Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nina Frisby vo svojej knihe Jedovatým perom spracováva veľmi aktuálnu tému a tou je kyberšikana a život influencerov a blogerov na sociálnych sieťach a v skutočnosti. Príbeh nám krásne odhalí, aký dokáže byť život na sociálnych sieťach vyumelkovaný, no zároveň poukazuje na tvrdú drinu, ktorá stojí napríklad za úspešným instagramovým profilom či blogom. Drinu, ktorú si mnohí ľudia vôbec neuvedomujú.
Autorka má neskutočný dar slova. Jej opisy Bratislavy, vykreslenie rôznorodých charakterov a práce influencerov/blogerov sú dokonale autentické, dokonale uveriteľné, dokonale živé. Vďaka tomu sa mi celý príbeh odvíjal pred očami ako film.
Celý príbeh má neuveriteľný spád, autorka ma dokázala udržať v napätí počas celého čítania, a to aj napriek tomu, že totožnosť autora jedovatého blogu je odhalená celkom skoro. Avšak išlo tam o jeho motiváciu, ktorá vyvrcholila v perfektne emotívnom a nervydrásajúcom závere knihy.
Sociálne siete, tajomstvá, intrigy, klamstvá, závisť, kyberšikana, láska (aj tá falošná) a život influencerov bez príkras - to všetko nájdete v knihe Jedovatým perom. Navyše je to až drsne úprimný príbeh z pera talentovanej slovenskej autorky, ktorý vás chytí od prvého riadku až po ten posledný.
Knihy Maj pekný deň a Hadí zámok sú úplne iné, no obe si ma získali vďaka autorkinmu nádhernému a tak trochu netradičnému štýlu písania a originálnej zápletke. Napriek tomu je na Vlčom zámku vidieť, akým obrovským progresom autorka prešla. Vychytala všetky drobné nedokonalosti z predchádzajúcich kníh a vyšperkovala ich do skvelého, veľmi osobitého, podmanivého a temne magického príbehu.
Čosi neobyčajné - aj tak by sa dal opísať dej Vlčieho zámku. Je to citlivý príbeh o láske, smútku a strate, no zároveň je to príbeh o prekliatí jedného rodu, o temnote, ktorá je jeho súčasťou, o samote, ktorá hľadá spoločníka...
Autorkine opisy prostredia sú prekrásne a doslova ma preniesli na Vlčí zámok, do jeho veľkolepých izieb a tajných miestností. Kasandra a Natan, perfektne vykreslené hlavné postavy, ma zas pustili do tých najtemnejších zákutí svojich myslí a ja som s nimi prežívala všetky emócie, dokázala som sa do nich dokonale vžiť. A vedľajšie postavy za nimi ani trochu nezaostávali. Veď kto by si nezamiloval krehkého Daciána či sarkastického a rázneho Alexeja.
Od začiatku príbehu som tušila, čo za tajomstvá niektoré postavy skrývajú a aj to, ako sa to všetko prepojí. Tušila som však zle :D. Môžete sa teda tešiť aj na nečakané zvraty a nervydrásajúce situácie, čo ja v knihách totálne milujem. Pri epilógu som si dokonca trochu poplakala, pretože bol úžasný a lepší koniec som si ani nemohla priať.
Vlčí zámok je naozaj nádherne temná až poetická romanca z prostredia modernej šľachty, ktorá každým ďalším riadkom kradla moje srdce viac a viac, až mi ho ukradla úplne.
Druhá šance mi ukázala, že každý náš čin má svoje následky a môže ovplyvniť aj ľudí na druhej strane zemegule (alebo v paralelnom vesmíre). Je to veľmi komplexné dielo, autor svoj príbeh premyslel do najmenšieho detailu, vyhral sa s ním, poprepletal, skomplikoval a stvoril obrovskú multižánrovú bombu.
Vidím to tak, že Druhá šance je presne tá kniha, v ktorej pri každom ďalšom čítaní objavím niečo nové, nejaký dôležitý detail, vďaka ktorému bude príbeh ešte komplexnejší. Nie je totiž v ľudských silách zachytiť na prvýkrát všetky spojitosti s ktorými sa autor tak precízne vyhral. Treba teda počítať s tým, že na úplné pochopenie príbehu vám jedno prečítanie rozhodne stačiť nebude.
Tento mysteriózny príbeh je ako tisíckusové puzzle. Pre niekoho extrémne náročné a nad jeho sily, pre iného zas dokonale strávený voľný čas. Autor nám postupne podsúva jednotlivé kúsky puzzle, ktoré do seba nakoniec perfektne zapadnú, avšak niektoré si na svoju dvojicu musia počkať veľmi dlho (chápte v podstate celú knihu), preto treba čítať veľmi pozorne.
Kniha okrem paralelných svetov ponúka aj skoky v čase a prelínanie prítomnosti, minulosti a budúcnosti a okrem hlavného príbehu tu nájdete aj mini príbehy rôznych postáv, ktoré sa spočiatku zdajú akoby navyše, no majú svoj dôvod a do príbehu dokonale zapadnú.
