Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ahoj, som šťastná manželka a mama dvoch dcér. Staršia už skoro 18 ročná je ešte väčší knihomoľ ako som bola ja. Menšia sa napriek disleksii stala fanúšikom dobrodružných fantasy, takých skôr pre chlapcov ;-) Bývame vo vlastnoručne postavenom domčeku a pomaly si budujem záhradku. Takže veľa čítam aj okolo toho. Milujem prírodu, tanec, dobrý film, výlety, históriu a zaujímam sa o aktuálne dianie, lebo si myslím, že je to dôležité. Určite toho ešte veľa prečítam, lebo som sa rozhodla, že budem žiť 100 rokov :-) :-) :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Slečnu spisovateľku osobne nepoznám, mohla by som jej byť mamou, ale Ivetka, som tvoj fanúšik. Normálne je to prvá osoba, ktorú na FB sledujem a nepatrí medzi ľudí, ktorých skutočne poznám. Prečo? Lebo píše úplne neskutočne! Ďakujem je rodičom, že ju v tom podporili. Je to dielo hodné uvedenia do sveta. Príbeh je originálny, úplne logický, postavy sú veľmi reálne a uveriteľné a dokážete im rozumieť, pochopiť ich konanie. Dej sa skvele zamotáva a každú jednu vetu si viem dokonale predstaviť ako vo filme. Prosím, preložte to niekto do AJ a pošlite Netflixu, nech to natočia. Ale len pod podmienkou, že to nespotvoria a dotočia všetky diely :-D . Ivetka by si zaslúžila celosvetovú slávu a možnosť zarobiť toľko na tomto diele, aby už nemusela robiť nič iné, len písať a písať a robiť nám radosť.
Moja 12 ročná dcéra hltá tieto príbehy jedna radosť a to má miernu dyslexiu ;-) Ju nebavia také sladké príbehy o zamilovaných dievčatách. Takže keď máte dobrodružne zamerané dieťa, tak vyskúšajte. A to som mala doma dieťa, ktoré v treťom ročníku na škole zahlásilo, že neznáša čítanie. Bolo treba veľmi hľadať, čo sa jej páči a začínali sme komiksmi... A teraz číta jedna radosť ;-) Dúfam, že budú do SK jazyka preložené všetky knihy.
Kniha veľmi oslovila dcéru v kníhkupectve a nápad je to teda fakt dobrý, tak sme ju zobrali. Avšak mimo pár zaujímavých myšlienok to bolo slabé. Dobre, nemusí byť všade akcia, nemusí proti každému totalitnému systému nastať revolta.... Ale... Vadili mi logické chyby. Prečo na jednu stranu systém/ministerstvo desil ubúdajúci počet obyvateľov a a zároveň vyčleňovanie nie 100% ľudí na totálny okraj spoločnosti. Prečo sa do takej "super" krajiny, kde bolo možné dosiahnuť nesmrteľnosť nikto zo zahraničia nehrnul? Prečo sa tam rodilo málo detí? Prečo tie technológie nevyužívali v zahraničí? Proste mi vadilo, že mi tam chýbali logické súvislosti, dôvody. Ako je možné že sa kniha dostala do výberu kníh roka 2019? Rozhodne mi tá myšlienka zostane v pamäti, aj celá atmosféra knihy. Rozhodne je to námet, ktorý sa vám dostane pod kožu. Možno bolo zámerom autorky, aby som si povedala, že si idem dnes zabehať a na večeru si dám šalát, ale zajtra si dám klobásu a teším sa predvianočný stres a koláčiky ;-)
Knihu som kúpila dcére, lebo sa jej veľmi páčil príbeh cez watpad, tak som si povedala, že podporím slovenskú autorku. Veľmi ju chválila, tak sa som sa podujala aj ja na prečítanie a je.... FAKT DOBRÁ! :-) Nečítam slovenské autorky, lebo píšu len romance a o vzťahoch so súčasnosti a to nie je moja šálka kávy. Konečne začal niekto na Slovensku písať moderné sci-fi/fantasy. Skvelé. Prepracované. Pri čítaní si niektoré scény okamžite dokážem pretaviť do filmovej podoby. Ďakujem Ivetkiným rodičom, že ju podporovali v písaní. Neviem sa dočkať pokračovania. Píš rýchle, prosím ;-)
