Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Recenzie píšem aj na instagrame @patrishatheserpent
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Tak vás tam všetkých zdravíme a gratulujeme k 20 titulom v cudzom jazyku :-)
Kniha Aj zradcom sa odpúšťa je druhým dielom v historickej sérii o dejinách kráľovského mesta Kežmarok. Je to čítanie, ktoré zaujme najmä miestnych ľudí z okolia, historikov, no určite aj tých, ktorých dejiny Slovenska jednoducho bavia a chceli by sa vžiť do osudov ľudí z daného obdobia.
Ako už napovedá názov knihy, autorka sa rozhodla venovať charakteru zradcu Martina Dévaya, ktorý v prvej knihe zohral kľúčovú úlohu. A tiež morovej epidémii v Kežmarku, ktorá v tej dobe vyhladila takmer celé mesto. O týchto udalostiach som doposiaľ veľa nevedela a som vďačná, že som mala príležitosť dozvedieť sa viac.
Na štýle písania Nory Baráthovej je špecifické, že pocity a motivácie postáv ukrýva do ich činov. V jej knihách nenájdete podrobné vnútorné monológy, no napriek tomu pochopíte to podstatné aj bez zbytočných slov. Na druhej strane ma vyrušovali časté odbočky od hlavnej dejovej linky a občas aj príliš veľké zahlcovanie čitateľa historickými udalosťami. Možno som to nevedela dostatočne oceniť, pretože nie som veľký znalec dejín, no to je môj subjektívny pocit z čítania.
Táto historická séria pre mňa niečo úplne iné ako čítam bežne, no napriek tomu som si knihu veľmi užila. Bavil ma charakterový vývin morálne šedej postavy a tiež to, ako som mohla na chvíľu uvidieť Kežmarok očami vtedajších ľudí. Už nikdy viac sa na svoje rodisko nebudem pozerať ako na nudné a nezáživné mesto.
Ďakujeme za prihlásenie sa do newslettera. Keďže naša ponuka sa stále rozširuje a nové skvelé tituly pribúdajú, radi vám pomôžeme zorientovať sa v nich a nezmeškať najlákavejšie knižné ponuky.
Muž, ktorý kráčal za smrťou sa začína retrospektívnym rozprávaním o osude kežmarského richtára a vyslanca Jakuba Kraya. Následne autorka opisuje celú postupnosť historických udalostí, ktoré viedli k k porážke Rákocziho vojsk a k momentu odsúdenia kežmarských radných pánov na popravu sťatím.
Jakub Kray je pôsobivo vykreslená hlavná postava. Čitateľ nemôže inak, než obľúbiť si jeho zásadový, na smrť verný, prehnane tvrdohlavý charaker. Bol hrdinom, ktorý v kežmarskom ľude vzbudzoval dôveru a v samotných panovníkoch a veliteľoch úctu a obdiv.
Autorke sa podarilo veľmi umne priblížiť zmýšľanie a konanie postáv, vykresliť ich charakter a zároveň čitateľovi poskytnúť informácie potrebné na pochopenie historického kontextu. A to bez toho, aby sa čitateľ cítil zahltený nepotrebným množstvom mien a udalostí. Veľmi pekne tiež priblížila dobové zvyky, atmosféru a spôsob komunikácie a boja v Kežmarku a okolí.
Väčšina deja sa odohráva v priebehu niekoľkých rokov počas Vianoc, ktoré sú pre príbeh symbolické. Stručné, no zato veľavravné opisy zimnej krajiny, naladia čitateľa na nadchádzajúce predvianočné obdobie.
Kniha je smutná, obsahuje veľa krívd, násilia a neprávosti, ktoré boli napáchané na ľuďoch z Kežmarku. No je v nej tiež nádej, optimizmus a nezlomný duch, ktorý v tomto malom mestečku pretrváva dodnes.
Som veľmi zvedavá, aký sled naberú historické udalosti v ďalších častiach tejto série. Knihy od Nory Baráthovej sú čosi špeciálne. Čosi, čo dokáže v slovách obsiahnuť len človek, ktorý dejinami žije. Muž, ktorý kráčal za smrťou je skvelé čítanie a (nielen) pre Kežmarčanov povinná jazda.
Lev v srdci prináša prekrásny príbeh malého myšiaka, ktorého odvaha odzrkadľuje jeho skutočú veľkosť. Je dôkazom, že sila jendotlivca pramení zvnútra a so zovňajškom má len pramálo spoločné. Veľmi sa mi páčili farebné aj veľkostné kontrasty myšiaka a leva, ale aj ostatných zvieratiek. Pobavili ma tiež vypleštené oči slona a antilopy a v istých momentoch mi ilustrácie pripomínali milovaný Madagaskar. V závere som bola dojatá a príbehovo je spomedzi detských kníh Lev v srdci moja topka.
