Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Už z prvej časti bolo zrejmé, že autor sa inšpiroval menami, kultúrou a históriou starovekého Ríma. V druhej časti nám predviedol to najlepšie zo zábavy starovekého Ríma.
Prvá časť sa skončila neurčito a bolo jasné, že Miu čaká kopec práce na splnení svojho sna - vykonaní pomste za svoju mŕtvu rodinu; ako aj nových nepriateľov, ktorí sa vykľuli z jej bývalých kamarátov. Ako Čepeľ sa venuje svojej práci, no nepribližuje sa ani o krok bližšie k splneniu svojho cieľa. Po zistení nových informácií ohľadne pádu jej otca a rodiny sa rozhodne predať do otroctva do kolégia a ako budúca gladiátorka vybojovať najväčší zápas v Itreyskej republike - magni, aby sa mohla zoči voči postaviť svojim nepriateľom. Počas jej pobytu v kolégiu Miu trápia morálne dilemy a premýšľa nad krutým systémom, ktorý v krajine vládne.
Autor v druhej časti ponúkol veľa, veľmi veľmi veľa akcie, dilemy, za čo som rada. Mia je bezpochyby milá, citlivá a vražedná dušička, ktorá je sexuálne zmätená - a na toto autor dáva dosť veľký dôraz. Zatiaľ čo na jednej strane úplne chápem jej túžbu po pomste, na druhej strane už nechápem jej city k určitým osobám....na to napíšem iba jedno slovo, na ktorá Mia zrejme zabudla - Carlotta! - čiže isté dejové línie sa vyvíjajú pre takú schopnú hlavnú ženskú postavu veľmi divne a vôbec ma nebavia, a niektoré - spravidla tie akčné scény - sú popísané veľkolepo. Na konci knihy si autor opäť nechal pár nečakaných plot twistov a ja verím, že stihne odpovedať aj na otázky, ktoré nezodpovedal v tej prvej či druhej, napríklad prečo by Miin otec nemal byť zradcom ak vytiahol s vojskom na hlavné mesto?
Mia Corverová je dievča, ktoré v mladom veku stratilo rodinu a ktoré sa rozhodlo pomstiť sa za to. Preto si to nasmeruje priamo do Rudej cirkvi, ktorá vychováva tých najnebezpečnejších a najšikovnejších vrahov, akých kedy kto videl. Konkurencia je obrovská a smrť číha všade na chodbách. Našťastie má po svojom boku tieňového kocúra, ktorý o podstate svojej existencie vie ešte menej ako Mia, no nezabúda jej kryť chrbát a sem tam vypustiť nejakú tú sarkastickú poznámku.
Prostredie cirkvi sa mi páčilo, vyučovacie metódy boli zaujímavé a prístup k študentom ešte zaujímavejší. Nemyslím, že všetky "scény" v knihe sú iba nad 14 rokov, ale niektoré nad 18 - sexuálne scény, aj keď ich bolo minimum, boli šťavnaté a za mňa mohli byť popisované trochu chudobnejšie. Na romantiku a rozvíjanie tejto dejovej linky nebol čas a autor nám ponúkol omnoho viac akčných scén, za čo som len vďačná.
Dúfam, že v nasledujúcich častiach sa autor bude venovať Temnote a tieňom a dôvod Vyvolených.
Z celej trilógie je najzaujímavejšia práve tretia časť. V prvej časti nie sme schopní z prečítania pochopiť, čo sa v Oblasti X deje. V druhej časti zisťujeme, ako to funguje (alebo skôr nefunguje) vo výskumnom ústave, ktorý má na starosti Oblasť X. Tretia časť, rovnako ako prvá, sa drvivú väčšinu deja sústredí v Oblasti X - pred jej vznikom, počas jej vzniku a aj po. Dej je opisovaný troma postavami - psychologičkou/ riaditeľkou, Šéfom a Vtáčím duchom, každý pohľad je z iného časového obdobia. K príbehu - autor nám nenaservíruje všetko, na čo chceme poznať odpoveď, iba ich načrtne a čitateľa necháva domýšľať si veci aj koniec. Veľa vecí je neobjasnených, no toto je typ príbehu, kde mi to absolútne neprekáža, pretože niektoré veci je lepšie nevysvetľovať a nechať ich mysteriózne.
