Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Požičiam si slová od našich susedov z ČR – tak toto bolo silný kafe. Prečítať túto knihu sme dostali za úlohu v rámci štúdia špeciálnej pedagogiky a už od začiatku som si uvedomovala, že to asi nebude oddychovka na pohodové zimné večery pri stromčeku. Je napísaná pútavo a dala by sa prečítať naozaj rýchlo, ale musela som si ju dávkovať po kvapkách.
Príbeh dieťaťa, ktoré nik nemiloval a jeho učiteľky v „odpadovej triede“ až zamrazí, ale myslím, že naozaj patrí k vzdelávaniu a nielen pedagógov. Prečítať by si ju mal asi každý dospelý človek. Nebojím sa povedať, že by si ju mali prečítať aj mladí dospelí, ktorí svoj život trávia obkolesení mobilmi, videami, merchmi a značkami a občas sa mi zdajú odtrhnutí od reality. Realita tohto dieťaťa bola krutá, násilná, demotivujúca až kým sa nenašiel niekto, kto by ho naučil milovať a byť milované.
Vedela by som napísať naozaj veľa, rozobrať každú kapitolu, ale dúfam, že vás týchto pár riadkov motivuje po tejto knihe siahnuť a pre tých, čo čítajú ušami, existuje aj audiokniha. Myslím, že pre každého rozumne zmýšľajúceho človeka je to pomaly nutnosť.
Tak čo povedať o tejto knižke. Krátko pred Vianocami som si ju našla v schránke aj s venovaním a podpisom. Najprv som si myslela, že darček, ale vraj Ondrej a jeho vydavateľ nie sú vianočný pásavec, ani nič podobné. Nevadí. Oplatilo sa.
Doma mám už predchádzajúce dve knihy, kde autor vozil Nórov, tak som k nim musela pridať aj tretiu. Už len preto, že patria k tým pár exemplárom, ku ktorým sa pravidelne vraciam.
Aj táto kniha mi viackrát zlepšila deň a dokázala som ju čítať aj s troma malými deťmi za chrbtom. Občas aj na chrbte. Myslím, že tí, ktorí tvorbu autora poznáte, viete, čo máte čakať. Pre ostatných, je to cestovateľský itinerár slovenského vodiča autobusu, ktorý sa pustil do sveta. Okrem Nórska tentokrát zablúdil aj na Balkán a do strednej Európy. Viac nebudem prezrádzať, prečítajte si.
Ešte pár upozornení pre nováčikov – autor si občas servítku pred ústa nedáva a hrozí vám aj, že sa pri niektorých častiach bude na vás okolie dosť čudne pozerať. Nie vždy je možné ovládnuť smiech, najmä ak si predstavíte dospelého chlapa a jeho neobvyklý spôsob schádzania po schodíkoch autobusu. Na svoje prekvapenie som zistila, že občas je škodoradosť najlepšia radosť.
Ako už úvod napovedá, ide o 8. časť pomaly legendárnej série o trojici vyšetrovateľov – Stein, Barbarič a Jaroš. Hoci sú veľmi rozdielni, navzájom im to dobre funguje a každý z nich prinesie do vyšetrovania niečo nové. Ich vzájomné podpichovanie mierne odľahčí občas až priveľmi detailné opisy života v Habsburskej monarchii, ktorá sa potáca medzi stredovekom a novovekom. Tentoraz ich osud zaviedol do Kremnice, kde krádež razidiel ešte trošku okorení vražda.
Ani tentoraz nebola núdza o nečakané zvratya krvavé boje, aj keď Jaroš tentoraz takmer nepotreboval svoje nástroje. Pre čitateľa je dobré, že hlavné postavy sa v rámci série vyvíjajú a tentoraz bol rad práve na Jarošovi. Myslím, že zmena jeho správania prekvapila nielen jeho spoločníkov, ale aj čitateľa. Vyzerá, že to nebolo na škodu, a ak sa Juraj Červenák nerozhodne ukončiť ich putovanie, dočkáme sa ďalších prekvapení. Verím, že to nebude dlhé čakanie.
