

Moje knižné darčeky Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
„Ako všetci ľudia, aj on si za svojho života všeličo predstavoval a o všeličom sníval. Niečo si splnil sám, niečo mu bolo darované. Mnohé bolo nedosiahnuteľné alebo mu to bolo vytrhnuté z rúk, sotva to dosiahol. No ešte vždy tu bol. A keď kráčal v dni, čo nasledovali po prvom odmäku, zaránky po zarosenej lúke pred svojou chyžou a ľahol si na plochú skalu, chrbtom k studenému kameňu a tvárou k prvým teplým slnečným lúčom, mal pocit, že mnohé nedopadlo vôbec zle.”
A čo vy, ako hodnotíte svoj život? Andreas Egger ho nemal jednoduchý. Útly, no hĺbavý román z horského údolia nominovaný na Man Bookerovu cenu ma chytil za srdce a nevedela som sa od neho odtrhnúť a po prečítaní vo mne bude asi ešte dlhšie doznievať.
Skromný, prostý, nenáročný outsider, ktorý toho veľa nenahovorí, prežil takmer celý svoj život v tichej odľahlej alpskej dedinke, no príbeh jeho detstva, pracovného a rodinného života a letmých kontaktov s meniacou sa spoločnosťou rakúsky autor Robert Seethaler vyrozprával naozaj bravúrne, nevedela som prestať čítať.
Pokojnú, ticho plynúcu atmosféru diela Seether na malej ploche precízne vtesnal do krásnych viet. Hoci sa celý román točí okolo neľahkého osudu hlavného hrdinu, ani náznakom neskĺzne do sentimentálnej roviny. Egger si dobre uvedomuje, akou nepodstatnou existenciou pre svetové dejiny je a v starobe sa bez zbytočnej nostalgie obzerá za všetkým, čo prežil…
Ak máte rozjímavú náladu, toto potrebujete čítať.
Včera som bola v Číne. Preniesla ma tam po všetkých stránkach poctivo prepracovaná Moja čínska dekáda, ktorú som kedysi kúpila manželovi, pretože úplne hltal autorove videá na YouTube a nadšene o nej rozprával. A teraz môžem aj ja, fakt je úžasná.
Pavel Dvořák ml. od malička sníval o Číne a rozhodol sa urobiť všetko pre to, aby neostalo len pri snívaní. Cesta za životom v Číne nebola jednoduchá, začiatky bez peňazí a zázemia si vyžadovali kus sebazaprenia, no oplatilo sa.
Zmes zábavných, niekedy aj bizarných príbehov a útržkov zo života v tejto exotickej krajine zaujímavou formou približuje rozdiely medzi slovenskou a čínskou kultúrou. Nedokázala som sa odtrhnúť od čítania, spoznala som Čínu optikou človeka, ktorý ju vďaka práci precestoval odhora až dole, zľava doprava a úprimne sa podelil o svoje zážitky.
Pobavila som sa, niečo nové som sa dozvedela, pri niektorých zážitkoch som v duchu súhlasne prikyvovala (časti o tlmočení :D), aj som si poplakala…
Veľkú pochvalu si zaslúži nielen pútavo napísaný obsah, ale aj forma knihy. Papier, obálka, spracovanie, nádherné fotografie a QR kódy, vďaka ktorým si môžete vychutnať ďalšiu dávku zaujímavostí formou videí, sú obrovským plusom a príjemným vizuálnym zážitkom. Z knihy je už na prvý pohľad cítiť, že si dal autor naozaj záležať na každom detaile, takže ak niekedy vyjde ďalšie pokračovanie, automaticky stojím prvá v rade.
Milovníci pikošiek by mali teraz spozornieť. Toto je skvelo spracovaná kniha (vyšla už dávnejšie, ale som zaneprázdnená, tak som sa k nej dostala až teraz, keď už existuje aj dvojka :D)! Dokazuje, že ak ste v škole na hodinách dejepisu zívali, lebo memorovanie rokov, bitiek, mien atď. nebola vaša šálka kávy, asi ste len nemali šťastie na tie správne príbehy...
Prečítate si v nej o mnohých kľúčových udalostiach a velikánoch dejín, ale autori sa venujú aj menej známym, no o to viac zaujímavým príbehom, ktoré sa do učebníc dejepisu nezmestili a bola by veľká škoda, keby zapadli prachom. Približujú dávne časy aj optikou bežných ľudí a ich vtedajších starostí, niekedy aj okorenené humorom, takže aj odbornejšie témy sa ľahko čítajú.
Viete, ako sa v stredoveku ľudia stavali k interrupciám? Že broskyne vždy neboli typické európske ovocie, ako mnísi donútili sliepky znášať viac vajec a že Vikingovia sú zodpovední za „vylepšenie" koní? Aj o mamutoch tam máte kadejaké pikošky, aj červenať sa možno budete :D a niektoré témy sú rovnako aktuálne dnes, takže sa môžete poučiť a inšpirovať, ktoré riešenia fungovali a ktoré nie.
Dá sa čítať po kapitolách, alebo si môžete rovno nalistovať témy, ktoré vás zaujímajú.