množstvo príbehov a materiálu.
Ak by ste chceli čítať i voľné pokračovanie Tetovača..., tak prosím :
Heather Morrissová, , Cilkina cesta, Kniha, vyd. 2020

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

09.12.2022 17:21

Mal som šťastie, že som sa dostal k tejto knihe. Na sekundu som zaváhal, lebo som si istý, že som v konflikte záujmov, lebo vlkov mám rád, obdivujem ich a mám pred nimi rešpekt. POZOR ! V tom rešpekte nie je ani stotinka percenta strachu, je to len obdiv a uznanie k ich živočíšnemu druhu . Strach ani nemôže byť, lebo je to mnoho, mnoho posledných desaťročí, v ktorých nie je zaevidovaný ani jeden útok vlka na človeka. Pred ľuďmi sa dôkladne schovávajú, lebo pri svojej inteligencii vedia, že sme jediný druh na svete, ktorý je schopný ich bezdôvodne vyhubiť. Som si istý, že nikto z vás, čo toto čítate, sa nikdy vo voľnej prírode nestretol s vlkom a takisto som si istý, že sa s vlkom nestretne po celý svoj ďalší život.
Príbeh sa odohráva v škótskej vysočine, kde človek pred stáročiami dôsledne vyrúbal všetky tie husté lesy, také, aký je napr. Sherwoodsky kráľovský les (hoci tento sa nachádza v anglickom kniežatstve). Keď zmizli všetky lesy, nastúpila ďalšia pohroma – desatisíce oviec a veľké stáda jeleňov wapiti. Prehrabávajú zem, neujde im ani jeden korienok. Zem sa stala neplodnou, mŕtvou, zerodovanou. Je to bludný kruh.
Nasadením pár svoriek vlkov sa krajina začne meniť na nepoznanie. Vlky zdvihnú do pohybu stáda jeleňov, ovce strážia vycvičené pastierske psy a oplôtky na elektrinu, divoko začnú rašiť trávy a najmä stromy. (6x rýchlejšie ako predtým). Do mladých lesov sa nasťahujú malé hlodavce, zajace a pod. Za hlodavcami priletia dravé vtáky i spevavce. Vodní predátori vytvárajú svoje úkryty – vydry, bobry...krajina ožije a len vďaka vlkom.
Nebudem prezrádzať ďalšie momenty deja, hádam len toľko, že príbeh začína ešte pred „kolonizáciou“ vlkov, keď ich farmári odmietajú, obdobne členov teamu, ktorí prišli pomôcť. Napätie stúpa, možno nič nie je stratené... ...Avšak začnú vraždy... Kto vraždil? Prečo vraždil?

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

29.11.2022 07:46

V rukách držím dosť objemnú knihu od Tarantina a súčasne mám i USB kľúč filmu s tým istým názvom. V filme dominujú Brad Pitt , Di Caprio a Tarantino. To je ten Tarantino, ktorý režíroval deväť filmov, napr. Kill Bill, Nespútaný Django, Osem hrozných, a najmä Pulp Fiction a ďalšie pecky. Títo chlapíci budú raz vo všetkých Sieňach slávy.
Knihu som mal na chalupe, pršalo, vonku sa nič nedalo a ja som sa pokúsil knihu troška študovať. Po troch dňoch som pochopil, že kniha sa študovať nedá, keď načisto zmätený som vyhľadával mená tých, ktorých som doposiaľ nepoznal a ani som o nich nepočul. Chyba lávky, alebo 50 na päťdesiat. Tarantino uvádza veľa filmov, kníh, mená veľa muzikantov a veľa hercov, ktorí vôbec neexistujú, resp. existujú dokonale, lebo sú dokonale známi. Je to geniálny ťah, nik sa nemôže hnevať, veď ide o fikciu ! A súčasne sa vyhol možným súdom .
Zásadná vec : Kniha a film sú veľmi podobné, najlepšie scény, či historky sú nakrútené a niektoré sú notoricky známe. Desiatky ďalších sú iba v knihe, do filmu by sa nezmestili, resp. i zmestili, ale musel by to byť 5-dielny film. Najmenej. Ak ste sa rozhodli knihu prečítať, doporučujem nemiešať ju s filmom. Výborná vec je to, že kniha i film sú jedinečné a celkom autonómne.
Záverom : Tarantino si vybral úžasné „zlaté roky Hollywoodu“, t.j. šesťdesiate a sedemdesiate roky. Je to obdobie „rokenrolu“, hippies, drog, voľnej lásky famóznej hudby. Strašne by som chcel žiť v tomto čase, ale nepustili ma tam. Možno nabudúce.

