Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Celý názov knihy: Lode mŕtvych - Bermudský trojuholník, UFO, USO a narkobaróni
Najskôr začnem názvom - je zavádzajúci, neskúma iba neobjasnené udalosti v Bermudskom trojuholníku, ale všeobecne tzn. že sa venuje Bermudskému trojuholníku rovnako ako Barentsovmu alebo Diabolskemu mori, čo mne osobne nevadí, no niekomu, kto chce čítať vyslovene len o Bermudských záhadach možno áno.
Páči sa mi, že autori rozoberajú rôzne hypotézy na konkrétnych prípadoch. Samozrejme niektoré prípady zmiznutia lodí/ponoriek/lietadiel nie sú dodnes objasnené a tu nastupujú možnosti, čo sa mohlo stať - od UFO a USO, po náhodné stretnutie s ponorkou alebo metánovým plynom.
Bavilo ma to čítať, no autor veľkú časť knihy venuje ponorkám- niežeby to nebolo zaujímavé, no miestami som mala pocit, že čítam knihu s názvom Ponorky mŕtvych.
Zaujímavo spracovaná kniha - knihá má ako deň 24 kapitol, každá hodina je opísaná z pohľadu iného človeka - od kňaza, tehliara, faraóna po vykrádačov hrobiek... Niektoré postavy majú menšie "cameo" a spomínajú sa viackrát v priebehu deja knihy. Všetky pohľady boli zaujímavé, rôznorodé a poučné. Kniha sa čítala rýchlo nakoľko jedna kapitola mala iba pár strán.
Moja prvá kniha o slečne Marplovej, ktorú som si idealizovala ako starú dedinskú klebetnicu, ktorá nemá čo robiť, iba pchať nos do cudzích vecí tak hlboko, že aj vraždu vyrieši a vraha vysnorí. No slečna Marplová je distingvovaná staršia pani, ktorá reprezentuje nejednu sebestačnú a bystrú ženu, síce vo vyššom veku, no nedá mi to nepredstavovať si slečnu Marplovú ako mladicu - inteligentná, nezávislá, pokroková a tajuplná žena.
Teraz k prípadu: komplikovaný ako vždy - neznáma žena nájdená v knižnici ľudí, ktorí ju nepoznajú. Krôčik za krôčkom čítame vyšetrovanie danej vraždy, no odpoveď na túto otázku nemá nikto iný, ako vyššie spomínaná sympatická stará slečna.
Dlho premýšľam nad tým, ako sa z prvej knihy, ktorá je horor, stala v druhej a tretej knihe sci-fi. Zaujímavé spracovanie, vysvetlenia a nevšedný príbeh jednej postavy, ktorú poznáme pod dvoma menami. Musím povedať, že koniec druhej knihy ma nenadchol, nevedela som si predstaviť, ako dej môže pokračovať, no autor ma príjemne prekvapil.
Prepracovaný príbeh tretej knihy nám osvetlí udalosti z predošlej a dokonca aj prvej knihy a zapadne do seba ako puzzle.
Knihy z pera A. Christie sú napísané nezameniteľným štýlom tvoreným perfektnými dialógmi a správne kladenými otázkami. V tomto prípade som sa na možného vraha snažila pozerať z akéhokoľvek uhla a napriek tomu mi tam vždy niečo nesedelo. Rozuzlenie na konci som nečakala a riadne ma to dostalo. Intuícia a dedukcia pána Poirota nesklamala ani tentokrát rovnako ako opis postáv, ktorá každá bola rôznorodá a svojím spôsobom zaujímavá. Prostredie vyšetrovania vraždy sa mi náramne páčilo.
Vražda vo vlaku a lúpež - ďalšia zamotaná detektívka, ktorá drží čitateľovu pozornosť do úplného konca. Ako býva zvykom, vraha bolo náročné uhádnuť, no nie nemožné. Osobne preferujem knihy, kde sa stane vražda a všetci podozriví sú na jednom mieste v uzavretej skupine, tento prípad sa líšil tým, že vyšetrovanie prebiehalo "otvorene".
Príbeh sa kvôli nenapodobiteľnému autorkinmu štýlu písania čítal rýchlo, nechýbali Poirotove povestné vtípky a pozorné zelené mačacie oči a zaujímavo vypracované postavy.
3,5/5 - Z knihy mám zmiešané pocity, na jednej strane jej chcem dať 5 hviezdičiek lebo štýl Kodžiho Suzukiho mi veľmi sadol, príbeh sa čítal ľahko a sám - žiadne zbytočné opisy, sústreďuje sa na nové sympatické postavy, ktoré sa dostali do kontaktu s Kruhom.
V tejto knihe sa autor snaží vysvetliť vraždenie kazety vedecky a podľa mňa to vysvetliť naozaj zaujímavo a časti ako to skúmali ma dosť bavili.
Posledná kapitola alebo možno dve posledné kapitoly ubrali z napätia budovaného hneď od začiatku knihy od Rjúdžiho pitvy, prešli z vedeckého hľadiska na niečo vyslovene sci-fi. Niekomu sa možno bude pozdávať koniec, ktorý je aj vedecky odôvodnený, no mne to prišlo trocha utrhnuté z reťaze a neprišlo mi, že práve tento druh môže byť nejaký evolučný peak (kto čítal knihu, vie, na čo narážam).
Takže knihu ma bavila čítať, ale s koncom sa akosi neviem vyrovnať odkedy to nabralo toto biologické hľadisko s sci-fi podtónom.
Asakawa je reportér, ktorý sa začne bližšie zaujímať o smrť svojej netere - je to celkom dobrá postava, ktorá sa dá v priebehu čítania obľúbiť, ale titul Najcoolovejšej postavy získava Rjúdži Takajama! Každá scéna, v ktorej Rjúdži bol, si uchmatol pre seba.
Príbeh z pera Suzukiho je omnoho lepší, logickejší, premyslenejší, strašidelnejší a napätejší ako americká filmová verzia - ako inak, aj v tomto prípade platí, že kniha je hotový poklad pričom jej filmové spracovanie patrí na smetisko.
Dialógy, myšlienkové pochody postáv, opis prostredí Japonska a záver - bavilo ma to, teším na na pokračovania.
Jedna z mojich najobľúbenejších detektívok od Agathy - exotické prostredie zaujímavo dopĺňa pozoruhodný prípad, ktorý čítame z pohľadu ošetrovateľky, ktorá je v tomto prípade považovaná za nezainteresovanú osobu (jej povaha a výrečnosť sa mi veľmi páčili a osviežili dynamiku deja). Knihu som prečítala jedným dychom - postavy boli ako vždy popísané vierohodne a po psychologickej stránke prepracované, obeť vraždy bola mne osobne sympatická rovnako ako aj rozuzlenie.
Agatha má vynikajúci štýl písania, vie sa zamerať na celkový obraz aj detaily a čitateľ pri nej málokedy zostane sklamaný.
Autorka píše knihy tak, akoby hrala puzzle - v jednom momente má pred sebou celý jasný obraz, ktorý ale v druhom momente porozhadzuje po kúskoch a je na čitateľovej fantázií a Poirotovmu talentu a intuícií, aby sa obraz dal opäť dokopy a všetky dieliky zapadli na správne miesto.
Príbeh je zaujímavý, musím sa pochváliť že vraha som najskôr uhádla, a potom v priebehu čítania knihy som zmenila názor, ktorý sa mi menil pomaly na každej piatej strane, tak boli karty zamiešané!
Za jeden deň som prečítala túto anglickú detektívnu chuťovku a teším na ďalšie skvosty z pera nenapodobiteľnej Agathy.