Prvý diel Žatvy smrti sa mi nie veľmi páčil, nie preto, že by nebol dobrý, možno práve preto, že bol veľmi dobre vystihnutý ten svet bez prirodzenej smrti, svet ľudí, ktorí si tak v pohode prežívajú bez námahy, smútku, vnútorných otázok a bojov.... Vlastne už vtedy som vedela, že toto nie je dobré riešenie sveta. Asi som preto čítala ďalej, lebo som bola zvedavá, aké riešenie, a za akú cenu autor vymyslel. Druhý diel posunul príbeh na hranicu apokalypsy a celé dielo dostalo pre mňa taký pochmúrny nádych, že som si musela od neho oddýchnuť, napriek tomu, že som mala aj ďalší diel požičaný. Posol bol fantastický od začiatku do konca. Všetky drobnosti, na pohľad nepodstatné veci do seba zapadali ako puzzle a na konci vyskladali záver, ktorý nie zbytočne "happy end" ale je reálne optimistický v duchu "cesta ku šťastiu je tŕnistá, ale stojí za to ju absolvovať" Tento posledný diel proste nemá chybu, nemenila by som na ňom snáď ani čiarku. Prispôsobím si tvrdenie Muniry: "Sme nedokonalé bytosti a je nemožné, aby sme žili v dokonalom svete. Nebude nám tam dobre." :-)
Mor vs. Corona, politici vs. cirkevný klérus, zanovité držanie sa "stáročných múdrostí" vs. hoaxy, neochota veriť faktom a zdravému rozumu bola taká istá pred stovkami rokov ako teraz..... Krásny nadčasový príbeh vypracovaný do detailov. Nájdete tam všetko- históriu, vraždu, lásku, vojnu, filozofiu, nádej, vôľu a vieru v ľudské dobro a zdravý rozum. Jediné, čo mi naozaj veľmi chýbalo aj v prvej časti tohto monumentálneho diela boli fotky a nákresy katedrály. Len vďaka neobmedzenosti ľudskej fantázie, túžby a sily ducha sme schopní tvoriť také úchvatné diela. Ak spolupracujeme, dokážeme aj nemožné. Aj vtedy, aj dnes.
Moja dcéra (11) nebola doteraz fanúšička čítania, dokonca má nábeh na dyslexiu. Avšak prišli sme na to, že stačí nájsť tému, ktorá dieťa zaujíma, možno začať komiksami (čo veľmi pomohlo) a ono sa to rozbehne. Táto knižka je už niekoľká v poradí o vlkoch alebo psoch a dcéra ňou bola úplne fascinovaná. Citujem: "vôbec som nechcela, aby sa príbeh skončil." Táto kniha sa stala takým medzníkom. Doteraz som vyberala knihy s veľkými obavami, také, aby tam nebolo veľa textu, aby boli väčšie písmenká, aby som si bola istá, že téma ju fakt zaujme, keďže sme konečne našli žáner, ktorý bola ochotná čítať. Po tejto knihe sa to zmenilo na "hľadám niečo dobré na čítanie". Táto recenzia možno nie je tak úplne o tejto knihe, je to skôr o tom, že aj z dieťaťa, ktoré neznáša čítanie sa môže stať dieťa, ktoré nájde v čítaní záľubu. Stačí nájsť tú správnu knihu. Pre nás to bol vlk Tulák :-)
Tak som sa trápila s touto knihou, až som to po 250 stranách vzdala. Čakala som podľa recenzií, že zo začiatku to bude pomalé, až nudné a že potom sa to rozbehne, ale keď to bola príšerná nuda ešte aj po 250 stranách, tak som sa prestala mučiť. A to veľmi rada čítam aj populárno-vedeckú literatúru, ktorá sa všeobecne považuje za nudnú a vyrastala som na knižnici svojho dedka, ktorá nemala ani zďaleka taký spád ako dnešná literatúra. Je pravda, že som si vedela všetko detailne predstaviť - pochmúrnosť anglicka,, bohatosť ich obydlí, spoločenské konvencie a hlavne tie nekonečné, protivne úslužné a strašne nudné rozhovory o ničom. Možno by som si to pozrela ako film, ktorý by bol kľudne len na dve hodiny a boli by tam krásne obrazy prírody a krásna anglická architektúra a zhutnenie rozhovorov by pridalo dynamike. Takto, s veľkým smútkom musím skonštatovať, že to bola príšerná, fakt príšerná nuda. Jedna z veľmi mála kníh, ktoré som nedočítala a to som toho prečítala už stovky a mnohé boli nudné, ale toto v rebríčku kraľuje :-(