Opäť som sa pustila do príbehov východniarky Dominiky z východu, toho Ďalekého. Tento raz sa na tri roky usídlila v Kórei. Jej opisom o spôsobe života Kórejčanov Slovák ťažko uverí. Je tak tradičný a súčasne moderný, že je až neuveriteľný.
Okrem získania nových informácií sa však čitateľ aj dobre zabaví. Autorka má ľahký, mierne ironický, štýl písania. Rozhodne nečakajte typický turistický bedeker. Ak sa chystáte do Kórey, rozhodne vám Kórejské halušky odporúčam prečítať. S humorom vám pomôžu prežiť veľký kultúrny šok. Pre ostatných cestovateľov do blízkych končín, prípadne po mape, ich odporúčam tiež.
V knihe sa dozviete, že napr. káva, kvasená kapusta a vlastne skoro všetko pochádzajú z Kórey. Že to nie je pravda? Uvidíte, ak si ju prečítate. Okrem toho sa dozviete na čo sa dá využiť bublinková fólia, aké oblohy na pi-ču majú Kórejci, či to, že polročné dieťa má vlastne 3 roky.
Na túto knihu som sa celkom tešila, kriminálky mám rada a anotácia k nej ma tiež zaujala. Keď sa z nej stala kniha mesiaca v ČK Martinus s vervou som sa do nej pustila.
Začiatok bol mierne chaotický a trochu mi pripomínal Faulknerov Bľabot a bes. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla na autorov štýl písania, hlavne na neustále zmeny rozprávača, ale stálo to za to. Autor využíva dedičstvo klasickej britskej detektívky, kde vyšetrovatelia musia viac pohnúť rozumom, ako sa spoliehať na svaly. Je to logické, keďže hlavnými hrdinami sú čiperní dôchodcovia. Hoci o humor v knižke nie je núdza, bolo by to už trošku pritiahnuté za vlasy predstavíť si skupinku penzistov ako preskakuje ploty, strieľa a zneškodní páchateľa pomocou karate. Ospravedlňujem sa Staloneovi, Willisovi a ostatným akčným hrdinom, ale v tomto prípade by to vyznelo extrémne smiešne.
Čo „detektívom“ chýba na svaloch, vynahradili si výbornou logikou a dedukciou. Kombinácia psychológa, bývalej špiónky, zdravotnej sestry a bojovníka proti systému je tá správna. Príbeh má dobrý spád a o prekvapenia v knihe nie je núdza. Odporúčam všetkým milovníkom klasických detektívok a všetkým, ktorí radi pohnú rozumom. Myslím, že Agatha a sir Arthur by boli s Osmanom spokojní.
O tejto knihe sa tu už veľa popísalo, keďže bola v tomto roku knihou mesiaca. Čítali sme ju určite viacerí. Ja som sa k nej odhodlala po prečítaní anotácie na stránkach Martinusu. Zaujalo ma najmä to, že ide o detektívku, v poslednej dobe mám okolo seba veľa ťažkých osudov.
Chyžná sa číta dobre a rýchlo. Autorka má ľahký štýl a príbeh rozpráva takmer sám, aj keď je vlastne rozprávačom hlavná postava. Detektívna zápletka je viac-menej jasná, hlavne náruživým čitateľom krimi literatúry. Občas čitateľa prekvapí trošku nečakaný zvrat, ako v Columbovi, ale väčšinu času len čaká, kedy konečne zistia pravdu. Hoci sa vlastne dozvieme, že každý má tú svoju.
Táto kniha však nie je o detektívnom príbehu, aj keď to tak na základe anotácie aj prvých riadkov vyzerá. Je o postoji spoločnosti k inakosti. Molly si postupne uvedomuje, že je iná a mnohým v jej okolí to vadí, alebo to zneužívajú. Keďže mám osobné skúsenosti s takými osobami, môžem povedať, že Molly má takmer určite Aspergerov syndróm. Je to ľahká forma autizmu, ktorú presne vystihuje slovné spojenie – sociálna dyslexia. Molly nevie intuitívne vycítiť úmysly iných, nevie čítať výrazy tváre, neuvedomuje si iróniu a potom sa často dostáva do trápnych, ale aj nebezpečných situácií. S ohľadom na to čitateľ čaká ako to vlastne dopadne. Ak sa do nej začítate, myslite aj na túto stránku textu.
