

wishlist Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Zelený kocúr nám priniesol aj tretiu časť série Cottonwood Cove - príbeh ďalšieho z detí Reynoldsových. Hlavné slovo mala Brinkley, ktorá túžila po kariére športovej novinárky. Zakomponovanie tejto profesie sa mi páčilo a zapôsobilo to na mňa originálne.
Opäť rodinné konverzácie boli top čítanie. Opäť sa musím opakovať, ale rodinu, súrodencov Reynoldsových zbožňujem.
Tento príbeh nebol výnimkou, aj keď som z neho nespadla na zadok. Bola to veľmi príjemná oddychovka, ktorá neriešila globálne problémy a ani extrémne srdcové záležitosti. Bolo trocha drámy, ale úplne to stačilo. Romantika ako lusk, po ktorej siahnete, keď chcete vypnúť.
Spomínala som, že to bolo vtipné? Pre tento humor zbožňujem túto sériu. A to, ako sa v každej knihe stretávame s rovnakými postavami sa mi veľmi páči. Všetkých mám rada a v tejto časti ma úplne najviac bavilo, ako mužské osadenstvo chcelo fandiť Hendrixovi, no…nemohli.
Aj keď nechýbala predvídateľnosť, stále ma vedeli prekvapiť niektoré momenty.
Ďalšia časť ma už čaká na poličke a radšej ani nechcem myslieť na to, že sa čoskoro budeme musieť rozlúčiť s rodinou Reynoldsových.
Fifty- Fifty je piatou časťou zo série “Eddie Flynn”. Mňa len mrzí, že s Eddiem sa stretávam až v tejto piatej knihe, no ako som pozerala, do slovenčiny bola preložená len táto a štvrtá časť- úspešná kniha Trinásť.
Fifty-Fifty bol vynikajúci triler, ktorý ma zo začiatku až tak nebral nakoľko nebolo ťažké tipnúť si, ktorá z dvoch sestier bola vrah. Neskôr ma autor patrične zmiatol až som si vravela, že táto to byť nemôže. To by bolo príliš okaté. Ktorá to nakoniec bola sa dozviete na konci.
V tejto knihe sa mi páčilo napätie, ktoré autor vniesol do deja aj prostredníctvom striedania pohľadov viacerých postáv. Ďalším lákadlom pre mňa bola postava Eddieho, ako právnika, ktorý bol podvodník. V knihách, filmoch či seriáloch ma fascinuje právny systém v USA. Ich súdne pojednávania, porota a všetko s tým súvisiace. Počas čítania máte pocit, že je to len o tom, kto lepšie “predá” príbeh niekoľko člennej porote, ktorá má rozhodnúť o vine či nevine. K tomu len, videli ste film 12 rozzúrených mužov (12 Angry Men)? Perfektný.
Autor je vraj právnik takže niekoho môže nudiť či rušiť v deji viac opisov zo zákulisia pojednávania, ale aj tak si myslím, že to bolo podané veľmi zaujímavo. Nenechajte sa odradiť a choďte zistiť, ktorá sestra si zabila otca.
Opäť mi nedá sa hneď v úvode trocha porozplývať nad vizuálom knihy. Pútavá obálka s krásnou oriezkou sú už vo Venupress štandardom. Zároveň autorke gratulujem k debutu.
Pred knihou som mala rešpekt z hľadiska jej hrúbky. Vyše 500 strán dá zabrať, ale na moje prekvapenie bolo čítanie celkom svižné.
Autorka napísala pútavý príbeh so zaujímavou zápletkou z prostredia mafie a postavami, ktoré buď milujete alebo nenávidíte. Dej je z pohľadu dvoch hlavných hrdinov - Maxa a Olivie, obohatený aj o spomienky z minulosti. Niektoré scény boli naozaj drsné. Ako aj Antonov charakter. Pfuj naňho! Autorka postavám nič nedarovala. V rozsiahlych kapitolách boli do hĺbky opísané city, pocity a emócie hlavných hrdinov, takže príbeh určite precítite. Nechýbala ani akcia a stupňujúce sa napätie.
Aj keď nie som fanúšik dlhých kapitol a rozsiahlych myšlienkových pochodov, kniha si našla a určite ešte nájde svojich čitateľov. Napriek tomu príbeh Maxa a Olivie skončil mierne otvorene takže som zvedavá na ďalší vývoj udalostí.
Rodina z domu tieňov je voľným pokračovaním knihy Rodina v podkroví, ktorú som bohužiaľ nečítala. Možno by sa mi viac páčila alebo by ma viac zaujala, ak by som čítala aj tu prvú časť.
Bola to druhá kniha od autorky (a aj posledná), ktorú som si prečítala. Príbeh mal veľmi zdĺhavý začiatok. Nič sa tam poriadne nedialo. Neskôr už prišlo aj na napätie, tajomno, ale nič z čoho by som bola “vau”. Celý dej bol taký nemastný - neslaný. A postavy tiež hrôza. Nikto, koho by ste zbožňovali alebo nenávideli. Žiadne emócie. Vyšetrovanie vrážd tiež skončilo…no pokojne si to prečítajte. Možno vám viac sadne.
Do čítania som sa nútila a to nikdy neveští nič dobré.
Táto kniha bude/je asi mojim knižným sklamaním pre rok 2025.
Po dlhšej dobe som mala chuť na nejaký dobrý psychotriler. V knižnici som si vypožičala dve knihy od tejto autorky, lebo sa mi zdali povedomé. Že som ich už zazrela aj na bookstagrame…A záver? Mala som ísť radšej do Freidy. Do niečoho viac psycho.
Kto je vrahom bolo v tejto knihe celkom zrejme. Ale potom sa zamýšľate či je to naozaj tak alebo vás chce autorka zmiasť. Odhalila by vraha tak skoro? Je vhodné ukázať na vraha niekde v polovici knihy? Je to potom ešte napínavé čítanie? V tomto prípade to celkom sadlo. Autorka sa stále snažila malým detailom ukázať na niekoho iného. Úplné osvietenie prišlo na úplne posledných stranách s tým “odpálilo ma” efektom. Vrah sa nezmenil, ale všetky tie odhalenia okolo mali niečo do seba.
Čítanie to bolo v celku pútavé. Postavy si ma síce nijak zvlášť nezískali, ale kniha má niečo z toho napätia, ktoré si triler vyžaduje.
Pobozkáme sa, dotkneme. Nechceme nič viac. Čo potrebujeme, je na dosah. Všetko ostatné je nepodstatné. Také jednoduché. Nenaplnení sú iba tí, čo nevedia, čo chcú.
