Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po tejto knihe som siahla v rámci čitateľskej výzvy na tento rok. Osobne fantastiku veľmi nemusím, hoci HP a Hobit sú moje srdcovky, ale snažila som sa nemať predsudky.
Po počiatočnom trápení pri opisoch Plochozeme a snahe predstaviť si ju, čo najdetailnejšie, som sa začala baviť. Zapáčil sa mi autorov štýl, ale najmä postavy Dvojkvietka a Vetroplaša. Tí sa vďaka obrovskej odlišnosti úžasné dopĺňajú a prekonávajú prekážky, ktoré by za iných okolností samostatne nezvládli a voňali by sedmokrásky odspodu.
Príbeh sa hemží vedľajšími postavami, viac či menej sympatickými, ktoré sa postupne vytrácajú a občas znova objavujú. Stretnete sa s nie tak úplne typickými drakmi, smoliarskou a veľmi zaneprázdnenou Smrťou, fotoaparátom, ktorý vlastne nefotí a mnohým ďalším. Autorovi rozhodne nemožno uprieť až prebytok fantázie. Pre čitateľov vytvoril samostatný svet s vlastnými zákonmi, ktorý postupne budoval každou ďalšou knihou. V sérii o Plochozemi je 41 titulov s rôznymi hlavnými postavami a Pratchett napísal aj niekoľko ďalších diel, ktoré sa k tejto vymyslenej krajine viažu.
Truhlica s nožičkami, Vetroplaš a Dvojkvietok zdá sa prežijú všetko, teda aspoň dúfam. Nakoľko záver prvej knihy neponúka odpoveď na mnohé otázky asi siahnem po ďalšej.
Asi nebudem prvá, ktorá budem písať o tejto knihe. Vybrala som si ju práve na základe odporúčaní, ako jednu z knižnej výzvy na rok 2022.
Dielo Delie Owensovej je plné nádherných opisov prírody, ktoré sú rozhodne najväčším benefitom tejto knihy. Je napísaná dvom rôznymi štýlmi prislúchajúcimi dvom časovým obdobiam. Jeden opisuje život Kye v močaristej prírode Severnej Karolíny. Druhý vyšetrovanie vraždy Chasea. Osobne mi ten detektívkový veľmi nesadol. Bol príliš prvoplánový. Nie, pokiaľ ide o to, koho mali označiť za vraha, to sme veľmi rýchlo vytušili, ale vedľajšie postavy boli vykreslené veľmi tradične. Akoby ste si pozreli akýkoľvek film z amerického malomesta. Šerif, Chaseovi spolužiaci a mnohí obyvatelia mestečka boli opísaní ako podľa šablóny.
Naopak, časť kde Kya žije svoj život, pretĺka sa močaristou prírodou, učí sa čítať a stáva sa uznávanou biologičkou je úplne iná. Akoby ju písala iná autorka. Tieto kapitoly sa mi čítali rozhodne lepšie, opisy prírody sú pútavé a zaujímavo opísaný je aj spôsob uvažovania hlavnej postavy. Jej snaha zahnať osamelosť a súčasne strach priblížiť sa k ľuďom je často prítomný aj u mnohých z nás. A to nežijeme „na samotě u lesa“.
Rozprávačom príbehu je autistický gej. Poviete si, že to bude náročné a zvláštne čítanie. A pritom je táto autobiografická kniha napísaná veľmi ľahkým a dobre čitateľným štýlom.
Je to niečom medzi beletriou a odbornou literatúrou, kde sa čitateľ dozvie o rôznych výskumoch, teóriách, ale aj o myšlienkach a vnútornom svete človeka, ktorý trpí Aspergerovým syndrómom. Búra mnohé mýty, ktoré o autizme kolujú v spoločnosti a vyzýva ľudí k tolerancii.
Daniel v nej popisuje svoje detstvo, ktoré bolo náročné najmä pre jeho okolie, dospievanie a nájdenie lásky i svojho miesta v spoločnosti. Napriek svojmu „hendikepu“ dokázal veci, ktoré nedokážu viacerí „normálni“ ľudia. Jeho cieľom je poukázať na to, že nielen on je odlišný od ostatných, ale všetci. Každý človek je jedinečný a tým odlišný, je na nás ako sa s tým vyrovnáme a či dokážeme tolerovať inakosť.
Myslím, že táto kniha by mala patriť k povinnému čítaniu pre všetkých, najmä pre jedincov plných predsudkov, ktorých v súčasnosti tak často stretávame na sociálnych sieťach.