Kariku mám veľmi rada - všetky jeho knihy okrem tejto som zhltla v priebehu dňa, max dvoch. Táto sa od ostatných líši - postavy vrátane tej hlavnej prídu do kontaktu s paranormálnymi javmi omnoho častejšie, sú podstatne komplikovanejšie a agresívnejšie než ako boli v knihe Strach.
Major Gavenda je poverený vyšetrovaním zmiznutí, ktoré sa vysvetliť nedajú. Komunistické vyšetrovacie metódy a celá "politika" knihu osviežili, no miestami ju aj dosť zaťažovali, hlavne keď sa celá autorova pozornosť zamerala na vzťah medzi majorom - plukovníkom.
Kniha ma bavila až kým som neprišla na kapitolu Zrkadlo, od ktorej celé moje nadšenie z prvej polovice knihy opadlo a opadávalo až po koniec. Chvíľu som si myslela, že čítam nejaký divný mix Stopárovho sprievodcu galaxiou inšpirovaným Nočnou morou z Elm Street. Záver bol na môj vkus veľmi dlhý a za mňa mohol byť vynechaný, prišlo by mi to viac mysteriózne.
Tak táto kniha bol boj - vyjadrovanie a štýl písania Jeffa VanderMeera prosto nebude mojou šálkou kávy. Opisy sú pridlhé, opakujú sa a vo väčšine prípadov sú bezvýznamné. Oblasť X je aj po dvanástej expedícií stále oficiálne neprebádaná a nepochopená a žiadne informácie okrem tých skreslených o nej nemáme. Na scénu vstupuje Šéf - nový nadriadený výskumnej stanice študujúcej Oblasť X, ktorý si ale svoju pozíciu v práci nevie utvrdiť - zlá atmosféra na pracovisku a nevraživé chovanie voči jeho osobe zo strany kolegov ho vo vyšetrovaní nikam neposunie a zrazu tu máme poslednú kapitolu - jedinú, v ktorej sa udeje niečo zásadné a zaujímavé.
Autor mohol kľudne ubrať druhej časti aj 100 strán, výsledok by bol rovnaký.
Táto kniha by mohla byť zaujímavým počinom, ak by hlavná postava nebola bližšie ku koncu stále viac a viac nesympatickejšia a nezodpovednejšia čo sa týka jej správania. A pritom začiatok sa začal fajn - dusivá atmosféra jej myšlienok a hlavne jej rodiny bola priam hmatateľná, interakcia s jej matkou či mladšou sestrou sa čítala nepríjemne, čo bol predpokladám aj cieľ autorky. Všimla som si, že autorka si často zvolí ako hlavnú postavu veľmi komplikovanú ženu, ktorá prešla/ prechádza/ alebo ešte len prejde náročným životným obdobím, depresiou a akousi formou násilia, ktoré v nej zanechá temné miesto alebo potrebu mať blízko seba ostré predmety.
K prípadu - vražda dvoch maloletých detí v malom meste vyvolá rozruch aj zláka reportérske hyeny - našu depresívnu hlavnú postavu Camille - napriek tomu, že chápem dôvod jej chlastania mi príde dosť nezodpovedné tráviť tak veľa pracovného času v bare. Vraha som odhalila hneď - autorka až príliš sústredila pozornosť na túto postavu a nedalo sa nepomyslieť si, že to spravil/a. Takže žiadne prekvapenie ani náročný príbeh čitateľa nečaká. Je tam veľa gramatických chýb, kvôli ktorým sa kniha číta veľmi krkolomne - pracuje v základnej škole; tuniačí šalát, bol som sťatá; hostka, tretoročiak (niektoré nie sú nutne zlé, no v bežnej reči nie veľmi používané). Nedoporučujem ani knihu ani autorku.