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

29.11.2022 07:41

I medzi priateľmi sa vyhýbam rozhovorom o Ukrajine. Ku všetkej úcte nemožno aspoň trocha kvalifikovane diskutovať, keď váš partner vie len toľko, že ukrajinským prezidentom je hajzel Zelenský, Bandera bol svinský nacista, fašista....možno je to pravda, ale ako ďalej ? K dejinám Ukrajiny som informácie dohľadával najmä na Wikipédii a obdobných zdrojov. Chýbala mi ucelená publikácia o dejinách Ukrajiny. No a pred týždňom som v Martinuse takúto knižočku objavil. Je určená pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť tisícstranovým odborným publikáciám a potrebujú jasne a zrozumiteľne vysvetliť historické fakty. Teda žiadne historické elaboráty. Toto presne spĺňa útla knižočka, ktorá sa mi ihneď zapáčila, a hoci takmer zásadne knihy nekupujem (pretože sú predražené a pritom sa dajú zadarmo požičať v knižniciach), túto som si kúpil. No čo vám poviem, sfúkol som ju za jeden deň.
Nebudem teraz uvádzať chronologické údaje ešte z obdobia ranného stredoveku, je to priďaleko a výpočet kniežat – vládcov prenechajme historikom. Kniha ožíva pri vpádoch Mongolov a Tatárov, vysvetľuje pojem „Zlatá horda“. Autor prechádza do obdobia kozákov, píše ich charakteristiku, postoje, činy... Takýmto spôsobom kniha naberá na sile, obohacuje sa, je veľmi zaujímavou. Autor sa nesústreďuje iba na Ukrajinu čo sa ani nedá, lebo Ukrajina žila vždy v područí cudzieho štátu, (či štátov), nedokázala byť samostatným nezávislým štátom. Vládli jej Tatári, Mongoli, Poliaci, Litva, Rusko...no otrasné, nemožno sa diviť, že nesú so sebou ťažkú traumu. I Ukrajina sa začala národnostne prebúdzať v osemnástom /deväťnástom storočí, ale v podstate vytvorila svoj vlastný, nezávislý štát až v r. 1991
Na tomto mieste ukončujem históriu Ukrajiny s tým, že najbližšie a najzaujímavejšie sú jej dejiny po roku 1918 doposiaľ. Keď bude nálada, tak tento článoček doplním o pár dielov.

