

2026 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ak ste ešte nečítali túto knihu, tak ja vám ju môžem (za seba) len odporúčať. A ak ste sa doteraz ešte nestretli s menom Pavel Sanajev tak vám radím si toto meno zapamätať.Lebo práve jemu sa podarilo napísať naozaj silný príbeh, ktorý obstojí aj v konkurencii slávnych ruských klasikov. Denník Le Figaro napísal: "Výnimočné dielo ruskej literatúry; moderné , ale zároveň obdivuhodne verné tradícií Dostojevského literárnej burlesky. (Nie celkom tomu rozumiem, ale znie to múdro.)
V skratke ide o tragikomický príbeh malého chlapca vyrastajúceho v Moskve u svojich starých rodičov. Príbeh ktorý je smutnou ukážkou toho, ako sa detskými očami aj tie najhoršie osudy stávajú samozrejmými a prijateľnými. Príbeh, ktorý vás pobaví, pohorší, ale aj prinuti sa zamyslieť. Príbeh na konci, ktorého nebude nik koho by bolo treba ľutovať či odsudzovať.
“Poprosím mamu, nech ma pochová u seba doma za lištu, vymyslel som si raz. Tam nebudú červy, nebude tam tma. Mama bude chodiť popri mne, ja sa na ňu budem pozerať cez škáru a nebude mi tak strašne ako, keby ma pochovali na cintoríne.” (Úryvok z knihy)