Veľmi ľahko čitateľná kniha, ktorá je plná krvi, zvratov a vojny.
Prvých dvesto strán knihy mi hlavná postava Rin parádne liezla na nervy svojou neschopnosťou viesť tím ľudí, ktorým na nej záleží. To ju však zároveň približuje k normálnym ľuďom a odkláňa od bežnej predstavy protagonistu - hlavnej postavy, ktorá je neomylná a ktorá nepodlieha svojim démonom a vždy myslí vo vyššie dobro.
Rin je zo začiatku nahnevaná, sebecká a vyhýba sa povinnosti a zodpovednosti, no časom nájde cieľ, ktorého sa drží zubami nechtami - zabiť cisárovnú, ktorá sa v podstate dopustila velezrady.
Všetky bitky, ktoré sa v knihe udiali, boli popísané zaujímavo a udržali moju pozornosť až pokým som nezistila, čo sa stalo s kým stalo. A stalo sa toho veľmi veľa - od zrady, smrti obľúbených postáv až po dilemu, čo bolo a je správne urobiť a ako sa nestať len bábkou v rukách mocných.
Autorka si zaslúži pochvalu za veľmi dobre spracovanie a inteligentný štýl písania.
Kuang ma veľmi prekvapila a to v dobrom. Nový svet popísala dobre od jeho histórie až po aktuálnu situáciu a vojnový stav s Mukénskym zväzom.
Hlavná postava Rin občas lezie na nervy, ale drvivú väčšinu času sa mi o nej čítalo dobre a nedalo sa jej nefandiť - ktorá žena by predsa nechcela utiecť pred rovnakým osudom, aký čakal Rin? Obľúbila som si na nej jej vytrvalosť, odvahu a vôľu zmeniť svoj osud v niečo lepšie. Veľký priestor v knihe má opis štúdia na univerzite, kde stretávame mierne pošahaného Ťianga, ktorý mi dokázal nie len raz vyčariť úsmev na tvári svojimi kúskami.
Druhá polovica knihy má vážnejší nádych - vojaci bránia svoju zem pred nepriateľom. Ten pustoší ich územie a nemieni prestať, kým nepreleje krv všetkých obyvateľov ako kedysi na Spýre. No do akcie nastupujú šamani na čele s Altanom - nebezpečná divízia vojakov, ktorí sa dokážu spojiť s bohmi a priniesť na tento svet veci, ktoré naň nepatria.
Kniha je napísaná veľmi dobrým štýlom, je v nej veľa akcie aj postáv, no tie sú veľmi prehľadné napriek podobnosti mien. Od začiatku do konca veľmi podarený príbeh a ja sa musím pustiť hneď teraz do druhého pokračovania!
To musí byť ale večierok, ktorého vrcholom programu je zabité dieťa! Navyše také, ktoré sa prizná, že bolo svedkom vraždy. V dome sa nachádza veľa osôb, ktoré sa nemôžu vzdialenejšie podobať vrahovi - všetky až na pár výnimiek sú to väčšinou mamičky a deti. Kto z nich mohol spraviť tak krutý čin? A hlavne prečo?
Tieto otázky nám správne (ako vždy) zodpovie pán H. Poirot, ktorého šedé bunky pracujú rýchlejšie ako samo svetlo.
Knihu som zhltla za jediný deň, určite doporučujem i keď nepatrí medzi moje naj od Agathy.
Veľkolepé ukončenie trilógie, ktorá by sa mala dostať viac do povedomia ľudí.
Kniha ponúka všetky škály emócií - od hnevu, lásky, nenávisti, smútku po radosť. Nedá sa tak ľahko od nej odtrhnúť - dej je rýchly, nevlečie sa, neustále sa niečo deje.
Hranica medzi svetom ľudí a čertmi je veľmi tenká, vládnu medzi nimi sváry, no oba svety sú ohrozené a je iba na Vasji, či sa jej podarí zachrániť oba.