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

19.11.2022 05:53

Kniha sa mi dostala do rúk viac-menej náhodou, nebol to teda cielený výber. Už doma, keď som listoval všetkými vypožičanými knihami z knižnice, mi ako posledná zostala v rukách práve táto. Začal som čítať, ale po pár stránkach som to vzdal, musel som pribrzdiť a nastaviť sa do módu knihy. Bolo to desivé čítanie z vietnamskej džungle a neviem, či som urobil správne, keď som sa rozhodol, že idem teda do toho, pretože takáto kniha zanechá vo vás i nejakú stopu.
Je to príbeh skutočného Indiána z kmeňa Čirikavov, ktorý sa dostal do Vietnamu z väzenia v USA, kde si odpykával 30 rokov za vraždu policajta. Nebol to hocijaký Indián, bol to najväčší zabijak vycvičený špeciálne vojenskou rozviedkou. Uvediem len krátku ukážku z výcviku : postavili ho pred živú divokú sviňu a do rúk mu dali vreckový nôž cca 4cm dlhý. Ani nechcite vedieť, čo všetko nasledovalo.
Ale pozor, toto nie je nejaká béčková kniha . Autor patrí medzi najlepších svetových fotoreportérov, ktorý fotil vo všetkých súčasných vojnách, Irak, Sýria, Afganistan......Začínal ako 18 ročný vo Vietname. Opisuje svoje prvé stretnutie s Indiánom, akcie, ktoré spolu prežili. Stali sa nerozlučnými priateľmi nielen na bojisku, ale i potom, ako obaja dezertovali a žili v Paríži. Lenže Indián už nedokázal žiť v normálnom prostredí a postupne sa stal hrozbou pre všetkých, ktorí s ním prišli do styku.

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

14.11.2022 07:05

Ak si autorku tejto peknej a milej knihy vyklikáte na FB, zjavia sa vám fotografie autorky a vlastne celej rodinky. Mimoriadne milá, pekná, sympatická, inteligentná........absolventka sinológie na Karlovej univerzite, aktívna folkloristka (Pirečko). Opísal som osobnosť autorky podrobnejšie, a to preto, lebo popis autorky sa úplne hodí ako krátka recenzia knihy. Kniha je naozaj veľmi pekná a milá, nevtieravá. Za tri roky pobytu v Kórei nazbierala Dominika množstvo mini či mikro príbehov , ktoré scelila do kompaktného diela. Pre mňa osobne boli niektoré tu popísané skúsenosti a poznatky až šokujúce a samotní Kórejčania mi často pripomínali bytosti z inej planéty. Je to úplne iná kultúra a spôsob života.
Bohužiaľ, kedysi fascinujúca a starobylá kultúra sa zmenila na vonkoncom elektronickú a úplne zdigitalizovanú sterilnú spoločnosť. To jednoducho musíte prečítať, lebo inak neuveríte, že sa takto dá žiť.
Autorka sa zásadne nezmieňuje o politike, existencii Severnej Kórei a pod., v tomto je maximálne politicky korektná.
A bomba na záver : keďže mi Dominika občas pripomínala spisovateľa Ondreja Sokola s jeho cestopisnými knihami Ako som vozil Nórov 1, Ako som vozil Nórov 2, klikol som si Ondreja, čo má nového a veruže aj má : jeho najnovšia kniha má názov : Ako som vozil Kórejcov. Tak na toto sa veľmi teším.

