Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knihu som si kúpil, nakoľko ma v prvom momente zaujala jej obálka a názov. Meno Bélu Grünwalda mi pravdupovediac nič nehovorilo, a to sa považujem za človeka, ktorý sa orientuje v histórii. Na základnej škole sa asi každý z nás na hodinách dejepisu stretol s témou maďarizácie v 2. polovici 19. storočia a v tejto súvislosti aj so zatvorením 3 slovenských gymnázií (v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine a v Kláštore pod Znievom) ako aj so zatvorením Matice slovenskej, ktoré boli prvé významné inštitúcie v rámci emancipácie slovenského národa. No a pri týchto neblahých aktivitách mal svoju úlohu aj Béla Grünwald, ktorý bol vysokým župným úradníkom a politikom nemecko-slovenského pôvodu (ktorý však sám seba považoval za Maďara). Skrz tieto aktivity bol Grünwald vtedajšími slovenskými predstaviteľmi vnímaný ako veľmi negatívna postava (doslova ľudožrút, ktorý žerie Slovákov). Kniha však nie je životopisom Grünwalda, nakoľko jeho životu sa venuje „len“ na úplne dokreslenie hlavnej témy, ktorou je konflikt medzi Maďarmi a Slovákmi v 60. a 70. rokoch 19. storočia. Autor sa teda viac ako samotnému Grünwaldovi venuje politickej, spoločenskej a jazykovej situácii vo Zvolenskej a Turčianskej župe, v ktorých prevládalo slovenské obyvateľstvo Uhorska ako aj iným historickým osobnostiam (maďarským a slovenským), ktoré rôznym spôsobom a intenzitou zasiahli do predmetného konfliktu. Aj tento konflikt prispel nakoniec k tomu, že slovenskí predstavitelia si v roku 1918 vybrali cestu spoločného štátu s Čechmi namiesto pokračovania štátu s Maďarmi, s ktorými v rámci Uhorska spolunažívali viac ako 900 rokov. Koho zaujíma slovenská história v druhej polovici 19. storočia a chce sa do nej ponoriť trochu hlbšie, tak odporúčam túto odbornú historickú knihu.
Ide o poslednú knihu z klasickej série Isaaca Asimova Nadácia. Po nej nasledujú ešte ďalšie 2, ale tie sa vracajú späť v čase pred dej pôvodnej série Nadácia. Pokiaľ ste ešte sériu Nadácia nečítali, tak je na uváženie, či nezačať od 6. dielu série (Predohra k Nadácii), pokračovať 7. dielom série (Úsvit Nadácie) a až následne začať s 1. dielom série (Nadácia). Pri čítaní si treba uvedomiť, že medzi vydaním 1. knihy série (Nadácia) v roku 1951 a 7. knihy série (Úsvit Nadácie) v roku 1993 uplynulo viac ako 40 rokov. Zároveň prvé 3 knihy série vydal autor v rokoch 1951 až 1953 a ďalšie 4 knihy v rokoch 1982 až 1993. Táto rozdielnosť je cítiť už v 4. knihe série (Nadácia na rozhraní) a ešte viac v tejto 5. knihe série (Nadácia a Zem). Seldonov plán a jeho napĺňanie ako ústredná téma prvých 3-4 kníh série Nadácia tu ustupuje do úzadia a už sa skoro vôbec nespomína. Prvé 3 knihy sú viac „filozofickejšie“, naopak 4. a 5. diel série sú viac akčnejšie, pričom 5. diel je oveľa viac akčnejší ako 4. diel. Základom dejovej línie 5. knihy série je hľadanie Zeme ako pôvodnej planéty všetkých ľudí. Hlavným hrdinom je opätovne Golan Trevize, člen zákonodarného zboru Prvej Nadácie, ktorý po udalostiach na planéte Gaia v rámci 4. dielu hľadá Zem, avšak naráža na to, že nevie kde ju hľadať a na vymazané archívy, v ktorých nemôže nájsť jej polohu, ani zmienku o nej. Postupne sa vydáva naprieč vesmírom, zažíva rôzne dobrodružstvá na rôznych planétach s rôznymi ľudskými bytosťami alebo zvieratami. A či mystickú Zem nájde, to sa dozviete, keď si prečítané 5. diel série Nadácia a Zem (prípadne, keď si niekde na internete prečítate len jej extrakt). To ponechám na vás.