Obrovským prekvapením bol pre mňa mini príbeh istého Xaviera, ktorého meno mi najskôr nič nehovorilo, no jeho príbeh mi bol každou ďalšou vetou čoraz známejší. V skutočnosti je to skutočný, doteraz nevyriešený prípad vrážd a zmiznutia a poznať ho môžu napríklad fanúšikovia dokumentárneho seriálu Unsolved Mysteries. Neskutočne sa mi páčilo, ako tento nevysvetliteľný prípad autor zakomponoval do príbehu, ako kreatívne ho vyriešil a ako dokonale to sedelo.
Druhá šance nesadne každému. Je to ťažké čítanie, na ktoré treba mať náladu. No ak vám sadne, podobne ako mne, dostanete perfektnú multižánrovú lahôdku, ktorú z hlavy tak skoro nedostanete.
Horory sú moja slabosť a moje veľké guilty pleasure, asi aj preto mám od nich extrémne vysoké očakávania a s hodnotením som oveľa prísnejšia, ako pri iných žánroch. Buď to, alebo bola táto kniha naozaj zlá. V tomto "hororovom" príbehu mi totiž sadol iba autorkin štýl písania a to je vlastne všetko.
Obálka a samotná propagácia knihy mi totiž sľubovali dokonalý hororový zážitok. Mal to byť nový "King" v tínedžerskom prevedení. Už to ma malo varovať, pretože ja Kingovky nedokážem dočítať, ale to je vlastne jedno, pretože táto kniha má od nich asi tak ďaleko, ako After.
Hrôza v Harrow Lake má extrémne nesympatickú hlavnú hrdinku, divný snový a bohužiaľ totálne nelogický psycho dej a pre mňa fakt neuspokojivý záver. Najväčším plusom knihy je to, že je krátka a tak som nemusela trpieť dlho. Pretože čítať toto bolo fakt utrpenie. Vyvolalo to vo mne podobné pocity, ako keď som pred dvoma rokmi dočítala knihu Toto je celá pravda.
Knihy Hrôza v Harrow Lake a Toto je celá pravda sú totiž napísané dobre. Majú príjemný štýl písania, tie príbehy majú potenciál aj dobrý námet... Ale spracované sú slabo, majú medzery v deji a ich plot twisty sú až príliš predvídateľné, navyše sa obe autorky snažili záverom extrémne šokovať, čo podľa mňa moc nevyšlo a pôsobilo to na mňa umelo.
Takže nie, Hrôzu v Harrow Lake (a ani Toto je celá pravda, keď už som ju tu úplne odveci spomenula) nemôžem s čistým svedomím odporučiť nikomu, avšak registrujem, že kniha má svoj nadšený fanklub. Neviem, no... , možno mám fakt od hororov nerealistické očakávania (to najväčšie je asi to, že očakávam HOROR), takže ak ste v tomto trochu pri zemi, možno práve vám knižka sadne.
Táto kniha sa okamžite po dočítaní zaradila medzi (pre mňa) najväčšie knižné prekvapenia roka! Autorky sa dokonale zladili, ak by obálka neobsahovala dve autorské mená, tak by mi to v živote nenapadlo. Svojim čitateľom totiž naservírovali jednoduchý, no emočne nabitý a jednotný príbeh, navyše napisaný veľmi príjemným štýlom písania.
Dojemné a vtipné pasáže dokázali výborne skombinovať, a to tak, že sa mi zaryli pod kožu. Kniha tak dokonale zapadla do kategórie príjemných oddychoviek, a to aj napriek tomu, že v nej autorky spracovávajú ťažšie témy. Číta sa totiž ľahko a rýchlo, jednoducho zabaví čitateľa až do poslednej stránky.
Nie je žiadnym tajomstvom, že najdôležitejšiu úlohu v knihách zohrávajú samotné postavy. A v tomto príbehu sa autorkám podarilo svoje postavy vykresliť až desivo uveriteľne. Ku kladným postavám som si okamžite vybudovala nejaký vzťah (najmä Tobias s Olim boli okamžitá láska), dokázala som sa do nich vžiť a záležalo mi na nich. K tým záporným som pocítila okamžitý odpor, no zároveň mi neskutočne pripomínali reálnych ľudí, čo je vlastne dosť smutné, no dokazuje to, že autorky vedia, o čom píšu.
Napriek tomu, že záverečné odhalenie s Damiánom bolo predvídateľné a príbeh sa nevyhol klišé (ktoré je ale typické pre tento žáner), bol spracovaný výborne a samotný záver mi tak trochu zlomil srdce. Preto pevne dúfam, že pokračovanie knihy mi ho opäť zacelí (neviem sa dočkať ). Autorky môžu byť na seba hrdé, pretože dokázali napísať príbeh, ktorým sa pokojne môžu zaradiť medzi veľké zahraničné mená young adult autorov.
V Obhliadke bytu Backman opäť dokonale pracuje s emóciami. Smútok a osamelosť dokáže opísať tak precítene, že sa vám bude občas ťažko dýchať, no vzápätí príde situácia natoľko vtipná a groteskná, že sa začnete nahlas smiať. Nechýba ani nečakaný zvrat, ktorý vám celý príbeh obráti naruby.
V príbehu nájdete kopu hlbokých myšlienok, humorných situácií, dojemných pasáží a miestami dokonca absurdít (výpovede svedkov vám môžu liezť na nervy, ale... počkajte si do konca).
Je to jednoducho ďalšia Backmanovka, ktorá sa vám zaryje pod kožu a budete o nej premýšľať ešte dlho po dočítaní.
