Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Nájdete ma na instagramovom účte @patrishatheserpent
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2020
2019
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Ďakujeme za prihlásenie sa do newslettera. Keďže naša ponuka sa stále rozširuje a nové skvelé tituly pribúdajú, radi vám pomôžeme zorientovať sa v nich a nezmeškať najlákavejšie knižné ponuky.
Anarchorance som prečítala už koncom minulého roka a nakoľko recenziu píšem až teraz, je asi jasné, že som si jej hodnotenie potrebovala nechať prejsť hlavou. Začnem asi tým, že som zmätená zo všetkých nadšených recenzií, podľa ktorých knihe nie je čo vytknúť. Asi som čítala inú knihu ako ostatní, alebo jednoducho nie som cieľová kategória. A teda poviem ako to je, v poslednej dobe ma veľmi nenadchla žiadna kniha zaradená v kategórii young adult.
Ako najzásadnejší problém knihy vnímam zo svojho pohľadu nedostatok opisov, či už to bol opis sveta alebo vnútorných konfliktov postáv. Som typ čitateľa, ktorému nevadia aj trochu podrobnejšie opisy, najmä ak sa jedná o prvý diel série, v tomto prípade o načrtnutie pomerne komplexného sveta na iných planétach. Občas som mala pocit, že autorka má danú scénu jasne pred očami, no nedokáže čitateľovi podať dostatok informácií na to, aby videl to isté, čo ona. Takisto som sa pristihla pri tom, že sa necítim ako na inej planéte, Anarchorance sa až príliš podobala na našu Zem, a nezachránilo to ani tých pár technických vychytávok. Neviem, či to bol zámer a možno boli moje očakávania privysoké, no na základe nálepky scifi som si predstavovala trochu prepracovanejší svet.
Páčilo sa mi, že kniha mala tri dejové línie a čitateľ tak mohol sledovať príbeh prostredníctvom troch rôznych postáv na troch rôznych planétach, no aj tu prichádzame ku kameňu úrazu. Postavy boli na môj vkus príliš ploché, chýbala im určitá hĺbka. Opäť je toto možno problém skôr young adult ako žánru samotného, no mala som potrebu spomenúť to v recenzii. Najviac ma bavila dejová línia Shadea, o ktorej sa dá povedať, že držala príbeh pohromade. Celý čas sa okolo neho vznášal závoj tajomna, čo ma poháňalo obracať stránky. Naopak vôbec ma nebavila dejová línia Lyry, ktorej správanie som nedokázala pochopiť. Jej dialógy s ostatnými postavami boli zo začiatku zábavné a párkrát som sa naozaj schuti zasmiala, no potom to prekročilo nejakú pomyselnú hranicu a začalo mi to liezť na nervy. Dejová línia Vanille akoby tam ani nebola, v druhej polovici knihy sa úplne vytratila, čo je podľa mňa škoda.
Záver knihy bol pre mňa osobne neuspokojivý a frustrujúci, pretože neponúkol takmer žiadne odpovede na otázky. Som si vedomá, že kniha je súčasťou trilógie, no aj tak si myslím, že cliffhanger na konci všetkých troch dejových línií nebol práve najšťastnejšou voľbou. Napriek všetkej kritike si myslím, že príbeh má do budúcna čo ponúknuť a pevne verím, že autorka už pracuje na pokračovaní, aby sme sa čím skôr dozvedeli, ako sa tento medzigalaktický konflikt vyvinie.