Ide o poslednú knihu z klasickej série Isaaca Asimova Nadácia. Po nej nasledujú ešte ďalšie 2, ale tie sa vracajú späť v čase pred dej pôvodnej série Nadácia. Pokiaľ ste ešte sériu Nadácia nečítali, tak je na uváženie, či nezačať od 6. dielu série (Predohra k Nadácii), pokračovať 7. dielom série (Úsvit Nadácie) a až následne začať s 1. dielom série (Nadácia). Pri čítaní si treba uvedomiť, že medzi vydaním 1. knihy série (Nadácia) v roku 1951 a 7. knihy série (Úsvit Nadácie) v roku 1993 uplynulo viac ako 40 rokov. Zároveň prvé 3 knihy série vydal autor v rokoch 1951 až 1953 a ďalšie 4 knihy v rokoch 1982 až 1993. Táto rozdielnosť je cítiť už v 4. knihe série (Nadácia na rozhraní) a ešte viac v tejto 5. knihe série (Nadácia a Zem). Seldonov plán a jeho napĺňanie ako ústredná téma prvých 3-4 kníh série Nadácia tu ustupuje do úzadia a už sa skoro vôbec nespomína. Prvé 3 knihy sú viac „filozofickejšie“, naopak 4. a 5. diel série sú viac akčnejšie, pričom 5. diel je oveľa viac akčnejší ako 4. diel. Základom dejovej línie 5. knihy série je hľadanie Zeme ako pôvodnej planéty všetkých ľudí. Hlavným hrdinom je opätovne Golan Trevize, člen zákonodarného zboru Prvej Nadácie, ktorý po udalostiach na planéte Gaia v rámci 4. dielu hľadá Zem, avšak naráža na to, že nevie kde ju hľadať a na vymazané archívy, v ktorých nemôže nájsť jej polohu, ani zmienku o nej. Postupne sa vydáva naprieč vesmírom, zažíva rôzne dobrodružstvá na rôznych planétach s rôznymi ľudskými bytosťami alebo zvieratami. A či mystickú Zem nájde, to sa dozviete, keď si prečítané 5. diel série Nadácia a Zem (prípadne, keď si niekde na internete prečítate len jej extrakt). To ponechám na vás.
Podľa mojich záznamov som začal túto knihu čítať dňa 23. 12. 2019 teda pred skoro 5 rokmi a je tak mojou (zatiaľ) najdlhšie čítanou knihou, ktorú som dočítal. Bola to tzv. záchodovica t. j. išlo o knihu, ktorú som mal odloženú a čítal ju na toalete. A nakoľko som sa snažil obmedziť čítanie na toalete, tak to tiež prispelo k dĺžke čítania. Zároveň som ju čítal s veľkými prestávkami, lebo som po nej nesiahol pri každej mojej návšteve miesta jej uloženia. Jednoducho oddychová kniha o živote športovca, ktorý vyrastal v skromných emigrantských pomeroch vo Švédsku, v rámci futbalu veľa dokázal a zarobil veľa peňazí. Zlatan Ibrahimović je jednoducho Zlatan Ibrahimović. Bol svojský už len tým, že vydal svoje pamäte prvýkrát v roku 2011, neskôr doplnené v roku 2014 (t. j. knihu, ktorú som čítal), hoci kariéru ukončil až v roku 2016. A v roku 2021 vydal „prekvapivo“ druhú autobiografiu (Adrenalín). Čo Zlatanovi rozhodne nechýbalo a nechýba (aspoň smerom navonok) je sebavedomie. V rámci knihy popisuje svoj pohľad na svoj život, samozrejme zo svojej perspektívy so všetkým pozitívnym (bol to jeho život a jeho zážitky) aj negatívnym (subjektívny pohľad), čo tento knižný štýl prináša. Vysvetľuje svoju životnú filozofiu a tiež to, ako sa postupom času menil on a jeho postoje. Jeho futbalový život nebol nudný, hral za slávne kluby vo významných európskych ligách, takže zážitkov má určite dostatok aj na viacej životopisných kníh. Druhú autobiografiu som (zatiaľ) nečítal, takže nemôžem porovnať, či sa oplatí čítať túto „prvú“ autobiografiu. Ale pokiaľ nie ste fanatickým fanúšikom Zlatana, tak by som asi siahol skôr po „druhom“ jeho životopise, aby ste si ušetrili čas.