Čítať viac
Koala, ktorá môže, má za hlavného hrdinu rozkošnú, hebučkú koalu menom Kevin. Príbeh hovorí o tom, že život v izolácii pre strach z neznámeho je premárnená príležitosť vyskúšať niečo nové. Kniha je inšpiráciou pre vykročenie z komfortnej zóny a vysvetľuje dôležitosť vzťahov s ostatnými. Príbehovo ma oslovila asi najmenej spomedzi kníh zo série, no i tak som si ju užila.
Čítať viac
Veveričky, čo sa škriepili, sa zaoberá témami ako plánovanie a zásoby na horšie časy, či delenie sa o veci s priateľmi. Je to príbeh o tom, že zdieľaná radosť sa rovná dvojnásobná radosti. Dvaja veveričiaci Vratko a Filip a ich boj o šišku ma pobavili. (Taktiež sa mi veľmi páčila Filipova ofinka.) Táto kniha obsahuje originálne dizajny a usporiadanie ilustrácií na dvojstranách, ktoré prekrásne plynú spolu s textom a dopĺňajú ho. Dej sa odohráva v jesennom lese hrajúcom všetkými farbami, a tak je kniha dokonalou pastvou pre oči najmä v jesennom období. Spomedzi všetkých troch kníh, ktoré som zatiaľ zo série čítala (Veveričky, Koala, Lev) sú Veveričky po vizuálnej moje najobľúbenejšie.
Čítať viac
Nick and Charlie je krátka novelka, ktorá priamo nadväzuje na tretí diel komiksovej série Heartstopper. Nickov čas odchodu na univerzitu sa blíži a chalani sa budú musieť vysporiadať so závažnou otázkou - vydrží ich vzťah toto odlúčenie?
Táto kniha, podobne ako komiksy, veľmi pekne a citlivo rieši otázky týkajúce sa vzťahu. Nick a Charlie si prechádzajú veľkou vzťahovou krízou. Snažia sa nasledovať vlastné srdce, no zároveň je ťažké nepočúvať názory ostatných a nevšímať si kamarátov, ktorí sa pred ochodom na univerzitu rozhodnú spáliť mosty a začať v novom prostredí odznova.
Viem si predstaviť, že Nick and Charlie je kniha, ktorá pomôže tínedžerom zmietaným emóciami v tom najkritickejšom období. Ponúka láskavý pohľad na komplikovanú situáciu a opäť raz zanecháva po dočítaní príjemný pocit a úsmev na perách. Alice Oseman píše tie najviac wholesome príbehy!
Na túto knihu som sa odhodlávala celú večnosť a dosť som sa na ňu tešila. Pamätám sa, že som si ju kúpila hneď v roku, keď vyšla. Zaujal ma najmä názov, obálka a anotácia, ktorá sľubovala akýsi mix kníh Dcéra snehu a Kde raky spievajú (v tomto prípade je podobný dokonca aj názov knihy). Možno za to mohli moje prehnané očakávania a možno do očí bijúce nedostatky príbehu - tak či onak, ostala som trochu sklamaná.
Ursu som si predstavovala ako magické dieťa, podobne, ako to bolo v Dcére snehu. Od príbehu som si sľubovala prvky magického realizmu, lebo ma na to klamlivo naviedol obsah knihy a marketing. No žiaľ, toto je príbeh z reality, ktorý kvôli istým prehnaným prvkom nepôsobil veľmi uveriteľne a to mu z môjho pohľadu značne ubralo na kvalite. Nejdem prezrádzať nič z deja, no ak sa knihu rozhodnete čítať, pamätajte, že sa radí skôr do žánru spoločenská beletria.
Od Joanny, hlavnej postavy príbehu, som zasa očakávala zanietenosť a vrúcnu lásku k prírode, podobne ako to bolo s Kyou v Kde raky spievajú. Tešila som sa na ornitologický výskum, no namiesto toho som dostala nudné kontrolovanie vtáčích hniezd, ktoré ma vôbec nenadchlo. A romantika medzi hlavnými postavami, och, o tej radšej pomlčím. To bol dosť veľký cringe.
Nejde ani tak o to, že by tento príbeh bol vyslovene zlý. Dočítala som ho do konca a mal rozhodne peknú myšlienku. No čakala som od neho jednoducho oveľa viac.