Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Humor
Od autora som v rámci tejto série čítal knihu „Zlo“. Z tejto série mám ešte kúpenú knihu „Dobro“ a „Mágia“, ktoré som ešte nečítal. Autor je ako psychológ súdnym znalcom, ktorého pozná aj širšie publikom, nakoľko sa podieľal na vyšetrovaní viacerých exponovaných kriminálnych prípadov a tiež účinkoval v rôznych televíznych programoch (napr. Najväčšie kriminálne prípady Slovenska). Autor je teda odborník. Kniha „Zlo“ sa mi veľmi páčila, a to najmä kvôli kazuistike (t. j. popise prípadov v rámci jednotlivých zločinov a psychických/psychiatrických porúch). Dokonca s jedným z popisovaných páchateľov som sa viackrát osobne stretol, takže som mohol porovnávať odborné závery autora s osobnými skúsenosťami. Z tohto dôvodu som siahol aj po ďalšej knihe série. Avšak „Humor“ mi prišiel menej výpravný (príbehový) a viac odborný. Kniha ponúka pohľad rôznych psychologických škôl na humor a jeho použitie v rámci rôznych terapeutických postupov. Kniha „Humor“ tiež obsahuje rôzne vtipy používané v rámci terapií. Kniha je však podľa môjho názoru skôr určená pre niekoho, kto chce získať odborný prehľad v rámci predmetnej témy, než pre bežného čitateľa laika, hoci so záujmom v psychológii.
Po predchádzajúcej prečítanej knihe (severskom krimi Výkriky od nórskych autorov Horsta a Fjella) som siahol po najznámejšom autorovi slovenského krimi. Chcel som niečo oddychové, niečo čo poznám, niečo zo známeho prostredia, so známymi postavami. A kniha ma rozhodne nesklamala. Aj recenzie na Martinuse hovoria o tom, že táto kniha sa väčšine čitateľov veľmi páčila (celkové hodnotenie ku dňu recenzie 4,8). Hlavným hrdinom je tentokrát Oto Hanzel, ktorý si dobrovoľne zobral službu na Vianoce (2003), aby nemusel byť doma sám. A osud ho obdaril bohatou nádielkou rôznych prípadov, aby sa nenudil a my samozrejme pri čítaní s ním. Dej má naozaj rýchly spád, a to mám osobne rád. Dokonca tempo sa viac ako na knihu podobá na film. Vzájomného doberania bolo tak akurát. Jednotlivé časti knihy mi prišli vyvážené, žiadna časť sa príliš nevliekla alebo naopak príliš neletela. Pri čítaní som sa nenudil, nakoľko jednotlivé zápletky boli zaujímavé. Jednoducho dobrá oddychová detektívka, ktorú prečítate aj za deň.
Už predchádzajúca mnou prečítaná kniha autora (Zradca zo série Wisting) sa mi páčila menej ako tie predtým. A z tejto knihy som mal žiaľ veľmi podobný pocit. Minimálne z jej prvej polovice. Hlavný hrdina, bývalý vojak a neúspešný frekventant policajnej školy, ktorý natáča kriminálne podcasty, býva v karavane a má za sebou náročnú minulosť, mi neprišiel nijak zvlášť sympatický. Do deja som sa akosi nemohol dostať, lebo mi prišiel „nesúrodý“. Možno to bolo aj tým, že táto kniha je viac „seversky psychologická“, viac sa tu rozoberá psychické prežívanie postáv (hlavný hrdina chodí k psychoterapeutke a rieši svojich vlastných démonov), čo mne osobne nesedí. Mám rád viac akcie, viac vyšetrovania a táto kniha toho po tejto stránke ponúka najmenej oproti iným autorovým knihám. Autorove knihy mám rád hlavne preto, že na severskú kriminálku boli atypicky veľmi málo „psychologické“. Bude to však aj tým, že autor má viac sérií kníh a niektoré z nich píše aj so spoluautormi (to je aj prípad tejto knihy patriacej do novej série Marcus Heger). Dejová línia sa točí okolo staršej vraždy malého dievčaťa, ktorého telo sa nikdy nenašlo, ale za ktorú odsúdili páchateľa. Hlavný hrdina o vražde robil v minulosti podcast, ku ktorému sa teraz opäť vracia, lebo sa objavili nové informácie. A ako to býva v týchto knihách, všetko nemusí byť také ako to vyzerá na začiatku (lebo prečo by inak niekto na tom postavil príbeh). A či za vraždu odsúdili správneho človeka, to sa dozviete, keď si knihu prečítate.
Knihu som si kúpil, nakoľko ma v prvom momente zaujala jej obálka a názov. Meno Bélu Grünwalda mi pravdupovediac nič nehovorilo, a to sa považujem za človeka, ktorý sa orientuje v histórii. Na základnej škole sa asi každý z nás na hodinách dejepisu stretol s témou maďarizácie v 2. polovici 19. storočia a v tejto súvislosti aj so zatvorením 3 slovenských gymnázií (v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine a v Kláštore pod Znievom) ako aj so zatvorením Matice slovenskej, ktoré boli prvé významné inštitúcie v rámci emancipácie slovenského národa. No a pri týchto neblahých aktivitách mal svoju úlohu aj Béla Grünwald, ktorý bol vysokým župným úradníkom a politikom nemecko-slovenského pôvodu (ktorý však sám seba považoval za Maďara). Skrz tieto aktivity bol Grünwald vtedajšími slovenskými predstaviteľmi vnímaný ako veľmi negatívna postava (doslova ľudožrút, ktorý žerie Slovákov). Kniha však nie je životopisom Grünwalda, nakoľko jeho životu sa venuje „len“ na úplne dokreslenie hlavnej témy, ktorou je konflikt medzi Maďarmi a Slovákmi v 60. a 70. rokoch 19. storočia. Autor sa teda viac ako samotnému Grünwaldovi venuje politickej, spoločenskej a jazykovej situácii vo Zvolenskej a Turčianskej župe, v ktorých prevládalo slovenské obyvateľstvo Uhorska ako aj iným historickým osobnostiam (maďarským a slovenským), ktoré rôznym spôsobom a intenzitou zasiahli do predmetného konfliktu. Aj tento konflikt prispel nakoniec k tomu, že slovenskí predstavitelia si v roku 1918 vybrali cestu spoločného štátu s Čechmi namiesto pokračovania štátu s Maďarmi, s ktorými v rámci Uhorska spolunažívali viac ako 900 rokov. Koho zaujíma slovenská história v druhej polovici 19. storočia a chce sa do nej ponoriť trochu hlbšie, tak odporúčam túto odbornú historickú knihu.
