Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Neznášam knihy a nerád čítam. Toto konštatovanie sa ma však netýka, nakoľko opak je pravdou. Milujem knihy a hru so slovami. Budem k Vám úprimný, neviem klamať. Iba ak sám sebe. Mám rád knihy, no nie všetky a len niektoré. Nebudem si klamať. Všetko je relatívne. Aj pravda, aj knihy, aj knihy o pravde, aj pravda o knihách. Ako hra so slovami. Ako láska ku knihám. Ako láska. Hory prenáša.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pokračovanie je snáď ešte zábavnejšie a dynamickejšie ako prvý diel. Tam kde jednotka značnú časť príbehu sústredí na osamotenosť a izoláciu, snahu zorientovať sa v novom svete, dvojka vsádza najmä na interakciu hlavného hrdinu a jeho súputníkov so zvyškami civilizácie na Kanárskych ostrovoch. Dočkáme sa však aj dostatku interakcií s nemŕtvymi. Ako výrazné momenty by som vyzdvihol najmä paralelné striedanie POV liniek postáv hlavného hrdinu a Lucie v druhej polovici, kde jedna je napínavejšia než druhá (hoci viac ma bavila linka právnika na výprave za zásobami), ale aj krátky úsek, ktorý zobrazuje POV linku priamo z pohľadu nemŕtveho, čo považujem za originálne a netradičné. Jediné čo ma mrzí, že druhý a tretí diel sa nedočkal prekladu do SK jazyka.
Pre fanúšikov subžánru zombie postapo, by toto mala byť povinná jazda. Autorovi sa podarilo pomerne sugestívne opísať počiatok nákazy ako aj priebeh jej šírenia a pád spoločnosti pohľadom hlavného hrdinu, ktorý ostal izolovaný len so svojim kocúrom, pričom aj napriek nebezpečenstvu bol nútený opustiť zdanlivé bezpečie svojho domova a vydať sa na cestu. Zvolená forma rozprávania formou denníkových zápiskov síce nie je najšťastnejšia avšak prispieva k domnelej autentickosti. Dej je pomerne plynulý, nemá núdzu o napínavé momenty a zaujímavé lokality a hoci to nemalo na mňa úplne vťahujúci efekt, i tak som sa bavil.
Ticho lieči, najmä v dnešnej hektickej dobe, plnej pohybu, zmien a hluku. Táto útla knižka síce evokuje pojednanie o význame ticha či o práci s tichom a moje očakávania aj smerovali k takému spracovaniu, možno až v meditatívnom zmysle, avšak ide skôr o krátke filozofické zamyslenia autora, ktoré sám formuloval počas života na ticho v rôznych podobách. Nie je to zlé, avšak tak trochu klame telom.
V podstate ide o obsahovo takmer totožný diel ako základná kniha 5 jazykov lásky, akurát podaná akoby z mužského uhla pohľadu a obohatená o pár nových statí (napr. jazyk ospravedlnenia). Ako zopakovanie základných princípov a prvkov pôvodnej knihy je to fajn, nenáročné čítanie s inšpiratívnymi myšlienkami, ale neprináša až tak nič zásadne odlišné či nové oproti základnej verzii.
Pozoruhodná zbierka poviedok, niektoré sú dlhšie (hoci maximálne len párstranové), iné kratšie (rozumej max na jednu stranu), no každá z nich zaujme svojom premisou alebo pointou a rozhodne je to zbierka, ktorú by som pre maximalizáciu zážitku odporúčal čítať nie naraz ale postupne, prípadne ju prečítať aj viackrát. Obsahuje totiž myšlienky, nad ktorými sa dá premýšľať aj dlhšie, a pri rýchlom čítaní je to ako skákať v témach, čase a priestore bez vychutnania si zotrvania v danom momente. Autor pracuje prevažne s prvkami sci-fi a mysteríozna, no niektoré poviedky sú vyslovene len „zo života“. Najviac sa mi páčili poviedky Svet bez selfie tyčí, Autokorekt, Budúcnosť už nie je tým čím bývala, Fronta, Režisérska verzia, Po zrelej úvahe, Žene, ktorá má všetko.
Krátke, párstranové príbehy, ktorých hlavnou postavou je mladík Gordan, a ktoré sa odohrávajú na nejakej neurčitej chorvátskej pláži. A práve tam by sa aj mali čítať doplniť tento krátky prozaický prežitok autentickým prostredím a okolím chorvátskeho pobrežia. Príbehy sú vtipné, obsahujú aj pár viet v cudzích jazykoch, ktoré je možné počuť na pláži v Chorvátsku (okrem chorvátčiny, najmä nemčina, čeština), ale vo výsledku nemajú pointu, je to skôr taký výsek zo života, no čítajú sa ľahko a behom maximálne hodinky, dvoch máte zbierku prečítanú.
