wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
wishlist Moje aktivity
Po tejto knihe som siahla jednak z dôvodu, že som si potrebovala prečítať nejakú detektívku a potom, že som bola zvedavá na Yrsu. Knihy tejto spisovateľky som vnímala pozitívne, preto som bola na ne zvedavá.
Ale teda uff…
Už keď som si ju listovala a videla, aké sú dlhé kapitoly, no nemusím to. Od toho sa odrážal aj pomalší začiatok (a celkovo zdĺhavý dej), kedy som mala pocit, že autorka častokrát odskakuje od deja. V úvode je určite potrebné oboznámiť čitateľa s problematikou, no tu bolo priveľa zachádzok nikam.
Ďalej mi trocha prekážali “suché” postavy vyšetrovateľov. Boli akési bez iskry, mdlé, akoby žiadna z nich nemala rada kontakt s ľuďmi. Aj tie dialógy boli veľmi strohé.
Ide o islandskú detektívku z tohto prostredia, tak neviem či celkovo sú tam ľudia zdržanliví alebo len autorkine postavy.
Nakoniec ten koniec. Aj keď bolo celkom jasné, kto môže byť vrah, jeho odhalenie ma vôbec nešokovalo pričom to bolo celkom lišiacky napísané. Aj napätie sa stupňovalo. Striedanie prítomnosti s minulosťou vnímam pozitívne. Avšak, koniec bol veľmi rýchlo podaný a celkovo motív vraha, jeho osobnosť. Nejak mi to celé nehralo.
Veľmi zvažujem, či budem v tejto sérii pokračovať, lebo jedno sa musí autorke nechať, navnadila na pokračovanie príbehu jednej z hlavných postáv.
Awww…posledná časť série Cottonwood Cove. Ak poznáte túto sériu, tak potom viete, že každá z piatich kníh ponúka príbeh jedného súrodenca z rodiny Reynoldsových.
Posledná kniha vyšla na veterinára Cagea. Vieme, že je to slobodný otecko, kt. sa stará o svoju dcéru Grace a všetci sú z nej hotoví. Úprimne priznávam, že vo všetkých predošlých knihách mi to mierne prekážalo. Všetci sa z nej dobre nepos*ali. Cage mi rovnako neprišiel nejak extra sympatický. K tomu ešte predchádzajúca kniha o Finnovi bola taká všelijaká…
Preto som sa púšťala do čítania záverečnej časti veľmi opatrne.
Ale viete čo? Ja som si ich obľúbila…Možno tým, že ponúkli svoj príbeh a čitateľ ich môže lepšie spoznať (najmä Cagea ako romantika). Grace bola rozkošné malé dievcatko, ktoré vždy vedelo čo povedať a čaro jej osobnosti už zapôsobilo aj na mňa. Cage, ako večný mrzút, tiež ukázal, že má srdce aj pre inú ženu než je jeho dcéra.
Príbeh bol jednoduchý, predvídateľný, plný úsmevných situácii a nechýbali ani súrodenecké sms konverzácie. Tieto knihy sú vynikajúcou oddychovkou. Neriešia žiadne drámy, nie sú tam žiadne klamstvá, intrigy, zákernosti…
Tá ľahkosť, súdržnosť rodiny, láska, podpichovanie, nápomocnosť, pochopenie, to tvorilo túto sériu takou jedinečnou.
Mojím favoritom je druhá časť: Pod hviezdami s Georgiou, ale som rada, že po nie najlepšej Pred zotmením to Po búrke napravilo.
Rodina Reynoldsových mi bude chýbať.
Vitajte v mafii 2!
Krásne ružové pokračovanie rovnako nádhernej modrokrásky Hry osudu. Tá skončila veľmi…to si musíte prečítať ako, lebo Bozk smrti priamo nadväzuje a aby ste si príbeh vychutnali čo najviac.
Ak máte prečítanú Hru osudu, tak v tomto pokračovaní budete môcť sledovať hlavné, ale aj vedľajšie postavy, ako sa vyrovnali resp. vyrovnávajú s predchádzajúcimi udalosťami. Hneď v úvode vás ochromí Tylerova bolesť, zúfalstvo a hnev, ktorý je upriamený na nepriateľov, ale aj vlastné zlyhanie.
Priznávam, že som si pozerala kapitoly dopredu, či sa k nám pripojí aj Grace, lebo som už bola sama zúfalá.
Ale áno, dočkáme sa jej, ale inej, ako ju poznáme z HO. Po tých udalostiach je to až očakávané. Som veľmi rada, že sa z nej nestala “drama queen”, a aj keď mala rôzne stavy, vždy si zachovala aj to racio a nerobila zbytočné scény.
Toto pokračovanie má napínavé a akčné časti, no mám pocit, že v porovnaní s Hrou osudu je ich menej. Či mi to prekážalo? Nie. Aj tie čo boli, boli kruté, drsné, dychberúce, bez zľutovania či šance na prežitie. Žiadne jednorožce sa nekonali. Bolo to perfektné. Autentické s temným svetom mafie.
Autorka vedela veľmi pútavo a do hĺbky opísať vnútorné boje postáv. Išla surovo po emóciach. Vnútorné monológy, ktoré zväčša nemusím, lebo mám pocit, že postavy stále točia o tom istom, som pri Bozku smrti nemala. Áno, pochybnosti o láske, mafii a tom, či to hlavné postavy zvládnu boli. Ale boli vynikajúco napísané. Bolo z nich cítiť neistotu, ľútosť, žiaľ, ale aj nádej a lásku. Tyler s Grace nezatvárali oči pred realitou. Vedeli ju prijať, aj keď bola veľmi bolestivá.
Autorka vytvorila krásny príbeh, ktorý ani zďaleka nekončí a už sa naozaj neviem dočkať jeho pokračovania.