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

11.02.2022 14:05

Namiesto úvodu : Čítaniu tejto knihy by veľmi prospelo, ak by mal čitateľ aspoň základné vedomosti o tejto etape dejín Slovenska, t.j. obdobie od 1938 do r. 1945 (ukončenia II.svetovej vojny)
Autor podáva dokumentaristickou formou známe, či menej známe udalosti, deje, osoby a pod. práve z tohto obdobia a týkajúce sa rôznych foriem odboja, či výraznému a verejnému nesúhlasu s politikou „Slovákštátu“.
Autor javy popisuje cez prizmu nálad celej spoločnosti, od vedenia štátu až po nemajetnú vrstvu. Príklad 1 : Relatívne dôsledne popisuje vtedy veľmi známu osobnosť československého/slovenského diplomata Ladislava Szathmáryho, ktorý ako veľvyslanec Slovenska v Poľsku mimoriadne ostrým spôsobom odsúdil napadnutie Poľska Nemeckou ríšou (1.9.1939). Nikto si v tejto dobe nedovolil takýmto spôsobom zaútočiť na Hitlera a zvlášť, ak sa vlastne jednalo o spojenca. Szathmáry bol samozrejme perzekvovaný, ale vojnu prežil.
Príklad 2 : Autor čiastočne mapuje študentské protifašistické postoje, ich prejavy a činy. Študenti vždy pôsobia ako výbušný a revolučný element, ale nedostatok skúseností, slabá, alebo žiadna konšpirácia, nedostatok prostriedkov, vrátane potravín a zbraní z nich robí ľahký cieľ. Osud jednej „študentskej partizánskej skupiny Janka Kráľa“ by bol tragikomický, keby časť z nich nezomrela, čím sa príbeh zmenil na tragédiu. Chlapci založili partizánsky oddiel v máji 1942 (asi 15 osôb) a utáborili sa v oblasti Dolany – Častá. V júli dostali pokyn, aby sa premiestnili na stredné Slovensko. Počas presunu ich uvidel hájnik, ktorý ich udal na žandárskej stanici a následne boli zadržaní tromi žandármi z Chtelnice. (t.j. prešli len pár kilometrov). Dostali sa do koncentračného tábora a začiatkom r. 1945 bola evakuačná kolóna väzňov bombardovaná spojencami a dvaja chlapci zomreli. V Píle (vedľa Lesnej správy) majú títo mladí partizáni pamätnú tabuľu.
Kniha obsahuje niekoľko desiatok viac, či menej závažných prípadov konania proti ideológii tzv. Slovenského štátu. Otázka na môjho FB priateľa Jozef Behúl : Jožko, vedel si tom, že bol detailne vypracovaný plán atentátu na Šaňa Macha ? Na mieste atentátu už naňho čakali ozbrojení odbojári. Prečo to nevyšlo sa dočítaš v knihe, ale mal v tom prsty opäť hájnik : -)

Čítať viac

10
10

Pavol Čomaj napísal recenziu

06.02.2022 07:14

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Mimoriadne emotívny román, kde sa stretáva kriminálna história krásnej Elyz a jej kumpána Karla, na Azúrovoum pobreží v kasínach. (1939). Neprekonateľná dvojica (podvody, vydierania) sa viac-menej náhodou dostane do rúk francúzskej polície a tá ich následne vydá do väzenia v Ríši. SS ich označí ako „politických“ a skončia vo vyhladzovacom tábore Osvienčim.
Až potiaľto sa kniha tvári skoro ako ženský román, ale potom nastane peklo. Je zbytočné tu opisovať osudy množstva žien, ktoré, ak neboli splynované ihneď, umierajú hladom a v bolestiach pri otrockej práci. Elyz vie, že smrť jej stojí za chrbtom a ostrie má nabrúsené. Má posledný pokus zmeniť osud, čo znamená prihlásiť sa „pracovať“ do verejného domu v koncentráku. Dostáva šokujúcu pomoc od veliteľa „bordelu“, ktorýsi ju vybral, lebo v nej vidí bývalú krásnu a inteligentnú ženu. V tejto časti sa román mení na drámu a dráma prerastá do trileru. Elyz využíva svoju krásu a inteligenciu a dokáže vybaviť priepustky mimo koncentrák, dokonca dlhodobo i ukryť kamarátku. Napriek tomu je Elyz zúfalá, odmieta takýto spôsob život a rozhodne sa spáchať samovraždu. Ale v jej brušku sa ozval nový život.
V knihe je množstvo emocionálne vypätých scén násilia, brutality, mučenia, nie sú však samoúčelné, dokresľujú atmosféru a „život“ v tábore. Opisovať život, prostredie a fungovanie „neviestok“ vo „verejnom dome“ v koncentráku považujem za nekorektné, treba si to prečítať.
Všetky postavy v tejto knihe sú reálne, obdobne sú skutočné takmer všetky udalosti z verejného domu, mená sú samozrejme zmenené.

Čítať viac

„Tak prečo máme ustavične ambíciu milovať? Pretože láska je bod, kde sa stretáva pravda s mágiou.“

Roviny života - Julian Barnes, 2015
Roviny života
Julian Barnes