Podobne ako v prvej knihe nám autorka prináša exkluzívny pohľad do života v Severnej Kórey očami jeho vlastných protagonistov a je to rovnako fascinujúce a znepokojivé ako v prvej časti, číta sa to ľahko no zároveň ťažko, ale i tak hltáte stranu za stranou. Nechceli by ste tam žiť, no zároveň o tom chcete vedieť čo najviac, je to podobné ako pri sledovaní hororových filmov, niekto však ten horor prežíva dennodenne na vlastnej koži a nie je to len fikcia. Plné hodnotenie nedávam len z jedného dôvodu, a to, že oproti prvému dielu sa vytratil wow efekt a prekvapivosť, ktoré som pociťoval pri čítaní jednotky. 4,5*
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Podľa anotácie knihy som očakával, že príbeh sa bude sústrediť najmä na otázku vzdania sa nejakého životného rozhodnutia výmenou za alternatívny život, a že bude skúmať otázku paralelných osudov a podobne. To je však skôr okrajová téma a kniha sa sústredí viac na príbeh putovania hlavnej postavy na ceste za poznaním tajomstva svojho života a minulosti, ktorá prestupuje v budúcnosť. Po tejto ceste navštevuje rôzne pozoruhodné a bizarné miesta a postupne odkrýva záhadu, ktorá stojí za celým jej príbehom. Knižka sa číta pomere ľahko, hoci miestami si vyžaduje plnú pozornosť a prítomnosť čitateľa, pri jej čítaní som mal pocit akoby som sledoval kreslený film od štúdia Ghibli. Vo výsledku sa mi Zrkadlový mesiac páčil avšak vzhľadom na moje odlišné očakávania jednak od samotného príbehu ale aj od samotného rozuzlenia, hodnotím 3,5*.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po dlhšej dobe som sa vrátil späť k majstrovi Kingovi a môžem smelo konštatovať, že ma opäť nesklamal. Kratší formát príbehov je chytľavý a rýchlo čitateľný, v prípade S. Kinga je dokonca kratší formát do istej miery nevýhodou, nakoľko vie tak brilantne pracovať s atmosférou a psychológiou postáv, že len čo sa človek začíta a chce viac, príbeh končí. Každopádne táto zbierka obsahuje štyri poviedky / novely, ktoré sú tematicky aj atmosférou rôznorodé a v podstate ma bavila každá jedna z nich, no ak by som ich mal zoradiť tak by som šiel asi : 1) Ak tečie krv (príbeh nadväzuje a rozvíja tému z knihy Outsider - dynamické až výpravné tempo, akcia, napínavé momenty na ceste zúčtovania), 2) Telefón pána Harrigana (motív ako vystrihnutý zo série "Verte neverte", znepokojivá nadprirodzená atmosféra, skúma otázku želaní a trúchlenia), 3) Krysa (svojou atmosférou evokuje niečo v štýle Geraldova hra / The Shining, taktiež skúma otázku želaní a poverčivosti), 4) Chuckov život (menej nadprirodzena či znepokojivosti, avšak zaujme štruktúrou rozprávania). Vo výsledku ide o podarenú, kompaktnú zbierku príbehov, ktorú sa oplatí prečítať. 4,5*
Kvapky na mňa dýchli dávku nostalgie (hoci som nebýval na Mlynoch, niektoré miesta v príbehu som poznal) + samotný opis radostí a strastí internátneho a vysokoškolského života je pomerne sugestívny a dal mi analogicky zaspomínať na oné časy. Spočiatku som si zvykal na autorov štýl písania, nakoľko je veľmi špecifický a svojský a s podobným štýlom som sa ešte nestretol (zdrobneniny, kontrasty, anglické vety, istá snovosť), ale v priebehu čítania som sa naň naladil a vlastne mi k príbehu aj dobre zapasoval. Osobne veľmi nečítavam slovenské texty, resp. príbehy odohrávajúce sa v reáliách SR / ČR, akosi ma slovenské mená a prostredie nevedia vtiahnuť, no v tomto prípade, a možno to bolo práve aj dávkou nostalgie a autorovho štýlu, všetko sadlo, a príbeh Mirka, Samka, Majky, Hanky, Laury a Bendžiho ma zaujal. A hoci sa toho napokon v knižke až tak veľa (naoko) neudeje, očakával som väčšiu dramatizáciu istých momentov, no vo výsledku je to príjemné čítanie a som zvedavý na pokračovanie.
