Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2022
2021
2010
2009
2008
Moje aktivity
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2021 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Po tejto knihe som siahla v rámci čitateľskej výzvy na tento rok. Osobne fantastiku veľmi nemusím, hoci HP a Hobit sú moje srdcovky, ale snažila som sa nemať predsudky.
Po počiatočnom trápení pri opisoch Plochozeme a snahe predstaviť si ju, čo najdetailnejšie, som sa začala baviť. Zapáčil sa mi autorov štýl, ale najmä postavy Dvojkvietka a Vetroplaša. Tí sa vďaka obrovskej odlišnosti úžasné dopĺňajú a prekonávajú prekážky, ktoré by za iných okolností samostatne nezvládli a voňali by sedmokrásky odspodu.
Príbeh sa hemží vedľajšími postavami, viac či menej sympatickými, ktoré sa postupne vytrácajú a občas znova objavujú. Stretnete sa s nie tak úplne typickými drakmi, smoliarskou a veľmi zaneprázdnenou Smrťou, fotoaparátom, ktorý vlastne nefotí a mnohým ďalším. Autorovi rozhodne nemožno uprieť až prebytok fantázie. Pre čitateľov vytvoril samostatný svet s vlastnými zákonmi, ktorý postupne budoval každou ďalšou knihou. V sérii o Plochozemi je 41 titulov s rôznymi hlavnými postavami a Pratchett napísal aj niekoľko ďalších diel, ktoré sa k tejto vymyslenej krajine viažu.
Truhlica s nožičkami, Vetroplaš a Dvojkvietok zdá sa prežijú všetko, teda aspoň dúfam. Nakoľko záver prvej knihy neponúka odpoveď na mnohé otázky asi siahnem po ďalšej.
Asi nebudem prvá, ktorá budem písať o tejto knihe. Vybrala som si ju práve na základe odporúčaní, ako jednu z knižnej výzvy na rok 2022.
Dielo Delie Owensovej je plné nádherných opisov prírody, ktoré sú rozhodne najväčším benefitom tejto knihy. Je napísaná dvom rôznymi štýlmi prislúchajúcimi dvom časovým obdobiam. Jeden opisuje život Kye v močaristej prírode Severnej Karolíny. Druhý vyšetrovanie vraždy Chasea. Osobne mi ten detektívkový veľmi nesadol. Bol príliš prvoplánový. Nie, pokiaľ ide o to, koho mali označiť za vraha, to sme veľmi rýchlo vytušili, ale vedľajšie postavy boli vykreslené veľmi tradične. Akoby ste si pozreli akýkoľvek film z amerického malomesta. Šerif, Chaseovi spolužiaci a mnohí obyvatelia mestečka boli opísaní ako podľa šablóny.
Naopak, časť kde Kya žije svoj život, pretĺka sa močaristou prírodou, učí sa čítať a stáva sa uznávanou biologičkou je úplne iná. Akoby ju písala iná autorka. Tieto kapitoly sa mi čítali rozhodne lepšie, opisy prírody sú pútavé a zaujímavo opísaný je aj spôsob uvažovania hlavnej postavy. Jej snaha zahnať osamelosť a súčasne strach priblížiť sa k ľuďom je často prítomný aj u mnohých z nás. A to nežijeme „na samotě u lesa“.
Rozprávačom príbehu je autistický gej. Poviete si, že to bude náročné a zvláštne čítanie. A pritom je táto autobiografická kniha napísaná veľmi ľahkým a dobre čitateľným štýlom.
Je to niečom medzi beletriou a odbornou literatúrou, kde sa čitateľ dozvie o rôznych výskumoch, teóriách, ale aj o myšlienkach a vnútornom svete človeka, ktorý trpí Aspergerovým syndrómom. Búra mnohé mýty, ktoré o autizme kolujú v spoločnosti a vyzýva ľudí k tolerancii.
Daniel v nej popisuje svoje detstvo, ktoré bolo náročné najmä pre jeho okolie, dospievanie a nájdenie lásky i svojho miesta v spoločnosti. Napriek svojmu „hendikepu“ dokázal veci, ktoré nedokážu viacerí „normálni“ ľudia. Jeho cieľom je poukázať na to, že nielen on je odlišný od ostatných, ale všetci. Každý človek je jedinečný a tým odlišný, je na nás ako sa s tým vyrovnáme a či dokážeme tolerovať inakosť.
Myslím, že táto kniha by mala patriť k povinnému čítaniu pre všetkých, najmä pre jedincov plných predsudkov, ktorých v súčasnosti tak často stretávame na sociálnych sieťach.
Požičiam si slová od našich susedov z ČR – tak toto bolo silný kafe. Prečítať túto knihu sme dostali za úlohu v rámci štúdia špeciálnej pedagogiky a už od začiatku som si uvedomovala, že to asi nebude oddychovka na pohodové zimné večery pri stromčeku. Je napísaná pútavo a dala by sa prečítať naozaj rýchlo, ale musela som si ju dávkovať po kvapkách.
Príbeh dieťaťa, ktoré nik nemiloval a jeho učiteľky v „odpadovej triede“ až zamrazí, ale myslím, že naozaj patrí k vzdelávaniu a nielen pedagógov. Prečítať by si ju mal asi každý dospelý človek. Nebojím sa povedať, že by si ju mali prečítať aj mladí dospelí, ktorí svoj život trávia obkolesení mobilmi, videami, merchmi a značkami a občas sa mi zdajú odtrhnutí od reality. Realita tohto dieťaťa bola krutá, násilná, demotivujúca až kým sa nenašiel niekto, kto by ho naučil milovať a byť milované.
Vedela by som napísať naozaj veľa, rozobrať každú kapitolu, ale dúfam, že vás týchto pár riadkov motivuje po tejto knihe siahnuť a pre tých, čo čítajú ušami, existuje aj audiokniha. Myslím, že pre každého rozumne zmýšľajúceho človeka je to pomaly nutnosť.
Tak čo povedať o tejto knižke. Krátko pred Vianocami som si ju našla v schránke aj s venovaním a podpisom. Najprv som si myslela, že darček, ale vraj Ondrej a jeho vydavateľ nie sú vianočný pásavec, ani nič podobné. Nevadí. Oplatilo sa.
Doma mám už predchádzajúce dve knihy, kde autor vozil Nórov, tak som k nim musela pridať aj tretiu. Už len preto, že patria k tým pár exemplárom, ku ktorým sa pravidelne vraciam.
Aj táto kniha mi viackrát zlepšila deň a dokázala som ju čítať aj s troma malými deťmi za chrbtom. Občas aj na chrbte. Myslím, že tí, ktorí tvorbu autora poznáte, viete, čo máte čakať. Pre ostatných, je to cestovateľský itinerár slovenského vodiča autobusu, ktorý sa pustil do sveta. Okrem Nórska tentokrát zablúdil aj na Balkán a do strednej Európy. Viac nebudem prezrádzať, prečítajte si.
Ešte pár upozornení pre nováčikov – autor si občas servítku pred ústa nedáva a hrozí vám aj, že sa pri niektorých častiach bude na vás okolie dosť čudne pozerať. Nie vždy je možné ovládnuť smiech, najmä ak si predstavíte dospelého chlapa a jeho neobvyklý spôsob schádzania po schodíkoch autobusu. Na svoje prekvapenie som zistila, že občas je škodoradosť najlepšia radosť.
