Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Aktuálne recenzujem, "oprašujem" a revidujem po veľmi dlhej dobe svoju knižnicu.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Táto prepožičaná knižka na dobu neurčitú patrila medzi tituly, ktoré som skoro odložil Ad acta, bez pocitu znovuotvorenia. Hoci v tej dobe téma bola aktuálna, nemal som pocit, že sa do nej chcem s vervou pustiť. Avšak realita dnešných dní, má primäla, túto knižku čítať. Už z názvu knihy je zrejmé, ako to všetko dopadne. Mladý a neskúsený dánsky fotograf, sa vyberie zdokumentovať ľudí, ktorí trpia vojnovým konfliktom. Súhrou okolností sa stane „adeptom“ na rukojemníka s vidinou vysokého výkupného pre islamský štát. Stáva sa z neho väzeň, za ktorého keď nebudú zložené peniaze, stane sa väzňom popraveným. Ako som spomínal, vieme ako kniha dopadne. Unikátne je skôr spôsob, akým sa postavila rodina k jeho záchrane a vyslobodeniu. Naozaj vieme, čo všetko by sme urobili pre oslobodenie svojho syna? A keď to nemierte nikomu povedať a vo veľa veciach konať na vlastnú päsť, je to o to horšie. Nikomu sa nezdôveriť a dusiť v sebe najhoršiu obavu, smútok, hnev a ostatné negatívne pocity má na psychiku príbuzných zdrvujúci účinok. Daniel prostredníctvom autorky, popisuje naozaj všetko, čo zažil v trinásť mesačnom väzení v Rakke. Mučenie, priateľstvo medzi väzňami, ale aj brutalitu väzniteľov. Na pozadí sa odvíja príbeh popraveného Jamesa Foleyho, ktorý bohužiaľ vykúpený nebol a všetci vieme ako skončilo jeho trápenie. Čo však predchádzalo tomu, aby sa Danielova nočná mora, „čarovným“ prútikom zmenila na realitu všedného dňa? Zázrak bol vykúpený množstvom sĺz a neskutočného snaženia jeho rodiny a prostredníkov, ktorí boli v úzkom kontakte s džihádistami. Daniel prišiel v jednom momente takmer o všetko. Dánsky demokratický štát mu bol razom vzdialený. A až teraz si uvedomil, aká je tá istota slobody prchavá. Odrazu zmizla európska realita, spokojnosť, konzum a ostatné vymožeností sociálnej istoty vlastnej domoviny. Teraz je to len o prežití.
Cenný v tejto knihe je opis udalostí, ale aj úsilie všetkých zúčastnených a snaha podtrhnúť, aby sa situácia vo vyhrotenom vojnovom konflikte viac nezopakovala.
Titul, ktorý bol napísaný v 60-tych rokoch, sa výborne číta aj teraz. Je svieži a dobre padne aj do tejto doby. Aj keď názov hotel, nemá tendenciu predznamenať niečo výnimočné, opak je pravdou. Román sa od prvých strán číta dobre. Autor perfektne vykreslil fungovanie hotelu, aj charaktery jednotlivých postáv, že som sa do nich takmer dokonale vžil. Zápletka sama o sebe ani zápletkou nie je. Vinie sa jej tieň akoby na pozadí knihy. Postavy, ktoré však prichádzajú do deja, vytvárajú mozaiku kvalitne spracovaného románu. Kto je hlavný hrdina či hlavná postava? Jedna vystupuje a vyčnieva. Ale mal som pocit, že hlavných postáv akoby tam bolo viac. Každý mal váhu a ťažisko na vytvorenom príbehu. Preto ani nikomu nefandíte, skôr prijímate osobitú atmosféru južanského hotela. Až po dvoch tretinách sa veci vykryštalizujú a dobrý pocit knižnej súdržnosti s predstavenými postavami sa dostaví a už neodznie. Preto sa mi kniha tak dobre čítala. Po jej prečítaní ani jej názov nevyznie stereotypne a ostane po nej príjemný pocit.
Na túto knižku som na trafil len náhodou z jednej malej poznámky na okraji. V podstate by som sa o nej nedozvedel a kombinácia neskutočného hudobného talentu, prežitie niekoľkých koncentračných táborov a nezlomnej vôli prežiť ma okamžite oslovila. Od mladého dievčaťa, ktoré žije svoj detský sen až po perzekúcie a jej vrhnutie do terezínskej a oviečimskej mašinérie. Jedna skupina príbehov začína od začiatku vojny až do jej konca. Druhá skupina príbehov je od konca vojny cez je profesný a súkromný život. Línie sa plynule striedajú a pomaly napredujú, každá vo svojej dobe. Otvára sa nám svet o ktorom už možno bolo napísané dosť, avšak aj tento príbeh je osobitý. Láska k hudbe jej pomohla prekonať aj tie najťažšie životné prekážky. Aj v časoch ťažkého komunizmu sa nej stala dáma, ktorá majstrovsky ovládala takmer zabudnutý nastroj.
