Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky 
Urgentne potrebujem Moje aktivity
Toto si dajte :) 15 autorov a autoriek opisuje v knihe Čierna skrinka Slovenska, kde sa naša krajina v súčasnosti nachádza, akou cestou ideme a kam smerujeme. Analyzujú naše prešľapy a slabé stránky, odhadujú, ako sa situácia na Slovensku bude vyvíjať v budúcnosti, a čo treba spraviť, aby sme boli moderná, tolerantná a prosperujúca krajina, v ktorej sa bude dobre žiť.
Eseje rozoberajú stav Slovenska z rôznych uhlov: analyzujú našu minulosť aj súčasnú politiku, zdravotníctvo, školstvo, ekonomiku, nevynechávajú ani korupciu, spoločnosť a sociálne siete… Zaujímavé čítanie, fakt. Nie je síce veľmi veselé, niektoré pasáže mi slušne zdvihli tlak, ale zároveň rozšírili obzory.
Autori ponúkajú aj stručné vízie, ako pravdepodobne Slovensko bude podľa nich vyzerať v roku 2030. „Bude ako bolo, len trochu horšie.” Nuž, uvidíme…
Páči sa mi myšlienka, že podobná Čierna skrinka by mala vzniknúť opäť o niekoľko rokov a potom aj ďalšia a ďalšia. Vznikla by tak cenná štúdia o hodnotách a smerovaní našej spoločnosti, a bude zaujímavé sa k esejám po čase vracať a hodnotiť, ktoré vízie sa naplnili.
„Upokoj sa a dovoľ životu, aby sa ti dial.”
V poslednej dobe si dosť lietam na vlne nadčasových sci-fi románov :) A to je dobre, inak by som nevedela, že pochmúrna dystopická vízia Waltera Tevisa Spev drozda a legendárny kapitánov výrok „Ľudia otupejevjájú” majú toho toľko spoločného. No ale teraz vážne: už po prvých stránkach mi bolo jasné, že mi kniha sadne a úplne som sa do nej ponorila.
Daň za technický pokrok a individuálny komfort, vďaka ktorému ľudia nemusia pracovať, lebo o všetko sa postarajú roboti, začína byť poriadne vysoká. Ľudí je čoraz menej, lebo sa nerodia deti, celé generácie nevedia čítať, pretože to nepotrebujú a je to zakázané, vlastne ani poriadne nerozmýšľajú, nevytvárajú si vzťahy, len bezducho plávajú životom omámení drogami. Mnohí sa v uliciach upadajúcich miest radšej upália, pretože tento naoko dokonalý život bez námahy plný propagandy a ľahostajnosti stráca zmysel, výsledkom je akurát tak totálne zúfalstvo.
V záplave pochmúrnosti ale predsa tlie svetielko nádeje. Nie u každého sa podarilo zadusiť túžbu po poznaní a vzdelaní…
Úžasne napísaná kniha so silným posolstvom, ktorá vás donúti popremýšľať o tom, kam smerujeme.
Čo má podľa vás väčšiu hodnotu: úspešná vesmírna misia alebo život posádky?
Arthur C. Clarke je neuveriteľný vizionár, ktorý dokáže dať technicky takmer dokonalému sci-fi taký transcendentálny rámec, že koniec!
Román 2001: Vesmírna odysea nemá ani 200 strán, ale:
zhltnúť rýchlo sa nedá (hoci vás okamžite vtiahne). Treba ho čítať pomaly, vnímať aj to priamo nevypovedané, náznaky medzi riadkami a užiť si každé jedno slovo, lebo ako celok je to fantastická kniha, ktorá sa ešte dlho drží v hlave.
na malom priestore ponúka toľko zaujímavých a dôležitých úvah, filozofovania o ľudstve, umelej inteligencii, skúmaní vesmíru, vízii budúcnosti… a vôbec neškriabe len po povrchu, ide do neuveriteľnej hĺbky.
z každej strany priam srší vákuové ticho, chladné kulisy gigantického vesmíru v kontraste s človekom vytvárajú úžasnú atmosféru, tempo je pomalé, ale mrazivo podmanivé.
Keď si uvedomíte, že dielo napísal ešte predtým, ako ľudstvo vôbec pristálo na Mesiaci, nezostáva len zatlieskať Clarkovmu majstrovstvu a obdivuhodným víziám, až mi mráz behá po chrbte. Veľmi som si knihu užila a teším sa na pokračovanie.
