Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Karika asi nie je moja šálka kávy, lebo toto ma fakt nebavilo. S hlavnou postavou sa už od prvej strany nedá sympatizovať, vkuse nadáva, sťažuje sa na všetko, čo sa dá, od ženy až po zamestnanie. Úprimne tieto jeho náreky mi vadili asi na tej knihe najviac, inak by som možno udelila aj dve hviezdičky. Aspoň záver bol celkom neočakávaný, takže zaň má Tma u mňa malé plusko.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Z príbehu Petra a Lucie mám zmiešané pocity. Prvých pár strán ma celkom prekvapilo, dosť sa mi páčili, no potom sa to nejako pokazilo, najskôr vtedy, keď sa naši dvaja hlavní hrdinovia začali rozprávať. Ich rozhovory boli hrozne divné, strojené, presladené a klišé. Rozumiem, že to bola iná doba, no z pohľadu dnešného čitateľa to na mňa pôsobilo rušivo. Veľmi ma taktiež fascinovalo, koľkokrát v tejto krátkej novele Rolland prirovnáva Luciu k matke a Petra k jej dieťaťu, čo bol už posledný level divnosti. Záver sa mi páčil, aj keď nebol práve najšťastnejší.
Miestami chýbalo napätie, dej sa pomaly rozbiehal... Celkovo som Stratený symbol čítala celkom dlho a niekedy som sa musela do čítania nútiť. Asi najslabšia kniha s Robertom Langdonom, ani tá téma ma zas tak nezaujala.
Na Maas nedám dopustiť, ale táto novela nám nepriniesla nič nové, nevyjasnila takmer žiadne otázky (možno nejaké ešte aj pridala...), poskytla jedine náhľad do životov našich obľúbených postáv po vojne, za čo som síce rada, no mohlo sa toho určite viac vysvetliť. Kúpu neľutujem, no jemné sklamanie je na mieste.