Nie je to len o neochvejnej túžbe žiť, ale aj o hľadaní samej seba, nájdení svojej lásky a vysporiadaní sa s ťaživou minulosťou. Čitateľovi odkrýva aj pomyselné dvierka sveta vážnej hudby. Obštrukcie umeleckého života v čase totality, úspechy, ponižovanie, ocenenia aj frustrácie. Aj maličkosti, ktoré znamenajú nádej v lepšie časy, a to nie len počas vojny. Držal som jej palce na každej stránke knižky. Dožila sa vysokého veku a aj keď odišla, môžem povedať, že zanechala hlbokú stopu v kultúrnej, spoločenskej aj vlasteneckej obci. Aj ako svedok vojnových čias, nezapadne jej svedectvo prachom. o to viac, že je aktuálne aj teraz.
Je smutné, že napriek tomu čo sa udialo v minulom storočí sa ľudia neponaučili a majú krátku pamäť na to, ako málo stačí k tomu, aby sa vznietilo zlo vojnového konfliktu. Ako ľahko sa nájde „nepříteľ“ na ktorého treba zvaliť všetky viny a ukojiť svoje frustrácie. Páči sa mi ako povedala pani Zuzana, že keby mohla tak vymíti zo sveta závisť a nenávisť. Ani v dnešnej dobe by sme nemali zabúdať na to, aby sme boli humanisti. Nebáli sa pomáhať, byť nápomocní, súcitiť, ale aj byť odvážny, tolerantní, stáť za pravdou, dobrom a nebáť sa vyjadriť svoj názor. Aj toto je jedna tvár slobody.
Jej anjel strážny naozaj prekročil kvótu sto zázrakov a toho, čím bola Zuzana Ružičková príkladom je obdivuhodné. Jej príbeh má čo povedať aj súčasníkom už len preto, aby sa nevrátila hrôza z doby minulej a my neostali bez tváre.
Ako som sa naučil utekať.
To je názov prvého príbehu detskej knižky od Mareka Vadasa a Daniely Olejníkovej. Titul som zadovážil omnoho skôr a myslel som pri tom na budúcnosť. V čase kúpy, keby som ju prečítal môjmu malému synovi, nepochopil by ju. Teraz je však školák a objavuje okolitý svet tak, ako sme ho v detstve našimi zvedavými očami a ušami objavovali aj my. Kniha sa vypredala a musela byť urobená dotlač. A aj tá dotlač zmizla z pultov kníhkupectiev. Teraz som však po rokoch tento malý klenot vytiahol z mojej knižnice a podujal som sa knižný príbeh po večeroch prečítať môjmu dieťaťu. Útek však nie je len útekom. Je to aj beh, zmiznutie, zdupkanie, vyhnutie sa zlým situáciám, ukrytie sa pred nebezpečenstvom. Je to ja o postavení sa strachu, o hľadaní milovaného človeka, putovaní, súdržnosti, priateľstve, otcovskej láske a nádeji. A nádej je to čo poháňa hlavného hrdinu dopredu. Od začiatku až do konca mu držíme palce, či to dobre dopadne. Na knihe sa mi veľmi páči to, že osloví aj dospelého čitateľa a aj dieťa. A to hneď dvoma smermi. Už po prvých troch príbehoch je zrejmé, že dej osloví dospelého svojou osobitou atmosférou. Takou, že nechce hneď povedať dieťaťu prečo je to vo svete tak, ako to naozaj je. Dospelý čitateľ je konfrontovaný denne so skutočnými udalosťami vo svete, ktorý nie je úplne ružový. Dieťa má však svoju líniu príbehu a nenadarmo z neho vyplývajú otázky, na ktoré musí dospelák reagovať a odpovedať. A v tom vidím veľký klad tejto knihy. A aj u mňa vyvolala emóciu. Aj radosť, či smútok a zovretie na hrudi, čo podtrhla aj posledná ilustrácia pri strome. Je úžasné ako sa dá len niekoľkými farbami a kresbou vyvolať silný dojem z príbehu. Symbióza príbehu a ilustrácie je môj dôvod pomyselnej poklony Daniele Olejníkovej, za jej originálne kresby ku knihe. Myslím si, že kniha má u mňa miesto a nebudem sa otáľať po nej siahnuť aj v budúcnosti.
